Pre samosprávy, ktoré vsadili na inteligentnú energetiku

Regionálny pilotný biomasový projekt
Zateplenie a modernizácia základnej školy Jánošovka
Rekonštrukcia materskej školy v časti Krám
Prestavba bývalej základnej školy Dobroč na 16 nájomných bytov
Náhrada nafty použitým fritovacím olejom na čiernohronskej železničke
Kompostovanie v obci
Separovaný zber a recyklácia odpadov
Plánovaný projekt rekonštrukcie verejného osvetlenia

 

Regionálny pilotný biomasový projekt

Čierny Balog je jednou z 8 členských obcí združenia Biomasa – Bystricko, ktoré spolu realizujú rozsiahly projekt lokálnej výroby drevnej štiepky na výrobu tepla na vykurovanie lokálnych verejných objektov. Podrobnosti o tomto projekte, jeho príprave, organizácii, finančnom zabezpečení, technických parametroch a očakávaných prínosoch poskytuje nasledujúci obrázok.

 

alt

 

Zariadenia v Čiernom Balogu tvoria jeden – najrozsiahlejší – funkčný celok regionálneho pilotného biomasového projektu. Tvoria ho dve časti:

  1. Príprava a sklad drevnej štiepky
  2. Vykurovanie: 5 zrekonštruovaných obecných kotolní, z ktorých sa vykuruje 11 obecných objektov


Časť A: Príprava a skladovanie drevnej štiepky

alt


Projekt zahŕňa vybudovanie centrálnych skladov paliva s prevádzkovou zásobou na jeden rok. Palivo sa pripravuje v štyroch strediskách, potom sa preváža do centrálnych skladov. Obec Čierny Balog nedisponuje obecnými lesmi ani pílou, preto sa zásoby do skladu dovážajú zo súkromných píl v okruhu do 20 km, prípadne zo štátnych lesov. Predpokladaná spotreba a minimálna zásoba paliva pre všetky objekty vykurované biomasou v Čiernom Balogu je 1186 t/rok. Zásoba štiepok sa pripravuje v jarných mesiacoch, aby do začiatku vykurovacej sezóny klesla jej vlhkosť pod 40 %, priebežné dosušovanie zabezpečí prehadzovanie štiepky nakladačom každé dva týždne.

Sklad na drevnú štiepku v Čiernom Balogu je postavený v smere Dobroč oproti ZŠ Jánošovka. Má rozmery 75 x 20 x 5 m. Tvorí ho oceľový skelet zo stĺpov a opláštenie z betónového sokla do výšky 70 cm, nad ktorým sú do výšky 3,5 m ukladané hranoly. Dispozične sú skladové priestory členené na tri sekcie so samostatnými vstupmi.

alt


V sklade je umiestnené aj kusové drevo. Projekt je navrhnutý tak, že kotolne s výkonom do 100 kW budú splyňovať drevené kláty do 50 cm, ostatné kotle s výkonom nad 100 kW budú spaľovať drevnú štiepku max. veľkosti 40 x 20 x 10 mm.

Sklad bol dostavaný koncom roku 2010 a odvtedy sa doň začala zvážať drevná štiepka na presušenie.


Časť B: Vykurovanie - prestavba kotolní obecných budov so zmenou zo vykurovania na drevnú biomasu


Objekt 1: Základná škola Jánošovka (prestavba uhoľnej kotolne na biomasu)

alt alt


Areál školy pozostáva zo štyroch samostatne stojacich objektov: horný a dolný pavilón, telocvičňa a nová budova, v rámci ktorej je jedáleň, kuchyňa a učebne. Pôvodne bolo vykurovanie pre prvé dva objekty a telocvičňu zabezpečené kotolňou v hornom pavilóne, po výstavbe novej budovy sa celý areál vykuroval z novej kotolne.

Horný a dolný pavilón sú dvojpodlažné z plných tehál. Telocvičňa je prízemná budova zložená z dvoch hál, konštrukčne riešená ako oceľový skelet s pórobetónovými tvárnicami. Nová budova je štvorpodlažný objekt so skeletovou konštrukciou vyplnenou tehlami, v suterénovej prístavbe pod jedálňou sa nachádza uhoľňa. V súčasnosti sú obvodové plášte všetkých objektov ZŠ zateplené, v rámci rekonštrukcie boli staré drevené okná nahradené plastovými. ZŠ Jánošovka využívala ako zdroj tepla centrálnu kotolňu na pevné palivo v suteréne novej budovy.

