Pre samosprávy a regióny, ktoré vsadili na udržateľnú energetiku

Malacky

 

Plánovaná nová obytná štvrť Mayer Malacky
Návrh moderného dekarbonizovaného energetického systému
Systém zásobovania teplom a chladom
Elektroenergetický systém
Možnosti rozvoja komunitnej energetiky v štvrti Mayer Malacky




Plánovaná nová obytná štvrť Mayer Malacky

Lokalita budúcej štvrte Mayer Malacky sa nachádza v katastrálnom území mesta Malacky (17 467 obyvateľov, 2 717 ha, 160 m.n.m) v časti Na Majeri v bezprostrednej blízkosti diaľnice D2 v smere Bratislava - Brno. Tvorí ju nezastavané 29-hektárové územie vo vlastníctve dvoch investorov. Lokalita je na severe ohraničená cestou na Rohožník, na juhu lesmi prírodnej rezervácie Malina a na východe susedí s bývalým poľnohospodárskym areálom s hospodárskymi a niekoľkými obytnými budovami. Na týchto susedných pozemkoch sa plánuje ďalšia bytová výstavba. Územný plán predpokladá, že lokalita bude perspektívne využitá na zmiešané bývanie v rodinných a bytových domoch pre približne 4 tisíc obyvateľov a spoločenské a komerčné aktivity.

Od roku 2016 sa začala príprava projektu novej štvrte Mayer Malacky formou medzinárodnej urbanistickej súťaže. Po nej nasledovali konzultácie a workshopy s cieľom overiť správnosť víťazného návrhu, doriešiť zásadné otázky týkajúce sa demografie, architektúry, mobility, spoločenskej udržateľnosti a adaptácie na zmenu klímy a dopracovanie zadania urbanistickej štúdie. Ide o prvý projekt s tak interdisciplinárne nastaveným procesom a komplexným riešením novej štvrte.

Výstupom tohto procesu boli princípy a odporúčania pre rozvoj štvrte, ktoré idú nad rámec bežných požiadaviek zadania pre urbanistickú štúdiu. Výsledný plán a princípy berú do úvahy okrem potreby adaptácie na klimatickú zmenu, udržateľnej mobility a odpadového hospodárstva, vyváženej zmesi funkcií pre spoločenskú pohodu a inovatívnych prvkov podporujúcich komunitný rozvoj aj potrebu moderného a dekarbonizovaného energetického systému. Nová štvrť má ambíciu stať sa prototypom modernej ekologickej štvrte prepojenej na pôvodnú štruktúru mesta Malacky.

Návrh (vrátane právnej analýzy) na stiahnutie: Moderný energetický systém pre štvrť Mayer Malacky - štúdia uskutočniteľnosti. Priatelia Zeme-CEPA, 2023.

  

Návrh moderného dekarbonizovaného energetického systému

Priatelia Zeme-CEPA iniciovali prípravu návrhu komplexného dekarbonizovaného a decentralizovaného systému zásobovania teplom a elektrinou pre budúcu štvrť Mayer Malacky. Výstavba štvrte na zelenej lúke – na rozdiel od transformácie existujúcich energetických systémov – umožňuje nastaviť energetický systém od začiatku tak, aby aplikoval inovácie a najlepšie dostupné technológie a skúsenosti z lokalít dobrej energetickej praxe v Európe a zároveň posúdiť podmienky pre aktívnu účasť spotrebiteľov energie na navrhnutom ekonomickom modeli energetického systému.

Návrh zároveň naznačuje cestu pre plánovanie a výstavbu nových dekarbonizovaných obytných štvrtí s vysokou mierou energetickej sebestačnosti, ako aj pre rozvoj energetických komunít a spoločenstiev na Slovensku.

Vypracovanie návrhu bolo kľúčovou súčasťou projektu Dekarbonizovaný energetický systém a možnosti komunitnej energetiky v novej sídelnej štvrti Mayer Malacky/štúdia uskutočniteľnosti, ktorý finančne podporila Nemecká spolková nadácia pre životné prostredie (DBU).


