Pre samosprávy, ktoré vsadili na inteligentnú energetiku

Českej republike pribúdajú malé projekty

Nielen Európa dnes zažíva odklon od konvenčných fosílnych a jadrových zdrojov energie, ktorý sprevádza neustály rozvoj inovácií v oblasti obnoviteľných zdrojov. Vzniká množstvo nových príležitostí pre malých výrobcov energie a európski občania si pomaly začínajú uvedomovať, že veľké energetické spoločnosti nie sú jediné, ktoré môžu energiu vyrábať.Energetické podniky na báze obnoviteľných zdrojov dnes už môžu vlastniť malé firmy, ale aj obce, komunity a jednotlivci. Vďaka tomu sa z európskych občanov stávajú tzv. energetickí občania (energy citizens), ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodli investovať do vlastných zdrojov elektriny. Niektorí chcú znížiť svoju energetickú náročnosť a ušetriť tak za energie, iní sa chcú stať sebestačnými a odpojiť sa od siete. A samozrejme sú takí, ktorým ide o vedľajší príjem.


energy citizens CZ

Energetickí občania v Českej republike (z ľavého horného rohu v smere hodinových ručičiek: Petr Červený, Marek Černocký, Milan Kazda, Pavel Štěpánek)

 

Konkrétne prípady ukazujú, že vlastné zdroje prinášajú majiteľom veľa výhod. Je ale treba mať na pamäti, že každý projekt je špecifický pre danú oblasť a nemusí byť jednoduché zopakovať ho v iných podmienkach.


Kedysi kotol na uhlie, dnes na biomasu

Napríklad v komplexe budov v správe Vyššej odbornej a strednej priemyselnej školy vo Volyni vymenili starý uhoľný zdroj za kotol na biomasu a tepelné čerpadlo. Pôvodný systém bol nákladný a znečisťoval ovzdušie v prostredí školy. Zamestnanci školy sa preto rozhodli situáciu zmeniť a sami si vypracovali projekt. Využili už existujúcu kotolňu a rozvody tepla v školskom komplexe. Teplo rozvádzajú do budov a učební podľa aktuálnej potreby. Škole tak rapídne poklesla spotreba tepla a zároveň si dokáže udržať nízke náklady na vykurovanie. Počiatočná investícia do rekonštrukcie bola financovaná z európskych fondov. Škola teraz v porovnaní s predchádzajúcim systémom ušetrí značné peniaze, ktoré môže vložiť do ďalšieho rozvoja.[JM1] 


Obec s veternou elektrárňou

Na druhom konci Českej republiky si obec Velká Kraš už v deväťdesiatych rokoch postavila veternú elektráreň. Vhodná morfológia terénu k takémuto riešeniu priam nabáda - neďaleko obce sa totiž spája viacero veterných prúdov pri prekonávaní Jeseníkov. Obec získala príspevok z európskych fondov, avšak kvôli nestabilným výkupným cenám sa dostala do ekonomických problémov. Tie sa jej podarilo prekonať a dnes už elektráreň prispieva každý rok do rozpočtu obce takmer 1,5 miliónom českých korún. Podľa starostky to boli rozumne využité verejné peniaze, po neistom období spôsobenom nestabilnými výkupnými cenami by si však druhý raz takúto investíciu ešte rozmyslela.


Hnoj, žumpa a zvyšky z reštaurácií

Obec Kněžice v Polabskej nížine sa rozhodla investovať radšej do bioplynovej stanice. Reagovali tak na nevyužitý energetický potenciál miestneho bioodpadu. Odoberajú hnoj z poľnohospodárskeho družstva, odpad z lesov a záhrad, kaly zo žúmp a septikov a zvyšky z reštaurácií a stravovacích prevádzok. Vyrobenú elektrinu predávajú do siete a obec využíva aj teplo, ktoré pri procese vzniká. Rodinné domy obyvateľov sú napojené na oddelenú kotolňu na biomasu a Kněžice se vďaka tomu stali energeticky sebestačné. Celý projekt bol spolufinancovaný z európskych fondov.


