Pre samosprávy a regióny, ktoré vsadili na udržateľnú energetiku

 

Obrovské bane na zlato a meď v Andách rozvracajú krajinu, kontaminujú pôdu a likvidujú kedysi výdatné a čisté vodné zdroje, ktoré po stáročia umožňovali tamojším komunitám pokojný život a zabezpečovali im potravinovú sebestačnosť. A to v rozmeroch, ktoré si v Európe iba ťažko vieme predstaviť.

Vysočina Cajamarca na severe Peru nie je ničím neznámym pre cudzích votrelcov snoriacich po jej prírodných zdrojoch. Keď v roku 1533 španielsky dobyvateľ Francisco Pizarro zajal posledného náčelníka Inkov Atahualpa, jeho ľudia mu zložili plnú miestnosť zlata a dve miestnosti striebra vo viere, že svojho náčelníka vykúpia. Pizarro poklad prevzal, ale aj tak Inku popravil. O päťsto rokov neskôr sú votrelci naspäť. A opäť žiadajú zlato, striebro a s nimi množstvo iných vecí.

Finančná kríza na konci 80-tych a začiatkom 90-tych rokov zruinovala viaceré latinskoamerické ekonomiky. Skutoční pôvodcovia krízy – medzinárodné finančné inštitúcie na čele s Medzinárodným menovým fondom – aj tentokrát ponúkli svojím obetiam „pomocnú ruku“: pôžičky podmienené drakonickými politickými a ekonomickými požiadavkami. Peru pod vedením autoritárskeho Alberta Fujimoriho „pomoc“ bez váhania prijalo. Krajinu rýchlo zaplavila nová vlna deregulácie, privatizácie a lákania zahraničných investorov a ťažobných firiem, ktoré začali z krajiny vysávať prírodné zdroje. A tých má Peru viac, než by si možno teraz jeho obyvatelia želali.

Obrovské bane na zlato a meď v Andách nielen rozvracajú krajinu, kontaminujú pôdu a likvidujú kedysi výdatné a čisté vodné zdroje, ktoré po stáročia umožňovali tamojším komunitám pokojný život a zabezpečovali im potravinovú sebestačnosť, a to v rozmeroch, ktoré si v Európe iba ťažko vieme predstaviť. Tažobné spoločnosti využívajú na uplatnenie vylobovaných koncesií na ťažbu minerálov brutálne metódy, ktoré by vo svojich domovských krajinách nikdy nemohli uplatniť. Sekundujú im v tom peruánska centrálna vláda, štátna polícia, justícia, a neraz aj armáda.


yanacocha 1992yanacocha 2013

 

 

 

 

 

 

Yanacocha v roku 1992 a 2013


„Podľa platnej peruánskej legislatívy môžu byť ľudia protestujúci proti ničeniu vodných zdrojov postavení pred súd za trestný čin terorizmu. A tak ten, kto blokuje verejnú komunikáciu, môže dostať až osem rokov nepodmienečne,“ hovorí advokát David Valazco, ktorý pred súdmi zastupuje mnohých ľudí fyzicky, majetkovo a inak poškodených ťažbou zlata v tomto regióne. Pritom horná sadzba pre človeka usvedčeného z trestného činu zabitia iného človeka je 6 rokov. Tí, ktorí bránia svoje práva poškodzované ťažbou minerálov v Peru, veľmi často končia vo väzení, sú násilne vysídlení, vydieraní, čelia vyhrážkam, násiliu a nemálo z nich prišlo aj o život.

Práve Dr. David Valazco, výkonný riaditeľ peruánskej Ekumenickej nadácie pre rozvoj a mier (FEDAPAZ, obr. dole) a advokát ľudí poškodených ťažbou zlata v Peru príde na pozvanie Priateľov Zeme–CEPA predstaviť konflikt medzi ťažbou nerastov a miestnymi komunitami v Peru. Hráčmi v tomto zdanlivo vzdialenom konflikte sme aj my, občania EÚ. Násilie a deštrukcia v Peru je totiž síce odvrátenou, ale neoddeliteľnou súčasťou nadspotreby v bohatých krajinách. Bližšie informácie o jeho prezentácii sú tu.

Velasco2

 


Akcia je súčasťou projektu Od nadspotreby k solidarite: posilňovanie pôsobnosti občanov v prospech zodpovednosti Európy za globálnu udržateľnosť, ktorý finančne podporila Európska Únia. Autorka: Michaela Farkašovská, foto: FEDEPAZ.