Lokalita plánovanej štvrte Mayer Malacky (zdroj: Imagine Development 2019)

 

 

Urbanistické riešenie štvrte Mayer Malacky (zdroj: Imagine Development 2019)

 

 

Systém zásobovania teplom a chladom

Systém zásobovania teplom a chladom bol posudzovaný formou troch variantných návrhov:

  • Variant 1T - individuálne inštalácie tepelných čerpadiel vzduch/voda priamo v objektoch (chladenie zabezpečené reverzným chodom).
  • Variant 2T - centrálna dodávka vysokopotenciálneho tepla zaistená fototermickými panelmi, sezónnou akumuláciou vo forme horninového zásobníka tepla a centrálnym tepelným čerpadlom vzduch/voda. Chladenie bolo zabezpečené individuálnymi klimatizačnými jednotkami.
  • Variant 3T - centrálna dodávka nízkopotenciálneho tepla akumulovaného vo zvodnenej vrstve (zásobník typu ATES) s využitím odpadného tepla objektov a prebytkov tepla z fototermických panelov. Tepelný komfort je zaistený individuálnou inštaláciou tepelných čerpadiel voda/voda v odberných miestach objektov, ktoré pri reverznom chode zabezpečujú aj chladenie (odpadné teplo objektov je navyše akumulované v zásobníku tepla).

Z energetického posúdenia všetkých troch variantov  vyplynulo, že najväčšia produkcia tepla sa dosiahne vo variantoch 2T a 3T z dôvodu nutnosti pokrytia tepelných strát rozvodov tepla. Pre prevádzku variantov 2T a 3T je však potrebné menšie množstvo elektriny oproti variantu 1T. Varianty 2T a 3T vďaka sezónnej akumulácii umožňujú čiastočné zníženie spotreby elektriny v čase jej nedostatku v komunite a dodatočné spotrebovanie v čase, keď je dostupnejšia.

Variant 1T však preukazuje najnižšiu jednotkovú cenu tepla a chladu, a to vďaka najnižším kapitálovým nákladom (variant nevyžaduje externé rozvody tepla) aj prevádzkovým nákladom. Prevádzkové náklady variantu 1T boli najnižšie aj napriek tomu, že spotreba elektriny pre prevádzku bola vyššia oproti ostatným variantom. Dôvodom je hlavne cena elektriny, ktorá je štátom dotovaná pre domácnosti, a teda podstatne nižšia v porovnaní s cenou elektriny pre komerčné subjekty, medzi ktoré patria aj centrálne systémy zásobovania teplom a chladom.

Varianty 2T a 3T neboli cenovo konkurencieschopné s variantom 1T a pre účely ekonomického porovnania sa použilo alternatívne riešenie na báze jedného centrálneho tepelného čerpadla vzduch/voda pre každú komunitu (blok plánovanej štvrte). Porovnanie preukázalo hlavne konkurencieschopnosť variantu 3T, ktorý dokonca pre komunity s menšou dostupnosťou komunitnej elektriny vychádzal lepšie než riešenie vo forme centrálneho tepelného čerpadla. Najvyššiu jednotkovú cenu tepla a chladu predstavoval variant 2T, a to hlavne kvôli vysokým kapitálovým nákladom (potreba inštalácie špičkového zdroja tepla).

Z celkového ekonomického hľadiska sa dá konštatovať, že ekonomicky najvýhodnejším riešením je inštalácia individuálnych zdrojov tepla na báze tepelných čerpadiel vzduch/voda (variant 1T). Toto riešenie vyžaduje väčšiu angažovanosť majiteľov objektov (najmä údržbu a revízie), keďže sú aj vlastníkmi zdrojov tepla. Ako perspektívna alternatíva sa však ukazuje variant 3T, ktorý je konkurencieschopný aj s riešením vo forme centrálneho tepelného čerpadla.

Z hľadiska emisií skleníkových plynov je však variant 1T najhorší, najmä kvôli najvyššej spotrebe elektrickej energie. Naopak, najnižšie emisie CO2 predstavujú varianty 2T a 3T, pretože využívajú aj iné zdroje energie a technológie (fototermické panely, zásobníky tepla a podobne).

