Pre samosprávy, ktoré vsadili na inteligentnú energetiku

Tri dôvody pre aktivitu

 

Energetika je v súčasnosti najväčší zdroj úniku peňazí z regiónov
Energetika môže samosprávam vytvárať veľké príjmy a pracovné príležitosti
Energetika môže stabilizovať miestnu ekonomiku

Existuje veľa ďalších dôvodov, prečo by sa energetika mala čím skôr stať dôležitou prioritou miestnych aj krajských samospráv. Uvedené tri dôvody sú však navážnejšie a najnaliehavejšie.

 

Dôvod prvý: Energetika je v súčasnosti najväčší zdroj úniku peňazí z regiónov

Je jasné, že znížením vlastnej spotreby čoraz drahších palív a energie automaticky znížime aj svoje prevádzkové výdavky. Medzi spotrebou a výdavkami na ňu je priama úmera. A naopak: čím viac palív a energie minieme, tým väčšiu časť z príjmu, ktorý zarobíme, nám pohltia. Preto zníženie veľkých tepelných strát pomôže každému riaditeľovi starej školy oveľa viac ako neisté každoročné zvyšovanie rozpočtu na prevádzku školy.

To isté platí pre každého: pre domácnosť, miestny obchod, firmu aj samosprávu či región. Zateplené obecné budovy s vyregulovaným vykurovaním, účinnými spotrebičmi, efektívnym verejným osvetlením, rozumným používaním áut a premyslenou réžiou prevádzky obecného úradu sú nielen nutným predpokladom minimálnych prevádzkových nákladov samosprávy, ale aj jej optimálneho pracovného výkonu.

O sile ekonomiky (domácnosti, firmy, samosprávy alebo regiónu) teda nerozhoduje iba výška príjmu, ale najmä to, aká časť tohto príjmu a ako dlho sa dokáže udržať na miestnej úrovni. Čím viac a dlhšie sa miestne príjmy „točia“ v regióne, tým je ich efekt na región výraznejší.

Dobre to ilustruje obrázok vpravo. Obrázok znázorňuje miestnu ekonomiku ako deravé vedro: čím viac dier má vedro, tým rýchlejšie z neho voda uniká a tým viac jej treba dolievať, ak má byť stále plné. To platí aj pre ekonomiku regiónu - čím menej peňazí z neho uniká za dovážané tovary a služby, tým viac ich v regióne ostáva k dispozícii a tým väčšia je aj schopnosť miestnej ekonomiky uspokojovať lokálne potreby.

Súčasná živelná energetika je vážnou trhlinou vidieckych ekonomík. Za dovoz palív a energie trvalo unikajú z regiónov obrovské sumy peňazí nenávratne preč. Každý región by mal preto hľadať cesty, ako svoje energetické „diery“ čo najviac zaplátať.

Najlogickejší prvý krok, ktorý samosprávy musia urobiť, je teda znížiť vlastnú energetickú spotrebu všade tam, kde sa to dá. Takto sa dá ušetriť viac ako polovica výdavkov za energiu.

Lenže vlastná energetická spotreba samosprávy (t.j. subjektov, ktoré samospráva priamo riadi - napríklad obecného úradu, miestnej školy alebo nejakej obecnej prevádzky) je iba jedna diera, cez ktorú odtekajú peniaze z miestnej ekonomiky. O ďalších – oveľa väčších – dierach svedčia účty za dovážané energie a palivá všetkých ostatných subjektov miestnej ekonomiky: obyvateľov a prevádzkovateľov všetkých ďalších budov, spotrebičov, áut či strojov. Aj pre nich platí to, čo pre samosprávy: ak si chcú ekonomicky polepšiť (ak chcú prosperovať), najprv musia zrušiť akékoľvek zbytočné plytvanie energiou.

Keďže poslaním samospráv je stabilizovať podmienky pre miestny rozvoj, musí im záležať na prosperite všetkých. To znamená, že okrem vlastnej spotreby energie by samosprávam nemalo byť jedno ani to, koľko a akej energie alebo palív spotrebujú ostatní. To je prvý vážny dôvod, prečo sa samosprávy musia snažiť aktívne koordinovať miestnu energetiku.


