Stručne o projekte

Stavba seminárneho centra je logickým vyústením modelových projektov ZO ČSOP Veronica realizovaných v Hostětíne a bola súčasťou jej dlhodobého zámeru od roku 1998, kedy Nadácia Veronica zakúpila v Hostětíne nehnuteľnosť s pozemkami.

Vzhľadom na odľahlosť obce organizácia uvažovala o výstavbe budovy s ubytovacou kapacitou pre účastníkov akcií. Tá by umožnila, aby nielen záujemcovia o projekty, ale aj turisti a rekreanti mohli ostať v obci dlhšie. Ubytovanie pre účastníkov akcií zároveň umožnilo ďalší rozvoj vzdelávacích a osvetových programov Veroniky. Seminárne centrum však nemalo byť len obyčajnou budovou. Dom mal byť postavený v pasívnom štandarde so spotrebou energie na vykurovanie do 15 kWh/(m².rok), čo by organizácii umožňovalo demonštrovať rôzne stavebné a prevádzkové technológie pre udržateľné stavanie.

Seminárne centrum Veronica - pasívny dom (Zdroj: Archiv ZO ČSOP Veronica)

Seminárne centrum míňa takmer dve tretiny svojich výdajov v blízkom regióne a zamestnáva veľa miestnych ľudí. Prispieva k rozvoju cestovného ruchu a dá sa predpokladať, že vyvolá náväzné podnikanie v tomto či súvisiacich odvetviach. Centrum Veronica priaznivo ovplyvnilo početnosť a rovnomernosť návštevnosti jednotlivých projektov organizácie v Hostětíne. Vytvorenie vzdelávacieho zázemia viedlo aj k rastu počtu seminárov a umožnilo organizovať aj viacdňové pobytové akcie v obci. Na stavbu pasívneho domu sa použilo veľa miestnych a obnoviteľných materiálov. Pasívny energetický štandard budovy zabezpečuje maximálne úspory energie, spotreba pitnej vody je tiež minimalizovaná. Aj environmentálne priaznivá prevádzka seminárneho centra a jeho vnútorné vybavenie poskytuje výborný demonštračný efekt.

 

História

Stavbu centra pripravovala a koordinovala najmä brnenská časť Ekologického inštitútu Veronica (EIV). Projekt sa pripravoval v rokoch 2001 - 2005. V tomto čase sa hľadali aj možné finančné zdroje.

EIV získal veľa kontaktov v Rakúsku, aj vďaka svojej aktivite v Solární síti. Tak došlo aj k stretnutiu s architektom Georgeom W. Reinbergom, ktorý sa so zámermi v Hostětíne zoznámil a ponúkol svoju účasť na projekte. Prišiel aj s možnosťou financovať svoju prácu z mechanizmov Česko-rakúskeho energetického partnerstva (ten vznikol v procese urovnávania česko-rakúskych sporov ohľadom výstavby jadrovej elektrárne Temelín v Melku). Při projektovaní budovy architekt spolupracoval s hlavným projektantom stavby - Ateliérom Zlámal a Stolek z Brna. Takmer hotový projekt bol dôkladne konzultovaný na stretnutí s odborníkmi rakúskeho vládneho programu Haus der Zukunft.

Postupne získavané prostriedky na stavebný projekt a jeho realizáciu pochádzali z rôznych dotácií a darov, pretože investorom bola nezisková organizácia. Pred začatím stavby boli dôležité najmä prostriedky na prípravu projektu z Česko-rakúskeho energetického partnerstva, Nadácie Partnerství a holandského vládneho fondu MATRA, ktorý poskytol aj potrebné prostriedky pre spolufinancovanie investície. Dar od firmy Českomoravský cement, a.s. vo výške 1,65 mil. Kč a pôžička od Nadácie Veronica pomohli preklenúť viac než ročné oneskorenie v záverečnej splátke dotácie zo Státního fondu životního prostředí.