V rámci biomasového projektu sa podarilo pôvodný tepelný zdroj nahradiť dvoma samočistiacimi kotlami s odsávaním, spaľujúcimi drevnú štiepku, s celkovým výkonom 2 x 400 kW a účinnosťou 90 %. Zariadenie je plnoautomatické s občasnou činnosťou obsluhy pre kontrolu správnosti chodu a vyberania popola zo zásobníkov. Ročná potreba paliva na vykurovanie areálu ZŠ je 521 t drevnej štiepky, pričom sa zníži produkcia emisií CO2 do ovzdušia o 344 t ročne. Zariadenie bolo uvedené do plnej prevádzky vo vykurovacom období 2011/2012.


Objekt 2: Dom služieb (prestavba uhoľnej kotolne na biomasu)

alt alt


Priestory murovaného objektu sú využívané ako obchody, pre poskytovanie služieb a sklady. Niektoré priestory majú vymenené staré drevené okná za plastové. Pôvodne bol objekt vykurovaný vlastnou kotolňou s kotlom na spaľovanie koksu a dreva.

Biomasový projekt zabezpečil pre objekt inštaláciu nového zdroja na spaľovanie kusového dreva (polená do 0,5 m) s výkonom 35 kW vrátane zariadenia na odsávanie spalín s menovitou účinnosťou spaľovania 90,4 %. Prevádzka kotla je automatická s občasnou potrebou kontroly správnosti chodu zariadení, dávkovania paliva do zásobníka, odsun popola a čistenie. Predpokladaná spotreba paliva na vykurovanie objektu je 10 t dreva ročne. Zariadenie bolo uvedené do prevádzky koncom roku 2011.


Objekt 3: Kultúrny dom (prestavba uholnej kotolne na biomasu)

alt alt


Dvojpodlažný objekt slúži ako viacúčelová budova využívaná pri spoločenských akciách. Nachádza sa tam kino, spoločenské priestory, reštauračné priestory, byt a knižnica. Priestory knižnice na podlaží majú v súčasnosti vymenené okná za plastové. Vykurovanie objektu zabezpečovalo spaľovanie hnedého uhlia vo vlastnej kotolni, pripojenej na rozvody ústredného kúrenia.

Nový tepelný zdroj má výkon 150 kW a menovitú účinnosť 87,9 % so zabudovaným primárnym, sekundárnym a odsávacím ventilátorom na spaľovanie drevnej štiepky. Systém je plnoautomatický s občasnou potrebou dočisťovania a odstránenia popola zo zásobníka. Ročná spotreba paliva na vykurovanie sa odhaduje na 122 t drevnej štiepky.

Prestavba sa dokončila v septembri 2010 a po dokončení komplexných skúšok zariadení sa uviedla do prevádzky koncom roka 2011.


Objekt 4: Materská škola Dobroč (prestavba uhoľnej kotolne na biomasu)

alt alt


Materskú školu tvorili dva samostatné objekty so samostatnými kotolňami na spaľovanie uhlia. Väčší objekt MŠ je dvojpodlažný, tehlový s poschodím z drevotrieskových panelov z roku 1970. V tejto budove sa nachádzajú triedy MŠ a v rámci zvyšovania energetickej efektívnosti obec vymenila všetky okná z pôvodných drevených za plastové.

Druhý dvojpodlažný tehlový objekt bol dostavaný v roku 1980. V súčasnosti sa využíva len v letných mesiacoch.

Vďaka projektu sa vybudovala centrálna kotolňa na spaľovanie biomasy, pričom oba objekty sú pripojené na existujúci vykurovací systém. Použili sa dva kotle s výkonmi 2 x 50 kW na splyňovanie kusového dreva (0,5 m) so zabudovaným odsávacím ventilátorom. Menovitá účinnosť spaľovania je 91,1 %. Ročná spotreba dreva je 44 t. Kotolňa si nevyžaduje trvalú obsluhu, uvažuje sa len o pochôdzkovej obsluhe zariadení dvoma pracovníkmi pri nakladaní polien do zásobníka. Pri maximálnom výkone je potrebné naložiť palivo raz za 5 hodín. Zariadenie bolo uvedené do prevádzky vo vykurovacom období 2011/2012.