Vodná energia, ktorú poznali aj mnísi v 13. storočí

Na ceste medzi oboma obcami potom vznikol projekt na obnovu vodných elektrární na miestach, ktoré pre výrobu energie využíval už mníšsky rád z 13. storočia. Pán Kyselica renovuje schátralé vodné diela na rieke Moravská Sázava v obciach Krasíkov a Třebařov. V budúcnosti chce z vodných elektrární vybudovať rýchlonabíjaciu stanicu pre elektromobily a sprístupniť tak pre tieto vozidlá aj oblasti ďaleko od veľkých miest. Pán Kyselica síce celú renováciu elektrární hradí zo svojich vlastných zdrojov, ale na výstavbu nabíjacej stanice sa chce pokúsiť získať príspevok z fondov EÚ.


Elektráreň prispieva na vzdelávanie

Vodnú elektráreň nedávno postavila aj charitatívna organizácia Energeia. Financie na projekt získala kombináciou darov, európskych fondov a úveru. Zisk z elektrárne využíva na podporu sociálnych služieb a vzdelávacích programov. Podporovatelia neprispievajú svojimi darmi na konkrétne programy organizácie, ale podieľajú sa na splácaní úverov elektrárne. Energeia pretavila jednorazové dary na stály, takmer nevyčerpateľný príjem financií a spolu so splácaním úveru možno očakávať, že jej príjem bude ďalej rásť.[JM2] 


Solárné panely na senníku

Na hraniciach národného parku Šumava hospodári biofarmár, ktorý sa chce stať potravinovo a energeticky sebestačný. Preto si postavil fotovoltickú elektráreň. Jej kapacita je obdivuhodná aj preto, že panely umiestnil na rozľahlú strechu senníku, ktorá je orientovaná na juh tak, aby seno čo najlepšie schlo. Farmár teraz premýšľa o tom, ako najlepšie uchovávať energiu, aby ju mohol spotrebovávať aj vo večerných hodinách.[JM3] 


Prostredie, v ktorom žijeme

Uvedené projekty lokálnych obnoviteľných zdrojov energie sa nedá jednoducho okopírovať v iných podmienkach. Každý projekt je jedinečný, pretože využíva osobitné vlastnosti miestneho prostredia. Pri výrobe energie nie je možné tieto faktory ignorovať. Naopak, treba ich využiť a každý projekt im prispôsobiť. Ale je pravda, že možností ako využívať obnoviteľné zdroje, je veľa a vďaka dostupným inováciám ich stále pribúda. Zaobstarať si ich tak dnes môže takmer každý. Treba však premyslieť, aký zdroj bude najvýhodnejší, ako najlepšie ho začleniť do prostredia a aký vlastnícko-organizačný model bude najvhodnejší.


Najväčší problém? Byrokracia

Osobitným problémom je financovanie projektov. Väčšina spomenutých projektov závisí od pôžičiek alebo dotácií. Týka sa to najmä veľkých vstupných investícií, ktoré realizátori často nemôžu sami pokryť. Na rozdiel od veľkých energetických spoločností nie sú vlastníci malých zdrojov schopní zhromaždiť alebo si požičať tak veľký obnos peňazí. Európske fondy preto často ostávajú jedinou možnosťou ako projekt financovať. V takom prípade však obce, komunity alebo jednotlivcov nezabrzdí neschopnosť projekt vymyslieť alebo realizovať, ale komplikovaný proces podávania žiadostí. Na to by mali pamätať politici a úradníci pri nastavovaní pravidiel pre čerpanie európskych fondov po roku 2020. Informačno-poradenské centrá v Českej republike by mohli byť užitočným nástrojom, ktorý by občanom pomáhal zlepšiť ich dostupnosť.

 

Autor: Dan Heuer, Centrum pro dopravu a energetiku. Preložil: Juraj Melichár

 

 
 

energoplan3