Dôvod druhý: Energetika môže samosprávam vytvárať veľké príjmy a pracovné príležitosti

Ale aj keby sme dokonale zateplili všetky domy, bez energie na ich vykurovanie, prípravu teplej vody a prevádzku spotrebičov sa nikdy nezaobídeme. Každý spotrebovaný kubík plynu, každý spálený metrák uhlia, kilowatthodina elektriny alebo liter benzínu však nenávratne „drénuje“ zarobené príjmy z každého regiónu preč. Jednoducho preto, že ich treba dovážať.

Preto vôbec nie je jedno, od koho nakupujeme energiu a palivá. Čím viac energie región dokáže vyrobiť a dodávať miestnym spotrebiteľom, tým viac vzrastie jeho ekonomický potenciál (výdavky jedných budú príjmom druhých, ale stále ostanú v regióne).

Ale pozor: za „miestneho“ výrobcu nemôžeme považovať cudzieho majiteľa biomasovej teplárne, bioplynovej stanice alebo fotovoltaickej elektrárne na obecnom pozemku iba preto, že má prevádzku v našej obci. Z celkových príjmov z takejto prevádzky totiž do regiónu v lepšom prípade presiakne iba nepatrný zlomok (cez dane, rôzne sponzorské príspevky a podobne). Z dlhodobého pohľadu sú ale väčšinou pre samosprávy čistou záťažou.

Význam nakupovania od miestnych dodávateľov približuje tento príklad. Predstavme si dve rovnako veľké obce:

Obecný úrad a väčšina ľudí aj podnikateľov v Lokálnej Lehote utrácajú svoje zárobky miestne – tovar nakupujú v miestnych obchodíkoch, zákazky im vybavujú miestni remeselníci a teplo aj elektrinu im dodáva miestne energetické družstvo. Dajme tomu, že lokálne takto všetci utrácajú 80 percent svojich príjmov. To znamená, že osoba s príjmom 1000 € minie lokálne 800 € (80 %). Iná osoba v Lokálnej Lehote (pre ktorú bol výdavok prvej osoby príjmom), z toho minie lokálne 640 € (80 %), atď.

V Deravej Lehote je situácia iná. Okrem predajne potravín tam nie sú žiadne iné obchody. Remeselníci aj väčšina obyvateľov odchádzajú za prácou do firiem v okresnom meste a tam chodia aj na nákupy do hypermarketov a vybavujú svoje zákazky. Väčšinu energie si kupujú od nadnárodných distribútorov. Povedzme, že obyvatelia, obecný úrad aj drobní podnikatelia so sídlom v Deravej Lehote lokálne utrácajú najviac 20 percent. To znamená, že osoba s príjmom 1000 € minie lokálne 200 € (20 %). Iná osoba v Deravej Lehote (ktorá dostala od prvej osoby tých 200 €), z toho minie lokálne 40 € (20 %), atď.
 
Pozrime sa na kolobeh peňazí v oboch obciach v prvých troch kolách nakupovania:

 

 

Vidíme, že tzv. lokálny multiplikátor (LM3)[1] je oveľa vyšší v Lokálnej Lehote. Znamená to, že táto obec má oveľa vyššiu schopnosť udržať peniaze vo svojej ekonomike ako druhá obec. Každé investované 1 € v Lokálnej Lehote prinesie do jej miestnej ekonomiky ďalších 1,44 € (spolu 2,44 €). Z Deravej Lehoty - naopak - peniaze rýchlo odtekajú preč. Preto tam nemôžu vytvárať ďalšie hodnoty a byť lokálne užitočné (LM3 je tam pomerne nízky). Každé investované 1 € v Deravej Lehote obci prinesie iba ďalších 0,24 € (spolu 1,24 €).

Výroba palív a energie si vždy vyžaduje špecifické zručnosti, vedomosti a koordináciu. Ak takéto kapacity momentálne v regióne chýbajú, treba ich cieľavedome a postupne pripravovať a rozširovať. Môžu na tom spolupracovať samosprávy s miestnymi roľníkmi, remeselníkmi, vlastníkmi lesov a využiteľných pozemkov či občianskymi skupinami rôznou formou (napríklad ako družstvá, akciové spoločnosti a podobne).

Ten, kto dokáže energiu vyrábať a dodávať, má v rukách významný zdroj nielen príjmov, ale aj pracovných príležitostí. Pre samosprávy je to teda vážny dôvod, aby sa začali intenzívne angažovať v koordinácii rozvoja miestnej energetiky.


