Pre samosprávy a regióny, ktoré vsadili na udržateľnú energetiku

 

Keďže ťažba konvenčnej ropy od roku 2005 stagnuje, prakticky všetko zvýšenie ťažby ropy je vďaka nekonvenčným zdrojom. Tie majú nižšiu energetickú návratnosť, vyššie kapitálové náklady, vyššiu rýchlosť vyčerpávania ložísk, vyššie emisie CO2 na jednotku získanej energie, a celkovo vyššie environmentálne dopady. Napriek tomu aktuálna ťažba nekonvenčnej ropy slávi úspech.

Ťažba ropy v USA prudko rastie, a dosahuje rekordný rast.

Nič to však nemení na skutočnosti, že ťažba konvenčnej (tj. najlacnejšej, najkvalitnejšej a energeticky najbohatšej) ropy od roku 2005 globálne stagnuje:



Obr. 1: Údaje o globálnej ťažbe tekutých palív končia v júli roku 2013. Zdroj: (Euan Mearns)



Mnohí analytici považujú súčasný vývoj okolo ťažby nekonvenčných zdrojov ropy (tzv. "shale oil") pomocou "frackovania" za novú energetickú revolúciu, ktorá časom povedie k energetickej nezávislosti USA. Myslím, že ich úvahy sú nesprávne.

Rasť ťažby nekonvenčných zdrojov prekonáva väčšinu prognóz, o tom niet pochýb:



Obr. 2: Graf znázorňuje prognózu z roku 2012 pre ťažbu nekonvenčnej ropy v USA do roku 2020.
Červená čiara ukazuje skutočnú ťažbu z Eagle Ford a Bakken, údaje o "ostatných" poliach nie sú započítané.
Údaje o ťažbe z Eagle Ford sú od EIA, údaje pre Bakken sú od Jeana Laherrére. (Zdroj: Shale Buble).



Ak by sme aj ignorovali obrovské environmentálne dopady ťažby nekonvenčných zdrojov (ako napríklad zhoršovanie dopadov klimatickej zmeny), problém je, že ich súčasná ťažba je umožnená prevažne vysokými cenami ropy:



Obr. 3: Väčšina ropných spoločností vyžaduje cenu ropy nad 100 dolárov za barel, pričom takmer polovica ťažby je návratná
iba pri cene nad 120 dolárov za barel. Vysoké ceny ropy sú zdrojom mnohých problémov. Zdroj: Steve Kopits.



Ako je zrejmé, ceny ničoho nemôžu rásť večne, a to isté plati pre ropu. Kým producenti si prajú cenu čo najvyššiu, zákazník si praje cenu čo najnižšiu. Doteraz najvyššia cena ropy bola 147 dolárov za barel.

V dôsledku dlhovej deflácie však cena, ktorú si môžu dovoliť spotrebitelia zaplatiť, klesá:


Obr. 4: Keď sa cena ropy, ktorú sú ochotní/schopní zaplatiť spotrebitelia (kleajúci trend) a cena, ktorú vyžadujú ropné spoločnosti
(rastúci trend), sa dostane na rovnakú úroveň, globálna ťažba ropy (konvenčnej aj nekonvenčnej) začne v globále klesať.
Zatiaľ sa tak deje "iba" lokálne. (Zdroj: Steve from Virginia)



Veľmi dôležitý je fakt, že kým kapitálové vstupy do ťažby ropy rastú (dôsledok rastúcej nedostupnosti ložísk), samotná ťažba rastie pomalšie, alebo klesá, ropné spoločnosti tak musia mnohé plánované projekty rušiť (ako napr. plánovaná ťažba ropy v Arktíde, a podobne):



Obr. 5: Kapitálové náklady na ťažbu ropy (Capital expenditures - Capex) a ťažba 11 veľkých ropných spoločností od roku 2000 do roku 2012.
Kým kapitálové vstupy vzrástli približne 5-násobne, ťažba ropy za rovnaké obdobie nerastie.



V súčasnosti výrazne rastúcu ťažbu nekonvenčnej ropy, najmä v USA, možno považovať za dočasný a krátkodobý trend. Nič to nemení na skutočnosti, že éra lacnej ropy sa skončila, a budúcnosť bude výrazne odlišná od minulosti.

Jediným skutočným riešením súčasných problémov je znižovanie spotreby (fosílnej) energie jednotlivcami.

 


Autor: Alexander Ač (Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR). Článok bol uverejnený 12.3.2014 aj na portáli SME blog a vyšiel v rámci projektu Od nadspotreby k solidarite: posilňovanie pôsobnosti občanov v prospech zodpovednosti Európy za globálnu udržateľnosť, ktorý spolufinancuje Európska Komisia prostredníctvom programu EuropeAid.