Z otvoreného výberového riadenia na prelome rokov 2005 a 2006 vyšla víťazne firma Skanska CZ, Divize technologie (táto firma sa prihlásila do výberového riadenia ako jediný záujemca). Firma zabezpečila realizáciu stavebných prác pod dohľadom projektanta stavby a pracovníkov ZO ČSOP Veronica. Kontrola priebehu stavby a kvality subdodávok bola dôležitá, pretože stavebné firmy v Čechách nemajú s realizáciou pasívnych stavieb veľké skúsenosti. Výstavba začala v marci 2006 a v auguste 2006 bola dokončená a odovzdaná ZO ČSOP Veronica. Budova bola skolaudovaná a slávnostne otvorená v októbri 2006, v januári 2007 začala jej plná prevádzka.

 

Financovanie

Celkový rozpočet stavby dosiahol výšku 23,3 mil. Kč. Skladal sa z dvoch hlavných položiek: z financií na stavbu seminárneho objektu, na ktoré prispeli štrukturálny fond EÚ (ERDF) v rámci Spoločného regionálneho operačného programu (SROP), Ministerstvo pre miestny rozvoj (MMR) a súkromní darcovia v celkovej výške 15,6 mil. Kč, a ubytovacieho objektu, ktorého stavbu podporil Státní fond životního prostředí (SFŽP) a súkromní darcovia v celkovej výške 7,7 mil. Kč. Vďaka ERDF sa podarilo zaplatiť aj časť projektovej dokumentácie, stavebný dozor a časť vybavenia Seminárneho centra.

Zdroje financovania	Čiastka v mil. Kč	Podiel čiastky z celkových nákladov v %
ERDF/SROP	13,2	56
SFŽP	5,38	23
MMR	1,65	7
Dary a granty	3,26	14
Spolu	23,3	100

Zdroje financovania projektu Seminárneho centra (Zdroj: ZO ČSOP Veronica)

 

Základné údaje projektovanej stavby Centra Veronica Hostětín

 

Ekonomické výsledky

Vyššie investičné náklady

Celý finančný manažment projektu bol náročný proces hľadania možností využitia štrukturálnych fondov pre takto inovatívny projekt v rámci neziskového sektora. Projekt nemohol byť financovaný etapovo, k jeho predfinancovaniu bol využitý komerčný úver Českej sporiteľne.

Náklady na stavbu seminárneho centra sú podľa výpočtu projektanta o necelých 7 % vyššie, než „tabuľkové“ náklady podľa bežných cenníkov, bez použitia technológií pasívneho stavania. Pritom je dom veľmi neobvyklý. Okná v pasívnom štandarde sú mimoriadne kvalitné (s prestupom tepla nižším než 0,6 W/(m²K). Vonkajšie steny sú izolované najmenej 30 centimetrovou vrstvou izolácie, časť izolácie je zo slamy. Vnútorné omietky sú hlinené, ich nátery kaseínové. Na malej časti budovy sú použité staré nepálené tehly (priečka a dve pohľadové murovania). Na podlahách leží skutočné prírodné linoleum namiesto PVC. V dome je teplovodný vykurovací systém. Ten pasívne domy väčšinou nepotrebujú, čím sa ich majiteľom znižujú náklady na výstavbu. V prípade seminárneho centra sa však z dôvodu nevyváženosti počtu prítomných osôb upustilo od konceptu výhradne teplovzdušného vykurovania, pretože v prípade vychladnutia domu počas dlhšej neprítomnosti návštevníkov by takýto vykurovací systém nebol schopný rýchlo dodať potrebný výkon. Ventilátory, ktoré by museli nárazovo transportovať veľké objemy vykurovacieho vzduchu, by mali veľkú spotrebu elektriny, naviac by sa dom neúmerne vysušoval. Teplovodné ústredné vykurovanie je napojené na obecnú biomasovú kotolňu.

Náklady na vykurovanie sú v pasívnom dome výrazne nižšie než v bežnom dome. Vzhľadom k očakávanému, ale ťažko predvídateľnému rastu cien energií možno predpokladať, že investície do úspor budú stále výhodnejšie (podľa informácií Českého štatistického úradu z novembra 2007 sa ceny energií medziročne zvýšili o 12,5 %).