Uvedené návrhy tepelného hospodárstva nepredstavujú obmedzujúci rámec pre investora. V prípade záujmu o ďalšie rozpracovanie niektorého z navrhnutých variantov bude dôležité podrobnejšie posúdiť kapitálové a prevádzkové náklady jednotlivých variantov, pretože ich aktualizácia môže značne zmeniť ekonomické vyhodnotenie.

V návrhu je stručne načrtnutá aj problematika aktívnych odberateľov v teplárenstve (variant 2T a 3T) a spôsob ich fakturácie.  

Podrobnejšie informácie o technických inováciách integrovaných do variantov 2T a 3T nájdete v rubrike Teplárenstvo

 

Elektroenergetický systém

V rámci návrhu elektroenergetického systému sa posúdzovali tri varianty výroby vlastnej elektrickej energie.

Variant 1E počíta s priamou spotrebou elektriny vyrobenej strešnými inštaláciami fotovoltických panelov pre vlastnú potrebu v objektoch a na okamžité využitie nadbytkov pre účely zásobovania teplom a chladom. Finančná návratnosť jednotlivých kombinácií variantu 1E s vyššie uvedenými troma tepelnými variantami (1T, 2T, 3T) vo väčšine prípadov nepresahuje 10 rokov. V niektorých prípadoch je návratnosť dokonca menšia ako 5 rokov. Ekonomické vyhodnotenie tohto variantu však vychádzalo z ilustračného príkladu, v ktorom sa uvažovalo so stopercentnou vlastnou spotrebou vyrobenej elektriny v objekte. V prípade ďalšieho rozpracovania bude preto potrebné ekonomicky analyzovať aj predpokladané nakladanie s prebytkami nespotrebovanej vyrobenej elektriny.

Variant 2E uvažuje s využitím úložísk elektriny na odloženie nadvýroby najmä na použitie pre systém zásobovania teplom a na neskoršiu spotrebu v čase, keď fotovoltické panely elektrinu nevyrábajú. Úložiská (batérie) by mali byť obstarané postupne popri budovaní jednotlivých komunít (blokov novej štvrte), ale centrálne pre celú komunitu. Vyššia investičná náročnosť tohto variantu je vyvážená prínosmi z možných energetických aktivít, ktoré tento variant ponúka a ktoré komunite prinesú úspory a dokonca možné príjmy (napr. pri využití agregácie flexibility). Pri ďalšom rozpracovaní sa odporúča do tohto variantu začleniť aj konkrétny návrh a financovanie komunitného batériového úložiska vrátane jeho komunitného využitia a jeho vplyv na celkovú ekonomickú návratnosť takéhoto riešenia, ako aj prevádzku verejného osvetlenia (lampy, komunitné priestory, dopravné značenie a podobne), ktoré by mohlo byť v značnej miere napájané z elektriny akumulovanej v úložisku. Na rozdiel od variantu 1E si variant 2E vyžaduje osoby zodpovedné za správu spoločnej elektroenergetickej infraštruktúry.   

Variant 3E uvažoval aj s využitím veternej energie na strechách objektov, avšak bol vyhodnotený ako neekonomický. 

 

Možnosti rozvoja komunitnej energetiky v štvrti Mayer Malacky

Vhodné legislatívne prostredie podporujúce fungovanie energetických komunít/prosumerov by umožnilo účastníkom energetického systému zúčastňovať sa energetických projektov a zámerov na miestnej úrovni, formovať ich, zúčastňovať sa na rozhodovaní a ekonomicky sa v nich angažovať. To by zvýšilo energetickú efektívnosť, výkonnosť, decentralizáciu aj demokratizáciu lokálnych energetických systémov, a podporilo by to aj spoločenskú akceptáciu ich smerovania k bezuhlíkovým modelom s vysokou mierou energetickej sebestačnosti.

Energetické komunity a spoločenstvá (napr. vo forme družstiev) a aktívni odberatelia (tzv. prosumeri - spotrebitelia a zároveň producenti energie) sa však zatiaľ rozvíjajú najmä v západnej, resp. severozápadnej Európe. EÚ uznáva význam energetických komunít pre energetickú transformáciu, avšak únijná legislatíva neposkytuje dostatočný rámec pre ich rozvoj. EÚ však nabáda členské štáty, aby odbúravali diskriminačné prekážky, ktoré stoja v ceste ich rozvoja, pričom im ponecháva širokú voľnosť pri prijímaní konkrétnych opatrení.