Objekt 5: Zdravotné stredisko (prestavba uhoľnej kotolne na biomasu a rozvody tepla do ďalších objektov)

alt alt


Dvojpodlažná budova zdravotného strediska pochádza z roku 1972 a všetky priestory sa využívajú pre zdravotnícke účely. Vykurovanie objektu zabezpečovala kotolňa na pevné palivo. Ohrev teplej vody v kotolni bol nefunkčný a voda sa pripravovala v elektrických zásobníkoch.

Budova obecného úradu bola vybudovaná v roku 1930 a rekonštruovaná v roku 1972. Vykurovanie dvojpodlažného tehlového objektu zabezpečovala samostatná kotolňa na pevné palivo vedľa obecného úradu. Teplá voda sa pripravovala v elektrických ohrievačoch.

Dom smútku je prízemný murovaný objekt z roku 1988. Hoci boli v budove inštalované potrubné vykurovacie rozvody, vykurovanie sa riešilo elektrickými akumulačnými pecami.

Projekt navrhol centrálnu kotolňu pre všetky tri objekty, umiestnenú v priestoroch zdravotného strediska. Obecný úrad a dom smútku sú pripojené na kotolňu dvojtrubkovým podzemným teplovodným rozvodom, zdravotné stredisko je napojené priamo na výstupy z kotolne.

Vykurovanie objektov zabezpečuje kotol s príslušenstvom na dopravu a spaľovanie drevnej štiepky s výkonom 250 kW a menovitou účinnosťou 91,2 %. Prevádzka samočistiaceho bioenergetického modulového kotla s odsávaním je plnoautomatická, obsluha zabezpečuje čiastočné čistenie, vyberanie popola zo zásobníka a pravidelnú kontrolu správnosti chodu zariadenia. Ročná spotreba paliva na vykurovanie je odhadovaná na 182 t drevnej štiepky.

Po vykonaní komplexných skúšok sa zariadenie uviedlo do ako celok do prevádzky koncom roku 2011.

 

Zateplenie a modernizácia Základnej školy Jánošovka

Obec vypracovala projekt na rekoštrukciu a modernizáciu vybavenia ZŠ Jánošovka a v septembri 2009 získala finančný príspevok vo výške takmer 750 tisíc EUR v rámci Regionálneho operačného programu financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. ZŠ Jánošovka využíva na vykurovanie a ohrev teplej vody kotolňu na drevoštiepku rekonštruovanú v rámci pilotného regionálneho biomasového projektu, ktorá sa dováža zo skladu drevnej štiepky v miestnej časti Jánošovka asi 300 m od objektu školy.

alt alt


Celý objekt bol zateplený, staré drevené okná  na objekte nahradili energeticky efektívnejšie plastové a modernizovalo sa vnútorné vybavenie a informačné technológie. Tepelnú ochranu obvodového plášťa tvorí kontaktný fasádny samozhášavý polystyrén (PSE SF) hrúbky 100 mm, tepelnú ochranu strechy tvoria dosky z minerálnej vlny hrúbky 200 mm (v pavilónoch 1 a 2 – SO 01 a SO 02), 150 mm (v telocvični – SO 03) a 100 mm (v školskej družine, kotolni a jedálni – SO 03) v podstrešnom priestore položené na konštrukciu, ktoré sú prekrývané difúznou fóliou.

Projektová (výpočtová) ročná úspora tepla po zateplení všetkých objektov ZŠ Jánošovka je 1604 GJ, čo je 58 % oproti pôvodnému stavu pred rekonštrukciou. Pri cene tepla 21,6 EUR za 1 GJ obec usporí ročne takmer 35 tisíc EUR.

Finančný príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja tvoril 85 % investície, štátny rozpočet Slovenskej republiky 10 % a zvyšných 5 % (takmer 37 500 EUR) financovala obec.

