Pre samosprávy a regióny, ktoré vsadili na udržateľnú energetiku

 

Ako krajina obrovských rozmerov a pestrých foriem z pohľadu životného prostredia, má Brazília rozsiahle oblasti pokryté lesmi, na ktoré sústreďuje pozornosť finančného kapitálu. Hojnosť a bohatstvo biodiverzity priťahuje biznis do rôznych kútov tejto krajiny s cieľom speňažiť prírodu ako kapitál. Otvára mu príležitosti „dostať sa k novým kategóriám nehmotného majetku v rámci finančného trhu,“ uviedla koordinátorka programu ekonomickej spravodlivosti Lucia Ortiz z organizácie Friends of the Earth International.

Podľa aktivistky to umožnili dva faktory. Prvý súvisí so „zmenou prístupu k životnému prostrediu v brazílskej legislatíve, najmä prijatím nového zákona o lesnom hospodárstve v roku 2012“. Po druhé, kľúčové regióny v Brazílii (štáty Amazónie) sa na niekoľko rokov stali vlajkovými loďami financializácie prírody.

Súčasťou zmien, ktorých cieľom je „poskytnúť právnu istotu financializácii prírody“, je aj zákon o klimatickej zmene, ktorý vytvoril národný trh s uhlíkovými emisiami. Tento zákon upevnil moc burzy v Sao Paulo nad riadením trhu s uhlíkovými kreditmi. Lesný zákon zriadil aj systém kvót environmentálnych rezerv – kategórie, ktoré môžu byť obchodované na environmentálnej burze v Rio de Janeiro (BVRio).

Z pohľadu lobingu jednotlivých štátov, Ortiz upozornila na paralelné aktivity organizované v rámci 20. konferencie zmluvných strán o zmene klímy v peruánskej Lime, kde štát Aker (Amazónia) podpísal zmluvu s BVRio, ktorou poskytuje burze právomoc obchodovať so všetkými uhlíkovými kreditmi vytvorenými lesmi tohto štátu. Ortiz tiež povedala, že BVRio rokuje nielen o uhlíkových kreditoch, ale aj o tzv. environmentálnych službách priamo s vládami jednotlivých štátov.

Aj národný zákon o REDD+ a návrh zákona o úhrade za environmentálne služby sú predmetmi diskusie. Podľa Ortiz sa ale táto diskusia začína spomaľovať v dôsledku tlaku mimovládnych organizácií a sociálnych hnutí.

 


Z podkladov Radio Mundo Real spracovala Michaela Farkašovská. Článok bol pripravený v rámci projektu Od nadspotreby k solidarite: posilňovanie pôsobnosti občanov v prospech zodpovednosti Európy za globálnu udržateľnosť, ktorý finančne podporila Európska Únia prostredníctvom programu EuropeAid.