Návrh energetického systému pre plánovanú štvrť Mayer Malacky sa preto zaoberal aj opisom legislatívneho prostredia pre vznik a fungovanie energetických komunít a prosumerov na Slovensku, identifikáciou bariér pre ich uplatnenie na lokálnej úrovni a náčrt spôsobov ich eliminácie. Súčasťou návrhu je právnu analýza s rámcovým návrhom odporúčaní pre štvrť Mayer Malacky a zovšeobecnenie odporúčaní pre účely plánovania a výstavby energetických infraštruktúr v rámci celej Slovenskej republiky.  

Na stiahnutie: Právna analýza: Energetické komunity, spoločenstvá a aktívni odberatelia

 

Zelená lokálna energia - cesta pre Slovensko: príklady dobrej praxe

 

Logo FESlogo PZ CEPA horizRenner

 

 

Kontext

Slovensko nepatrí ku krajinám, ktoré sú pripravené včas a dôsledne reagovať na výzvy nezávislej vedeckej komunity na stabilizáciu globálnej klímy. Vďaka krajinám ako Slovensko svet neplní globálne stanovené klimatické ciele a smeruje k stavu, ktorý kladie vážne otázniky nad budúcnosťou modernej civilizácie. Energetickú politiku Slovenska treba preto razantne zmeniť a dostať do súladu so zisteniami vedcov a záväzkami Parížskej klimatickej dohody. Iba tak je možné znížiť globálne emisie CO2 do roku 2030 až o 45 % (oproti roku 2010) a dosiahnuť úplnú uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Rozhodujúca bude dekáda medzi rokmi 2020 a 2030.

Ale aj akokoľvek modernizovaná štátna energetická politika, ktorá by smerovala k naplneniu týchto cieľov, bude účinná iba vtedy, ak bude mať aktívnu oporu v regiónoch a na miestnej úrovni. Na úrovni územnej samosprávy Slovenska však dnes neexistuje žiadna reálna energetická politika a samosprávne kraje, mestá a obce sa až na výnimky správajú živelne - podľa dotácií a momentálnych ekonomických podmienok. Vznik systematickej, dlhodobej, na faktoch a dátach založenej regionálnej a miestnej energetickej politiky, postavenej na využití lokálnych obnoviteľných zdrojov a rešpektujúcom prírodné limity je preto nevyhnutnosťou.


Cieľ projektu

Cieľom projektu bolo podporiť vo vybraných zaostávajúcich okresoch SR rozvoj personálnych a inštitucionálnych kapacít udržateľnej regionálnej energetickej politiky smerujúcej k energetickej sebestačnosti a postavenej na udržateľnom využití lokálnych prírodných zdrojov:

  1. prenosom poznatkov príkladov dobrej praxe z vybraných regiónov Slovenska, ako aj zo zahraničia – Nemecka, Rakúska, Českej republiky,
  2. formuláciou návodu vo forme praktík a odporúčaní pre zmeny na úrovni komunálnej, regionálnej aj celoštátnej energetickej politiky.

Okrem podpory kapacít pre rozvoj dlhodobo udržateľnej regionálnej energetickej politiky vo vybraných okresoch projekt mal prispieť aj k rozšíreniu konceptu udržateľnej lokálnej energetiky prostredníctvom štruktúr ZMOSu a k jeho ukotveniu vo vládnych politikách v oblasti energetiky a environmentálnej udržateľnosti.


Cieľová skupina

Základom pre výber účastníkov série podujatí projektu boli 3 najmenej rozvinuté okresy (NRO) – Kežmarok, Rimavská Sobota, Rožňava, v ktorých súčasťou vládou schválených akčných plánov rozvoja je aj vznik tzv. centier udržateľnej energetiky. Projekt teda nebude začínal na zelenej lúke, ale nadväzoval na existujúce iniciatívy.

Vzhľadom na to, že pripravovaný návrh stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 obsahoval aj prioritu vybudovať na regionálnej úrovni koordinačné kapacity pre rozvoj udržateľnej energetiky, bola podpora rozvoja personálnych a odborných kapacít, know-how a postupov práve v týchto okresoch dobrým základom.