Ekonomické hodnotenie ukázalo, že najväčšie navýšenie nákladov spôsobila dodávka veľmi kvalitných okien a riadené vetranie. Oba produkty sú neustále inovované a možno predpokladať, že sa ich cena bude pri zachovaní rovnakých vlastností znižovať. S rastúcim trhom a konkurenciou možno očakávať rast výroby a súčasne znižovanie cien týchto produktov.

Čistá návratnosť investície do pasívneho domu bez navýšených nákladov na údržbu (vrátane výmeny rekuperačného zariadenia po uplynutí jeho životnosti, tj. asi 10 rokoch) a pri zahrnutí medziročného rastu cien tepla z biomasovej kotolne o 6,5 % je 16 rokov. Po uplynutí 16 rokov sa ročná úspora z vykurovania odhaduje na 175 000 Kč. Pri porovnávacom výpočte na základe odhadnutých nákladov na spotrebu energie na vykurovanie a medziročného rastu ceny energií o 4 % bola čistá návratnosť 26 rokov.

Nižšie prevádzkové náklady

Bežný nový dom postavený podľa súčasnej českej normy má spotrebu okolo 100 kWh/(m².rok), staré domy majú spotrebu energie až okolo 200 - 300 kWh/(m².rok). Pasívny dom má teda oproti novým domom asi sedminovú spotrebu energie (a menej než desatinovú oproti starým domom). To znamená, že je výrazne nezávislejší od spotreby palív. Pokiaľ sa zároveň podarí energetickú spotrebu zabezpečiť z obnoviteľných zdrojov energie (čo sa seminárnemu centru darí v prípade výroby tepla, keďže je napojený na biomasovú kotolňu a teplú vodu ohrieva solárnymi panelmi), môže sa takýto dom stať úplne nezávislý od fosílnych zdrojoch energie.

Náklady na vykurovanie	Spotreba kWh/rok	GJ/rok	Náklady na vykurovanie Kč (2007)
Pasívny dom - budova Centra Veronica Hostětín	11 750	42	12 810
Klasická novostavba	71 300	256	78 080
Rozdiel	59 650	214	65 270

Porovnanie skutočných nákladov na vykurovanie pasívnej budovy Centra Veronica Hostětín s hypotetickou spotrebou energie v klasickej novostavbe rovnakých rozmerov v cenách z roku 2007 (Zdroj: ZO ČSOP Veronica)

Samofinancovateľnosť prevádzky

Hlavným poslaním Centra Veronica Hostětín je vzdelávanie o udržateľnom rozvoji, ktoré nemôže byť v dnešnej dobe úplne finančne sebestačné. Vzdelávacie aktivity Centra sú veľmi závislé od grantov a dotácií. Príjmy z poskytovania stravovacích, ubytovacích a ďalších služieb iba čiastočne dopĺňa ich financovanie.

Prevádzka ubytovacích priestorov Centra Veronica Hostětín bola v prvom roku finančne sebestačná. Ubytovanie mierne dotovalo stravovanie, ktoré bolo vzhľadom na kvalitu pomerne lacné (biopotraviny, výber medzi vegetariánskymi aj mäsitými jedlami).

Menší finančný zisk prinášajú aj služby k vzdelávacím programom Centra Veronica Hostětín (prenájom sály, školiacej techniky a podobne). V roku 2007 sa tu uskutočnila séria seminárov o úsporách energie, ktoré organizovali inými organizácie. Sála je k dispozícii aj pre rôzne firemné školenia. Využívajú ju spoločnosti zamerané na ekologické stavby a technológie - pre ne je dôležité školiť na miestach, kde účastníci môžu vidieť použité technológie v praxi.

Tok peňazí v regióne

Centrum Veronica Hostětín sa snaží maximálne podporovať miestnu ekonomiku. Dve tretiny svojich výdajov (67 %) spotrebúva lokálne. Najväčší podiel miestnych platieb tvoria výdaje za mzdy (44,4 %), potraviny, vybavenie pasívneho domu (najmä nábytok) a vykurovanie.