Dôvod tretí: Energetika môže stabilizovať miestnu ekonomiku

Aby sa lokálna energetika stala trvalou oporou miestnej ekonomiky, samospráva musí zabezpečiť, aby využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov nebolo živelné a aby neprekročilo únosnú mieru. Pretože sa môže ľahko stať, že rýchle a masívne vyčerpávanie zdroja môže viesť k jeho devastácii. Zdroj, ktorý bežne považujeme za obnoviteľný a „zelený“, už nasledujúce generácie nemusia mať k dispozícii.

Jasným varovaním by mal byť spôsob a tempo ťažby dreva na energetické účely na Slovensku. V snahe dosiahnuť čo najvyššie zisky za čo najkratší čas lesné podniky v mnohých oblastiach prekračujú únosnú mieru ťažby dreva. Neudržateľný rast spotreby dreva – dlhodobo podporovaný nesprávnou štátnou politikou a dotáciami – ohrozuje podmienky pre prirodzenú obnovu lesov. Rastie tak „ekologický“ dlh, ktorý onedlho súčasná generácia odovzdá svojim potomkom.

Lenže ekologický dlh má aj jasné ekonomické rozmery. Intenzívna ťažba dreva zvyšuje riziko povodní, neobnoviteľnej straty pôdy a vyčerpávania jej živín, premnoženia škodcov a zmeny vodného režimu. Negatívny účinok týchto dôsledkov ešte zosilňuje meniaca sa klíma a rastúci civilizačný tlak na lesy. Výsledkom je a bude rastúca potreba čoraz väčších investícií do lesohospodárskych opatrení, ktoré majú zmierniť tieto negatívne dôsledky alebo sa na ne nejako adaptovať.

Podobná situácia môže vzniknúť pri živelnom využívaní úrodnej pôdy na pestovanie energetických monokultúr na výrobu biopalív, pri nadmernom využívaní energetického potenciálu riek a potokov alebo pri výstavbe megalomanských slnečných elektrární na poľnohospodárskej pôde.

Aby samosprávy nielen zachovali, ale aj ďalej zveľadili svoj lokálny potenciál obnoviteľných zdrojov, musia s ním hospodáriť uvážene. Mali by vytvoriť pevné bariéry proti jeho dlhodobému znehodnocovaniu. Mali by prijať opatrenia proti vývozu svojich energetických zdrojov (napríklad dreva či odpadu). Mali by brániť predaju majetku, ktorý je dobre využiteľný na posilňovanie vlastnej energetickej sebestačnosti (napríklad pozemkov, lesov alebo objektov). Mali by budovať vlastné energetické prevádzky a prijať opatrenia proti úniku príjmov z výroby a predaja palív a energie zo svojho územia.

Stabilitu regiónu posilnia iba rozumne využívané lokálne obnoviteľné zdroje. Regulácia ich využívania by mala zabezpečiť, že tieto zdroje budú schopné kryť celú miestnu energetickú potrebu alebo aspoň jej významnú časť aj budúcim generáciám a že sa stanú trvalým obnoviteľným zdrojom príjmov pre región. To je tretí vážny dôvod pre koordináciu miestnej energetiky.

Aby sa to podarilo, je dôležité, aby sa energetika dostala pod miestnu kontrolu a aby v takomto decentralizovanom modeli nechýbala samospráva.

Tie samosprávy, ktoré sa vydajú touto cestou, neostanú iba pasívnymi pozorovateľmi negatívneho vývoja v globálnej ekonomike a energetike. Naopak, z energetiky, ktorá bola doteraz brzdou miestneho rozvoja, urobia jej hybnú silu. Že to nie je iba naivný optimizmus, sa môže presvedčiť každý, kto navštívi samosprávy a regióny s vysokou mierou energetickej sebestačnosti a kontroly v Rakúsku, Nemecku, Veľkej Británii, Holandsku, Škandinávii alebo hoci aj u susedov na Morave.

 


[1] Lokálny multiplikátor 3 je jednoduchý indikátor na meranie lokálneho ekonomického prínosu projektov, investícií a aktivít. Umožňuje zviditeľniť toky peňazí a merať ich miestny efekt. Viac informácií nájdete v publikácii Ako podporiť miestnu ekonomiku – Lokálny multiplikátor 3: jednoduchý ukazovateľ vášho prínosu pre miestnu ekonomiku alebo v on-line kalkulačke LM3 na tomto portáli v ľavom menu.

 

 
 

energoplan3