Realizácia

Rok 2019


Plánované výstupy

  • 3 diskusné podujatia, vrátane exkurzií v SR a Rakúsku na miesta dobrej praxe
  • Návštevy regiónov
  • Manuál na tvorbu regionálnych kapacít pre koordináciu udržateľnej energetiky pre samosprávy a regióny: tlačená verzia, online prezentácia na portáloch CUE
  • Rozšírenie platformy na podporu vzniku regionálnej politiky rozvoja udržateľnej energetiky v SR (účastníkmi projektu)


Partneri projektu

 

Výstupy projektu


Publikácia: J. Zamkovský, M. Ftáčnik: Zelená lokálna energia - cesta pre Slovensko: Udržateľná a sebestačná regionálna a lokálna energetika nevznikne spontánne.
Vydal: Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike. November 2019.


Prvé podujatie 13. mája 2019:
začalo prezentáciami a diskusiou v sídle SIEA v Banskej Bystrici a potom nasledovala exkurzia do prevádzok projektu Bioenergia-Bystricko. Podujatia sa zúčastnili vedúci predstavitelia miest a obcí z okresov Kežmarok, Rožňava, Rimavská Sobota, Levice, Nitra a Prievidza.

Najskôr Alexander Ač z Centra výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR zhrnul základné fakty týkajúce sa dôsledkov zmeny klímy na územie Slovenska a Českej republiky. Zdôraznil, že Slovensko bude v blízkej budúcnosti patriť k najviac vysychajúcim oblastiam na svete a upozornil, že štát má vzhľadom na potreby ale aj svoje možnosti veľmi neambiciózne ciele znižovania emisií CO2. Bývalý primátor Bratislavy M. Ftáčnik priblížil prítomným zástupcom a zástupkyniam miest a obcí globálny Dohovor primátorov a starostov o  klíme a energetike, do ktorého sa doteraz zapojilo iba zanedbateľný počet samospráv zo Slovenska. Finančným mechanizmom podpory energetických opatrení sa venovala riaditeľka odboru legislatívy SIEA Kvetoslava Šoltésová. Poukázala na fakt, že viac ako 80% finančných kapacít z aktuálnych výziev v rámci EŠIF je stále nevyčerpaných. Juraj Zamkovský z OZ Priatelia Zeme-CEPA označil za hlavnú príčinu živelného postupu v energetike absenciu kapacít pre energetické plánovanie na úrovni samospráv a regiónov. Zdôraznil obrovský ekologický aj ekonomický prínos energetickej nezávislosti.

Popoludní sa účastníci stretnutia absolvovali projekt vybudovania uzavretého cyklu výroby, spracovania a distribúcie drevnej biomasy a vykurovania 32 verejných objektov v 8 obciach v okolí Banskej Bystrici. Celý cyklus je pod úplnou kontrolou obcí a podľa manažéra projektu Petra Lakomčíka je pre obce ekonomicky veľmi výhodný a potvrdzuje všeobecnú výhodnosť energetickej sebestačnosti regiónu. Napríklad na základnej škole v Čiernom Balogu sa prechodom na vykurovanie vlastnou drevnou štiepkou podarilo znížiť náklady na vykurovanie až o 60 %.

Bližšie informácie: http://www.fes.sk/e/zelena-lokalna-energia-cesta-pre-slovensko/


FES 1 1  FES 1 3

 

Druhé podujatie 25. a 26. júna 2019: zástupcovia dvanástich obcí a miest z okresov Rožňava, Kežmarok, Rimavská Sobota, Prievidza a Nitra absolvovali najprv sériu odborných prednášok zameraných na udržateľnú energetiku v hoteli Saffron v Bratislave. Potom navštívili ukážky dobrej energetickej praxe v Bratislave a Rakúsku.