Prevádzka objektu pozitívne ovplyvňuje ekonomiku obce Hostětín. V miestnom obchode sa nakupuje značná časť surovín na varenie a nakupujú tu aj návštevníci jednorázových exkurzií. Potraviny, ktoré sa nedajú kúpiť v Hostětíne (mäso alebo biopotraviny), sa nakupujú v neďalekom Slavičíne alebo Bojkoviciach. Na prevádzku miestneho pohostinstva nemá väčší vplyv dĺžka pobytu návštevníkov a početnosť exkurzií. Majiteľ pohostinstva otvára po zamestnaní, má obmedzenú otváraciu dobu aj sortiment.

Efektívne využitie miestnych zdrojov

Na výstavbe seminárneho centra sa významnou mierou podieľali miestni robotníci a remeselníci zamestnávaní generálnym dodávateľom. Na pozíciu majstra na stavbe bol na odporúčanie pracovníkov Veroniky prijatý občan Hostětína, ktorý ďalej sprostredkoval kontakty na remeselníkov z okolia. Veľká časť pracovníkov stavby teda pochádzala z okresu Uherské Hradiště.

Na stavbu sa použili miestne materiály, najmä drevo na obklady, slama na izoláciu jednej steny a strechy a nepálené tehly. Vďaka nízkej cene slamy ako izolačného materiálu (do 200 Kč za kubický meter) je svojpomocne vyrobená silná izolácia zo slamy značne lacnejšia než izolácia s rovnakými tepelnotechnickými parametrami z bežných materiálov. Pokiaľ by však slamenú izoláciu kládla firma, môže si účtovať veľmi vysoké sumy za manipuláciu s netradičným materiálom. Izolácie slamou sú výhodné z hľadiska obnoviteľnosti, prírodného charakteru materiálu a jeho dostupnosti na mieste. Slama ako izolačný materiál má preto veľkú budúcnosť v stavebnom priemysle.

Rozvoj podnikania v oblasti cestovného ruchu

Biele Karpaty sú obľúbeným návštevným miestom pre turistov. V okolí Hostětína však nie je dostatočne vybudovaná turistická infraštruktúra. V dochádzkovej vzdialenosti chýba športovisko (napr. kúpalisko) a kultúrne zariadenie. V okolí je však veľa zaujímavých turistických cieľov (napr. sochy v krajine, kúpele Luhačovice, rozhľadňa Lopeník a ďalšie).

Pred dokončením seminárneho centra turisti a účastníci vzdelávacích akcií v Hostětíne najčastejšie prenocovávali v obecnej ubytovni „Na staré hospodě“ s kapacitou 20 ubytovacích miest. Túto ubytovňu počas výstavby využívali pracovníci stavebných firiem a jej vyťaženosť vzrástla aj po otvorení seminárneho centra, pretože jeho ubytovacie kapacity nestačia uspokojovať potreby rastúceho počtu návštevníkov.

 

Sociálne prínosy

Vzdelávanie a osveta

V roku 2007 navštívilo Seminárne centrum 3 686 návštevníkov, z toho 801 návštevníkov tu prespalo. Návštevníci obce si v priebehu roka môžu vybrať niektorú z exkurzií po modelových projektoch alebo  vzdelávací a pobytový program. Tieto akcie sú častejšie a dlhšie než predtým. Vďaka stálej prítomnosti pracovníkov Centra Veronica Hostětín v novej kancelárii v pasívnom dome je jednoduchšie zamestnať personál pre zabezpečovanie exkurzií.

Projekt prispel aj k šíreniu vplyvu modelu pasívneho stavania. Inšpiroval k rozšíreniu a úprave verejných dotačných schém na podobné účely (napr. v rámci prioritnej osi 7 v v Operačnom programe životného prostredia „Rozvoj infraštruktúry pre environmentálne vzdelávanie, poradenstvo a osvetu“), zvýšil záujem spotrebiteľov o vzduchotechniku, kvalitné okná a o izoláciu domov slamou. Pracovníci ZO ČSOP Veronica v roku 2007 konzultovali niekoľko zámerov verejných stavieb a desiatky zámerov rodinných domov, ktorých investori zvažujú stavanie v pasívnom štandarde alebo aspoň využitie niektorých jeho prvkov.