 

Rekonštrukcia materskej školy v časti Krám

Pôvodná budova starej škôlky v obecnej časti Krám pri lyžiarskom stredisku bola v havarijnom stave, najmä tepelnoizolačné vlastnosti budovy nesĺňali požadované kritériá. Obec sa rozhodla z vlastných finančných zdrojov zabezpečiť kompletnú rekonštrukciu budovy, spolu s náhradou pôvodného elektrického akumulačného vykurovania za ekonomicky a environmentálne priaznivejšie tepelné čerpadlá typu vzduch – voda.

alt alt alt


Vykurovanie budovy je zabezpečené teplovodným systémom s núteným obehom (radiátorové vykurovanie) ohrievaným dvoma vyosokoteplotnými tepelnými čerpadlami s nominálnym vykurovacím výkonom 14 kW a chladiacim výkonom 11 kW. Akumulačná nádrž má objem 500 litrov.

Podlahová plocha objektu je 389,5 m2, počet vykurovacích dní je 223. Pred rekonštrukciou sa na vykurovanie spotrebovalo ročne viac ako 33 500 kWh elektrickej energie. Použitím tepelných čerpadiel sa potreba elektrickej energie zníži na 11 082 kWh/rok (tretina pôvodného stavu), čo obci každý rok usporí 3530 EUR.

 

Prestavba bývalej Základnej školy Dobroč na 16 nájomných bytov

Chátrajúca budova bývalej základnej školy v Dobroči v majetku obce Čierny Balog je od augusta 2011 v rekonštrukcii. Nevyužívaný objekt sa obec rozhodla prestavať na nájomné byty bežného štandardu. Z celkového počtu 16-tich bytov bude 5 jednoizbových, 3 dvojizbové a 8 trojizbových.

alt


Projekt podporil Štátny fond rozvoja bývania a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja čiastkou vyše 488 tisíc EUR, z čoho 139 tisíc EUR tvoril nenávratný finančný príspevok (30 %) a zvyšných 349 tisíc EUR (70 %)  obec pokryla úverom, ktorý bude splácať 30 rokov. Časť splátok pokryje z obecného rozpočtu, do budúcnosti sa plánuje financovanie úveru z nájomného.

Prestavba bude trvať do mája 2012, pričom obec má ambíciu o prestavbu kotolne na drevoplyn, ktorú chce pokryť z vlastných nákladov. Nájomné byty by mali slúžiť najmä občanom Čierneho Balogu.

 

Náhrada nafty použitým fritovacím olejom na Čiernohronskej lesnej železničke

Ťažba a spracovanie dreva, ktoré tradične patrili k hlavným zdrojom obživy obyvateľov slovenských hôr si postupne vyžadovali zintenzívnenie dopravy dreva počas celého roka. V lesnatých a tiahlych dolinách sa rýchlo uplatnil efektívny dopravný systém - lesná železnica. Ich rozchod bol užší ako u klasických železníc kvôli lepšej prispôsobivosti terénu a nižších stavebných nákladov. Začínali väčšinou pri píle alebo veľkej železnici v údolí väčších vodných tokov a ich vetvy viedli pozdĺž prítokov do ostatných dolín povodia.

Ťažnou silou boli spočiatku kone, postupne ich nahrádzali parné a motorové lokomotívy. V období zlatého veku lesných železníc - v prvej polovici 20. storočia - vzniklo na území dnešného Slovenska asi 40 lesných železníc. Jednou z nich bola vyše 10 km dlhá Čiernohronská lesná železnica (ČHŽ). Povojnový rozvoj automobilovej dopravy postupne vytláčal lesné železnice z prevádzky a výnimkou nebola ani ČHŽ. Za jej záchranu a rekonštrukciu možno ďakovať iba nadšeniu mnohých dobrovoľníkov.

alt alt


Majiteľom ČHŽ je Mikroregión Čierny Hron a prevádzkovateľom Čiernohronská železnica, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby. V súčasnosti ČHŽ premáva denne počas letnej turistickej sezóny od mája do októbra na zrekonštruovanom úseku trate z Chvatimechu do Čierneho Balogu a do Vydrovskej doliny (spolu 14 km). Vozový park tvoria dve parné lokomotívy, šiesť motorových lokomotív a zrekonštruovaný motorový vozeň. Lokomotívy sú v prevádzke spolu so súpravou historických osobných vozňov. V rokoch 2001 - 2003 sa po 19-tich rokoch podarilo obnoviť aj nákladnú dopravu reziva z píly Jánošovka do Hronca.