Shruti Athavale z Rakúskej energetickej agentúry najprv predstavila európsky program E5 pre energeticky efektívne komunity a niekoľko príkladov dobrej energetickej praxe v Rakúsku (webové stránky programu www.e5-gemeinden.at opisujú vyše 2000 príkladov zaujímavých energetických riešení v mestách a obciach). Spolupracovníčka európskeho analytického združenia E3G Ada Ámon priblížila účastníkom skúsenosti, prínosy, ale aj problematické miesta nemeckej energetickej transformácie. Jedným z jej pozoruhodných dôsledkov je masívna decentralizácia energetiky a výrazný pokles vplyvu štyroch energetických gigantov (RWE/Innogy, E.ON, Vattenfall, EnBW) na trhu obnoviteľných zdrojov. Odborný garant projektu Juraj Zamkovský zhrnul konkrétne ekonomické a spoločenské prínosy prechodu miest a obcí koordinovaný rozvoj udržateľnej energetiky, ktorý však nie je možný bez primeraných kapacít. Upozornil na pozitívny obrat v rétorike najvyšších štátnych predstaviteľov SR. Poukázal na pilotné centrá udržateľnej energetiky, ktoré by mohli byť zárodkom kapacít pre novú regionálnu energetickú politiku v SR. Druhý odborný garant projektu Milan Ftáčnik priblížil účastníkom možnosti a príklady energetického plánovania v rámci modelu Dohovoru primátorov a starostov pre klímu a energiu, ku ktorému sa doteraz prihlásilo vyše 9 tisíc samospráv z 59 krajín sveta reprezentujúcich bezmála 327 mil. obyvateľov.

Prvá exkurzia smerovala do nového bytového komplexu v pasívnom štandarde v bratislavskej Petržalke. Projektant Michal Lešinský predstavil použitý systém vykurovania tepelnými čerpadlami typu zem-voda, riadené vetranie s rekuperáciou tepla a použité technické, dispozičné a ďalšie inovácie. Obstarávacie náklady na byt v bytovkách tohto projektu sú, popri citeľných energetických úsporách, porovnateľné s bežnou výstavbou.

Druhý deň stretnutia vyplnil výjazd účastníkov do rakúskych miest Bruck an der Leitha a Gänserndorf. Primátor Bruck an der Leitha Gerhard Weil a manažér Energieparku Bruck an der Leitha Norbert Koller prezentovali výsledky a projekty, ktoré toto mesto a región dosiahlo za 25 rokov dôsledného presadzovania a zavádzania ekologických energetických riešení v oblasti veternej energie, biomasy, bioplynu a fotovoltiky. Po výstupe na vyhliadkovú platformu veternej turbíny v Energieparku Bruck an der Leitha navštívili účastníci materskú školy Wolkenschiff v meste Gänserndorf. Budova je postavená v pasívnom štandarde s využitím miestnych prírodných materiálov a množstva technologických inovácií (fotovoltická elektráreň na streche, tepelné čerpadlo, špeciálny izolačný konštrukčný systém).

Bližšie informácie:http://www.fes.sk/e/zelena-lokalna-energia-skusenosti-z-nemecka-rakuska-a-slovenska/


FES 2 8  FES 2 4

FES 2 1  FES 2 6FES 2 2

 FES 2 7


Tretie podujatie 5. novembra 2019: išlo o okrúhly stôl v sidle Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja s cieľom zozbierať podnety a odporúčania pre etablovanie novej energetickej politiky. Zúčastnili sa ho zástupcovia vlády SR, Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, odboru strategického plánovania aj Centrálneho kontrolného útvaru, zodpovedného za čerpanie fondov EÚ, zástupcovia viacerých samosprávnych krajov, zodpovední za oblasť energetického plánovania a regionálneho rozvoja, zástupkyňa SIEA, predstavitelia viacerých miest a obcí, a odborníci z občianskeho sektoru.

V úvode odborní garanti projektu Juraj Zamkovský a Milan Ftáčnik predstavili pripravovaný dokument s návrhmi opatrení na podporu etablovania regionálnej energetiky v podmienkach SR. J. Zamkovský prezentoval návrh rozdelenia kompetencií medzi štátom, samosprávnymi krajmi, regiónmi (zatiaľ okresmi) a miestnymi samosprávami vrátane návrhu ich finančného, personálneho a organizačného zabezpečenia. V diskusii odznelo viacero konštruktívnych podnetov a názorov, z ktorých časť sa neskôr premietla do výsledného dokumentu. „Toto stretnutie potvrdilo predpoklad, s ktorým sme do tohto projektu išli a to, že bez kapacít, ktoré sa utvoria na úrovni regiónov alebo miestnej a územnej samosprávy, nie je možné dosiahnuť ambiciózne národné klimatické a energetické ciele“, uviedol po skončení diskusie M. Ftáčnik.