Vznik pracovných miest

V štúdii realizovateľnosti z roku 2004 sa počítalo s tým, že výstavba prinesie dve nové pracovné miesta. Zatiaľ prax ukázala, že pracovných miest vzniklo viac. V apríli 2008 bolo vytvorených celkovo 7 nových pracovných úväzkov.  Sedem administratívnych pracovníkov Centra z desiatich býva v mikroregióne.

Svojpomoc

Izoláciu steny slamou vykonali štyria až šiesti dobrovoľníci a zaizolovanie plochy 200 m² trvalo takmer 280 osobohodin. Profesionálom, ktorí by používali dokonalé balíky slamy, by táto práca trvala polovicu času. Úsporu za cenu práce je ťažké odhadnúť. Ak by sme považovali túto prácu za nekvalifikovanú a ocenili ju sadzbou 80 Kč/hod, ZO ČSOP Veronica ušetrila 22 400 Kč. Ak by však stavebná firma za inštaláciu izolácie účtovala 600 Čk/hod, úspora pri použití dobrovoľníckej práce dosiahla 168 000 Čk. Cena izolácie slamou zatiaľ nie je v Českej republike vyčíslená, je stále skôr nepočítateľnou položkou, pretože je ťažké ju zaradiť v rámci tabuliek ceny stavebných prác.

Komunitné využitie priestorov seminárneho centra

Účasť občanov sa prejavuje najmä v komunitnom využívaní priestorov seminárneho centra. Uľahčuje to dohoda s obcou, podľa ktorej je prenájom sály pre občanov Hostětína a akcií hostětínskych spolkov zadarmo, hoci v štúdii uskutočniteľnosti sa počítalo s prenájmom. Spolky a rodiny miestnych ľudí si obvykle platia občerstvenie prichystané kuchárkami v pasívnom dome. Od januára 2007 do januára 2008 sa tu uskutočnilo asi desať osláv, Mikulášska besiedka, vianočné tvorenie a spievanie, oslava Silvestra a karneval pre deti i dospelých, na ktorých sa podieľali alebo akciu priamo organizovali zložky Českého červeného kríža, hasiči alebo obecný úrad. Pracovníci seminárneho centra organizujú každý týždeň v objekte výučbu angličtiny.

 

 

Environmentálne prínosy

Úspora energie

Ročná úspora energie na vykurovanie v seminárnom centre v porovnaní s hypotetickou spotrebou energie v klasickej novostavbe rovnakých rozmerov je takmer 60 000 kWh (214 GJ).

Využitie miestnych stavebných materiálov

Jednoznačne environmentálne prínosné bolo použitie časti obnoviteľných materiálov pri stavbe domu, tj. nepálených tehál, dreva a slamy. Tieto materiály boli lokálne (za také sú považované tie materiály, ktorých transportná vzdialenosť bola menšia než 60 km) a preto ich doprava nezaťažila životné prostredie a ich použitie bolo aj ekonomicky výhodné.

Materiál	Lokálny	Nelokálny	Obnoviteľný	Neobnoviteľný
betón		x		x
tehly		x		x
nepálené tehly	x		x
minerálna vata		x		x
polystyrén		x		x
slama	x		x
drevo na obklady	x		x
drevo stavebné		x	x
hlina		x	x

Hlavné materiály použité pri stavbe Centra (Zdroj: Gaillyová 2008)

Obstarávatelia chceli izolovať všetky steny ubytovacích miestností slamou, ale to bolo zamietnuté s ohľadom na požiadavky požiarnej odolnosti dreveného obkladu, ktorý slamenú izoláciu obklopuje. Izolácia slamou tak bola vykonaná iba na jednej stene a streche. Zvyšné steny boli izolované predovšetkým minerálnou vlnou a polystyrénom (ten bol použitý iba v zemi a pri zemi, kde nemôže byť kvôli vlhkosti použitá minerálna vlna). Podobné konštrukčné kompromisy bolo treba urobiť aj pri niektorých ďalších prvkoch stavby.