V roku 2010 sa podarilo rekonštruovať motory dvoch lokomotív a pôvodné palivo - naftu - v nich nahradil použitý fritovací olej. Energetický obsah fritovacieho oleja je približne rovnaký ako u nafty, takže priemerná spotreba je 0,5 l /km. ČHŽ ho získava z reštauráciách a školských jedálňach v okolí Čierneho Baloga. Vedenie ČHŽ uvažuje aj o budúcom využití elektromotorov zásobovaných energiou z fotovoltaickej elektrárne.

 

Kompostovanie v obci

V roku 2010 združenie Priatelia Zeme-CEPA vypracovalo pre obec podrobnú koncepciu nakladania s biologicky rozložiteľnými komunálnymi odpadmi a v Čiernom Balogu vybudovalo základnú kompostovaciu infraštruktúru. V katastri obce vzniká ročne vyše tisíc ton tohto druhu odpadov.

Základom infraštruktúry je vzorové obecné kompostovisko o kapacite do 10 ton vybraných druhov biologicky rozložiteľných odpadov ročne s kompletným technickým vybavením (vrátane výkonného štiepkovača, náradia, materiálu a oploteného areálu). Na jeho zriadenie obec poskytla pozemok o rozlohe približne 600 m2 a zaviazala sa prevádzkovať kompostovisko podľa stanovených požiadaviek a prevádzkového poriadku. Vyrobený kompost sa bude využívať pre potreby občanov aj samosprávy najmä na hnojenie záhrad a obecnej zelene.

alt alt


Obecné kompostovisko je zároveň miestom propagácie kompostovania a pri jeho vstupe je inštalovaná informačná tabuľa so základnými informáciami a zásadami správneho kompostovania. Priatelia Zeme-CEPA pred odovzdaním zariadenia obci vyškolili obslužný personál.

alt

Okrem toho združenie vypracovalo  pre obec aj program rozvoja domáceho kompostovania, ktorého cieľom je minimalizovať nezákonné a nesprávne spôsoby nakladania s biologicky rozložiteľnými odpadmi. V spolupráci s obcou a miestnymi aktivistami združenie postavilo 10 vzorových domácich kompostovísk pre majiteľov rodinných domov a záhrad, ktorí prejavili najväčší záujem o kompostovanie a preukázali záujem propagovať kompostovanie a umožniť prehliadku kompostoviska ďalším prípadným záujemcom. Počas výstavby týchto kompostovísk boli zaškoliní ich budúcich užívatelia.

 

Separovaný zber a recyklácia odpadov

altObec Čierny Balog je členom združenia 24 obcí Banskobystrického kraja s názvom Ekológ. Toto združenie realizuje projekt separácie komunálneho odpadu, čím chce zlepšit ochranu životného prostredia. Separuje sa hlavne papier, sklo, plasty a biologicky rozložiteľné odpady. Vyseparované zložky sa odovzdávajú na ďalšie spracovanie.

Súčasťou projektu je osveta a postupné zapojenie všetkých občanov do separácie komunálneho odpadu. Zvýši sa aj počet vriec a zberných nádob. Očakáva sa, že po realizácii projektu sa výrazne zníži vývoz odpadu na skládky.

 

Plánovaný projekt rekonštrukcie verejného osvetlenia

Stav verejného osvetlenia v obci Čierny Balog si vyžaduje komplexnú modernizáciu. Jeho hlavnými nedostatkami sú znečistenie, korózia a chýbajúce kryty svietidiel, vysoká spotreba energie, nevhodné výkony svietidiel. Väčšina svietidiel prekračuje dobu svojej životnosti.

Preto sa obec rozhodla o vypracovať projekt, ktorý nedostatky odstráni a výrazne zníži energetickú a finančnú náročnosť sústavy verejného osvetlenia.

Odhadovaná ročná úspora elektrickej energie na celú sústavu má byť 65 840 kWh a emisie CO2 sa majú ročne znížiť o 25,02 t. Celkové náklady projektu sú takmer 263 tisíc EUR a obec sa o 95 % tejto sumy uchádza v rámci operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, zvyšných 13 tisíc EUR (5 %) chce poskytnúť z vlastných zdrojov.

 

 
 

energoplan3