FES 3 1


Argumentačná munícia, ktorú projekt vytvoril, sa naplno zúžitkovala pri finalizácii pripomienok k Národnému klimatickému a energetickému plánu SR do roku 2030, ktorý je záväzným dokumentom definujúcim kroky, ktoré štát musí urobiť preto, aby úspešne transponoval klimatické ciele Slovenska do praxe.

Bližšie info: http://www.fes.sk/e/zelena-lokalna-energia-okruhly-stol-v-banskej-bystrici/

 

Energetická gramotnosť mladých - školenia pedagógov a osvetárov v okrese Rimavská Sobota

Kontext

Súčasťou schváleného akčného plánu rozvoja najmenej rozvinutého okresu Rimavská Sobota sú aj opatrenia, ktoré vytvárajú podmienky pre postupné zvyšovanie jeho energetickej sebestačnosti. V okrese už začalo pôsobiť Centrum udržateľnej energetiky, ktorému združenie Priatelia Zeme-CEPA od začiatku pomáha a usmerňuje jeho činnosť. V okrese tak postupne dozrievajú podmienky pre vznik a rozvoj úplne novej verejnej disciplíny - udržateľnej regionálnej energetickej politiky. Ale či sa táto nová progresívna politika v okrese aj dlhodobo presadí, závisí najmä od úrovne energetickej gramotnosti jeho obyvateľstva.

K všeobecne nízkej úrovni energetického povedomia na Slovensku prispieva obchádzanie tejto témy v regionálnom školstve, okres Rimavská Sobota nevynímajúc. V okrese je 55 materských škôl. V sieti škôl je zaradených 22 plnoorganizovaných základných škôl (5 špeciálnych základných škôl); neplnoorganizovaných základných škôl je 42. V okrese je 10 stredných škôl (z toho 4 gymnáziá a 6 stredných odborných škôl) a 1 reedukačné centrum. Okrem toho je tu evidovaných viac ako 21 mládežníckych združení, desiatky mimovládnych neziskových organizácií a centrum voľného času ako mimoškolské zariadenie pre deti a mládež.


Cieľ projektu 

Celkovým cieľom projektu bolo preto prispieť k rozšíreniu výchovno-vzdelávacích priorít v rámci oficiálnych aj neoficiálnych vzdelávacích a osvetových inštitúcií v okrese Rimavská Sobota o zvyšovanie energetickej gramotnosti, povedomia a informovanosti populácie. Účelom projektu bolo vytvorenie lepších podmienok v tomto okrese na cieľavedomé zvyšovanie úrovne energetického povedomia s dôrazom na deti a mládež.


Cieľová skupina

Učitelia základných a stredných škôl, pracovníci v oblasti celoživotného vzdelávania a environmentálnej výchovy a dobrovoľníci.

 

Realizácia

Druhá polovica roku 2019, s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.


Výstupy

Na základe prieskumu a vyhodnotenia miery a kvality vzdelávania a informovania o otázkach súvisiacich s energetikou a zmenou klímy v regionálnom vzdelávacom systéme (boli predmetom iného projektu) sme pripravili obsah školení pedagógov a profesionálov v oblasti vzdelávania v rozsahu 3 – 4 hodín. Školenie sa skladalo z piatich tematických blokov:

  • Klíma: čo o nej vieme a z akých zdrojov
  • Dohry: čo o možných dôsledkoch zmeny klímy populácia všeobecne nevie
  • Širšie vzťahy: korelácia medzi zmenou klímy a populačným rastom, potravinovou bezpečnosťou a dostupnosťou palív a energie v rámci modernej civilizácie
  • Rast: zhubná povaha exponenciálneho rastu materiálovej (a energetickej) spotreby v priestore s obmedzenými prírodnými zdrojmi
  • Čo z toho vyplýva pre školy: čo a ako učiť, čo by mal vedieť priemerný absolvent regionálneho školstva