Je zrejmé, že pri komplexnom posudzovaní tepelnoizolačných materiálov by sa mala brať do úvahy primárna energetická náročnosť na získavanie surovín, výrobu materiálu, prepravu a montáž, a s tým spojené emisie. Nevyhnutné negatívne účinky stavby musia byť podstatne nižšie ako jej pozitívne účinky, ktoré sa dlhodobo prejavia počas jej prevádzky najmä vo forme energetickýchi úspor pri vykurovaní. Energetická náročnosť výroby tepelnoizolačných materiálov je však u rôznych materiálov rôzna. Spravidla najmenej energeticky náročný je výroba prírodných izolačných materiálov (slamy, vlny, korku). Najčastejšie používaný polystyrén alebo minerálna vlna sú však z hľadiska výroby jedny z energeticky najnáročnejších materiálov.

Seminárne centrum teda nie je budova úplne bez problémov z energetického hľadiska. Prioritou realizátora bola najmä energetická účinnosť prevádzky a popri tom aj realizácia energeticky úsporného stavania v podmienkach bežného českého stavebníctva. Dôslednosť v minimalizácii tzv. šedej energie (spotrebovanej na výrobu stavebných materiálov) by znamenala výrazné prepracovanie projektu a časový odsun jeho realizácie.

Využívanie obnoviteľných zdrojov energie

Orientácia budovy a veľkosť a umiestnenie okien zväčšujú pasívne solárne zisky domu. Po plánovanej inštalácii solárneho kolektora na prednú fasádu pribudnú k týmto pasívnym ziskom aj ďalšie aktívne solárne zisky. Zatiaľ je pre ohrev vody využívaný kolektor na susednej muštárni. V zime je však potrebné dodávať ďalšie teplo. To sa získava prípojkou z centrálneho rozvodu tepla z biomasovej kotolne. Pretože je v budove kancelária, počíta sa aj s tepelnými ziskami z používaných spotrebičov, hlavne počítačov.

Kancelária je problematická časť pasívneho domu, pretože sa nachádza v podkroví so strešnými oknami. Strešné okná sú klasickým problémom pasívnych domov, pretože spôsobujú prehrievanie priestoru v letnom období. Okná je potrebné dôsledne zatieňovať a využívať nočné chladenie prievanom. Zamestnancom robilo problémy naučiť sa využívať kombináciu riadeného vetrania s rekuperáciou a dokurovanie klasickým systémom tak, aby nedochádzalo k nepríjemnému vysúšaniu vzduchu v zime. Na rozdiel od obytného domu totiž nemá pasívna kancelária v noci vnútorné tepelné zisky (ľudia, počítače) a nie sú tam ani bežné zdroje vlhkosti (napr. zo sprchovania alebo varenia). Mieru výmeny vzduchu je preto potrebné konfrontovať s vlhkomerom inštalovaným v kancelárii.

Využívanie dažďovej vody

V Bielych Karpatoch je cez leto pomerne sucho. Nielen Hostětín, ale aj okolité obce trpia nedostatkom pitnej vody a často sa stáva, že ani v studniach nie je nedostatok vody (keďže v Hostětíne nie je vybudovaný vodovod, obyvatelia sú úplne závislí od stavu vody v studniach). Preto bolo dôležité naplánovať v seminárnom centre aj vhodný systém hospodárenia s vodou.

V dome je dvojitý rozvod vody. Jeho súčasťou je aj nádrž na dažďovú vodu s objemom 6 m³. Voda z nádrže slúži na splachovanie WC a upratovanie. Nádrž na dažďovú vodu je však vzhľadom na prevádzku seminárneho centra skôr malá. Keďže priamo v objekte sa neperie, spotreba vody nie je príliš vysoká. Koľko vody sa vďaka systému ušetrí, sa zatiaľ nesleduje a bolo by zrejme ťažké to presne vypočítať. Možno ale povedať, že plná nádrž stačí na tisíc spláchnutí WC po 6 litrov vody.

