Pre samosprávy a regióny, ktoré vsadili na udržateľnú energetiku

 

Zástupcovia 27 pôvodných spoločenstiev, ktoré hovoria jazykmi qom, pilagá, wichí a nivaclé a žijú v severoargentínskej provincii Formosa sa od polovice februára utáborili v centre Buenos Aires, aby opäť demonštrovali za rešpektovanie svojich práv a území.

Takmer pred piatimi rokmi protestovali títo pôvodní obyvatelia Argentíny rovnakým spôsobom a na rovnakom mieste. Odpoveďou na ich požiadavky však bol buď nezáujem vlády alebo falošné sľuby, ktoré nikdy nikto nesplnil.

Podľa Cirila zo 400-člennej komunity Malej'lapel je hlavný dôvod ich protestu boj o pôdu, ktorú každým dňom strácajú. „Vláda v provincii Formosa povolila firmám miliardárov otvoriť vo vidieckych oblastiach a lesoch svoje prevádzky. Tie územia patria nám, tam dlho žili naši predkovia. Žiadame ich späť. Ale chceme zdravú zem, pretože firmy ju nielen skupujú, ale aj znečisťujú.“

Podľa Priateľov Zeme Argentína, ktorí podporujú kampane pôvodných obyvateľov, veľké firmy odlesňujú a spaľujú stromy na skúpených pozemkoch, aby tam mohli pestovať sóju. Tá si vyžaduje používanie viacerých agrochemikálií s toxickými účinkami. Značná časť pôvodných obyvateľov v oblasti pije vodu z okolitých potokov, ktorá je už opakovane znečistená použitými jedmi.

„Stále pijeme túto vodu, aj keď vieme, že je príčinou mnohých chorôb. Nemáme na výber.“ Cirilo tiež povedal, že pozemky sa okrem pestovania sóje využívajú aj na chov dobytka. „Nie sme proti chovu dobytka. Problém je ale v tom, že oni stále predávajú naše pozemky (...) a tým spôsobujú, že lesy postupne miznú.“

Podľa lídra miestneho odporu budúce generácie ponsú dôsledky nezodpovedného správania firiem a tohto ekonomického modelu. „Naše požiadavky sa priamo týkajú všetkých, pretože sme súčasťou Argentíny... Firmy nie sú z tejto krajiny; oni dvakrát alebo trikrát zdevastujú naše okupované územie a potom odídu. Ale my tu ostaneme.“

Nestor, ktorý zastupuje komunitu 89 rodín z oblasti Riacho de Oro, považuje za ich kľúčový záujem pôdu a pozemky. "Keď ich vyriešime, musíme sa sústrediť na prácu, zdravie a vzdelanie. Pokiaľ nemáme pozemky, nemôžeme hovoriť o právach... Všetko, čo chceme, je byť súčasťou rozhodovania a mať práva ako ľudia."

Podľa Priateľov Zeme Argentína útoky proti domorodým národom stále pokračujú. Po zverejnení informácií o nelegálnej špionáži voči prirodzeným vodcom komunít sa situácia ešte zhoršila.

Jorge, líder národa wichí, poukázal na niektoré prípady domorodých ľudí, ktorých po demonštráciách napadla vláda provincie, vrátane žien a detí. „Neexistuje žiadny spôsob, ako nadviazať dialóg.... Je to, ako keby sme neboli súčasťou demokracie, nemáme žiaden hlas...“. „Ak by sme sa pozreli do Ústavy, sú tam medzinárodné dohovory a dohody, ktoré chránia aj naše práva. Veľkou otázkou je, prečo tieto práva nie sú naplnené... Po toľkých storočiach sme už unavení. Sme veľmi trpezliví, ale táto trpezlivosť už dochádza," dodal.

Zástupca komunity La Primavera Qom Hector upozornil, že v roku 2010 sa v meste utáborili preto, aby získali späť svoje pozemky. Táto požiadavka ostala dodnes bez odpovede. „Nemôžeme žiť bez lesa... Pre nás je les ako supermarket.“ Dodal, že lese im poskytuje potraviny aj lieky, vďaka lesu budujú svoje domy a rozvíjajú remeslá, ktoré pre nich znamenajú ekonomické živobytie.

Zoznam nevýhod, ktorým čelia pôvodné spoločenstvá v provincii Formosa, je dlhý. Najvýraznejšími z nich sú zlá lekárska starostlivosť, nedostatok pitnej vody, bývania a vzdelávania. „Žiadame rovnosť,“ tvrdí Hector. „S tým sme sem prišli a k našim rodinám sa chceme vrátiť s dobrou správou. Je trpké ich opustiť.“

 


Z podkladov Radio Mundo Real spracovala Michaela Farkašovská. Článok bol pripravený v rámci projektu Od nadspotreby k solidarite: posilňovanie pôsobnosti občanov v prospech zodpovednosti Európy za globálnu udržateľnosť, ktorý finančne podporila Európska Únia prostredníctvom programu EuropeAid.