Po oslovení a konzultáciách s predstaviteľmi škôl v okrese Rimavská Sobota sme zorganizovali tri školenia:

  • 3. 10. 2019 na Evanjelickej ZŠ Zlatice Oravcovej na Daxnerovej 10/42 v Rimavskej Sobote (spolu 18 účastníkov)
  • 8.10.2019 na Gymnáziu I. Krasku na P. Hostického 3 v Rimavskej Sobote (spolu 20 účastníkov)
  • 9. 10. 2019 na Gymnáziu Mateja Hrebendu na Hlavnej 431 v Hnúšti (spolu 20 účastníkov)

Program školení bol pripravený tak, aby mohol byť v budúcnosti využitý aj pre osvetovo-vzdelávacie organizácie v iných regiónoch, ktoré uznávajú urgentnosť zvyšovania energetickej gramotnosti a informovanosti mladých ľudí.

Účastníci školení dostali bezplatne k dispozícii kvalitné učebné listy a ďalšie materiály prakticky využiteľné vo vzdelávacom procese vrátane nedávno vydanej slovenskej verzie publikácie bývalého sekretára Rímskeho klubu Graeme Maxtona Zmena alebo kolaps, ktorá tematicky priamo súvisí s obsahom školenia. Školenia boli obohatené o ukážku demonštračnej techniky – moderného prenosného vákuového solárneho variča, ktorý umožňuje tepelnú prípravu jedla bez akejkoľvek spotreby elektrickej energie alebo konvenčných palív (plynu, dreva, uhlia atď.). Táto technika umožňuje zároveň obohatiť vyučovací proces v rámci viacerých predmetov o ukážku princípu využitia fyzikálnych a chemických vlastností materiálov a ich tvarov na redukciu uhlíkových emisií v každodennom živote.

Školenia sa stretli s dobrým ohlasom a záujmom mnohých pedagógov o prezentované témy. Predstavitelia zúčastnených základných aj stredných škôl vyjadrili záujem o pokračovanie spolupráce s Priateľmi Zeme-CEPA pri uplatňovaní inovácií vo vzdelávacom procese.

Prvým konkrétnym krokom v tomto smere bolo predstavenie témy zmeny klímy v širšom kontexte a z hľadiska bežného života detí a mladých ľudí v rámci Týždňa vedy 29.11.2019 na osemročnom Gymnáziu Mateja Hrebendu v Hnúšti. V dvoch blokoch (najprv pre žiakov 5. – 8. ročníka a potom pre žiakov 9. – 12. ročníka) sme ponúkli „ochutnávku“ tejto vážnej témy tak, ako sa o nej bežne neučia. Prítomným učiteľom sme zároveň načrtli nový uhol pohľadu na túto tému a praktickú ukážku toho, o čom sme im prednášali a diskutovali v rámci troch školení. Túto aktivitu sme zrealizovali nad rámec projektu na žiadosť školy.

Projekt vytvoril dobré predpoklady pre následné aktivity v okrese Rimavská Sobota s cieľom zvrátiť nepriaznivú úroveň povedomia mladej generácie o vážnosti problému zmeny klímy a aktívne zapojiť školy do konkrétnej výuky zručností, vedomostí a praktických životných návykov primeraných rozsahu problému.

Začiatok aktívnej spolupráce s regionálnymi školami v tejto oblasti je tiež nevyhnutným predpokladom pre etablovanie úplne novej verejnej politiky zameranej na rozvoj energetickej sebestačnosti, ktorá v okrese Rimavská Sobota postupne vzniká.


Fotogaléria

Skolenie 1 a             Skolenie 1 b

Školenie pedagógov na Evanjelickej ZŠ Zlatice Oravcovej v Rimavskej Sobote

Skolenie 2 a       Skolenie 2 b

Školenie pedagógov na Gymnáziu I. Krasku v Rimavskej Sobote

Skolenie 3 a       Skolenie 3 b

Školenie pedagógov na Gymnáziu Mateja Hrebendu v Hnúšti

 

Projekt sa realizoval s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.


BBSK logo