V prípade seminárneho centra sa nedá hovoriť o výraznej ekonomickej úspore. Hlavným zdrojom jeho pitnej vody je studňa a za využívanie vody zo studne sa v Hostětíne neplatí. Obyvatelia Hostětína neplatia ani stočné. Dvojitý vnútorný rozvod vody je však nesporne environmentálne výhodný, pretože šetrí pitnú vodu zo studne. Plná nádrž zachytenej daždovej vody by pre úplne obsadené seminárne centrum při dennej spotrebe na splachovanie 46 l vody/osobu vydržalo päť dní. Ak by priebežne pršalo a kapacita ubytovne by bola stále plná, ušetrí nádrž 1 150 l vody denne, teda vyše 60 Kč za deň (pri uvažovanej cene 53,9 Kč/m³) alebo takmer 22 000 Kč za rok.

Environmentálne priaznivá prevádzka objektu

Ide najmä o varenie z biopotravín, triedenie odpadov, ekologicky šetrné čistenie, používanie účinných spotrebičov, recyklovaného papiera a podobne. Takáto prevádzka je v niektorých aspektoch lacnejšia než bežná prevádzka, v iných rovnako nákladná alebo drahšia

Lacnejšia je prevádzka najmä vďaka vybaveniu úspornými spotrebičmi či žiarivkami. Aj používanie recyklovaného papiera je o niečo lacnejšie ako používanie nerecyklovaného papiera.

Triedenie odpadu nie je nákladné, ale vyžaduje si počiatočné náklady na nákup košov. Boli potrebné tri sady na triedenie v celkovej hodnote približne 5 000 Kč (cena jedného koša bola 400 Kč).

Varenie z biopotravín je prehšie jako klasické, pretože sú drahšie suroviny (o 20 – 50 %), ale je podstatne kvalitnejšie. Centrum v súčasnosti nakupuje trvanlivé potraviny iba v biokvalite. Má záujem nakupovať aj čerstvé biopotraviny z regiónu, miestnych dodávateľov biopotravín však nie je dosť.

Pri upratovaní v seminárnom centre sa používajú najmä prípravky so značkou Ekologicky šetrný výrobok (EŠV), s výnimkou umývačky riadu, kde sa organizácia musí riadiť podmienkami zmluvného dodávateľa. Cena základných prostriedkov EŠV je rovnaká alebo vyššia jako u bežných prostriedkov.

Centrum Veronica Hostětín je certifikované ako Ekologicky šetrná služba (ESS). Túto značku, ktorá je obdobou EŠV, získalo na základe preukázania environmentálnej šetrnosti rôznych zložiek prevádzky podľa príslušnej smernice Európskej únie. Tá zahŕňa spotrebu energie, vody, produkciu a nakladanie s odpadmi, nákup materiálu a surovín, spôsob informovania návštevníkov a ďalšie oblasti. Táto značka zaväzuje nositeľa prostredníctvom každoročného akčného plánu realizovať ďalšie environmentálne priaznivé opatrenia.

Vybavenie domu

Aj pri zariaďovaní interiéru pasívnej budovy sa pracovníci ZO ČSOP Veronica snažili uplatňovať environmentálne kritériá. V kombinácii s ostatnými nárokmi na vybavenie (finančnú dostupnosť, trvanlivosť alebo skladovateľnosť) nebolo vždy jednoduché nájsť ekologicky priaznivý miestny materiál a miestneho výrobcu. Napríklad pri nábytku sa kládol dôraz na výrobu z masívneho dreva s čo najmenším podielom lepidiel a so šetrnou povrchovou úpravou (voskovým olejom). Nábytok bol čiastočne vyrobený z dreva s certifikátom uváženého lesného hospodárenia FSC z jedného z najbližších certifikovaných lesných majetkov vo Svitavách. Aj posteľná bielizeň a uteráky sú certifikované ako EŠV. Kuchyňa je vybavená spotrebičmi energetickej triedy A.

 

Ďalšie informácie

ZO ČSOP Veronica | Centrum Veronica Hostětín
Mgr. Ing. Jana Tesařová, riaditeľka Centra Veronica Hostětín
Ing. Jakub Kolář, poradca pro ekologické a pasívne stavby a energetiku
Hostětín 86, 687 71 Bojkovice, Česká republika
Otváracie hodiny: pondelok a streda 10:00 -14:00
Tel. 00420 572 641 855, 00420 572 630 670
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

www.hostetin.veronica.cz