Pre samosprávy, ktoré vsadili na inteligentnú energetiku

Od nadspotreby k solidarite: Posilňovanie pôsobnosti občanov v prospech zodpovednosti Európy za globálnu udržateľnosť

 

Kontext
Základné informácie o projekte
Doterajšie výstupy

 

Kontext


shell2


Plytvanie zdrojmi a materiálnu nadspotrebu je treba riešiť v prvom rade tam, kde má svoj pôvod a kde sa prejavuje najvypuklejšie - najmä v bohatých krajinách (označujú sa aj ako globálny Sever, a patrí tam aj Slovensko) a tiež u elít (bez ohľadu na to, kde žijú).

V praxi ani toto neplatí - práve predstavitelia elít a experti z bohatých krajín si zvykli vyučovať marginalizovaných ľudí a rozvojové štáty, kde musia byť efektívnejší a v čom sa majú uskromňovať. Svoju finančnú a materiálnu pomoc chudobným ľuďom a štátom podmieňujú plnením kritérií, ktoré neraz iba zvačšujú kontrast medzi nadspotrebou menšiny na jednej strane a núdzou väčšiny na strane druhej.

Nerovná materiálna spotreba na globálnom Severe a Juhu má svoju históriu a je logickým vyústením ich vzťahov. Ak sa dnes hovorí o oddĺžení Juhu (dôsledku historickej dominancie Severu), u nás sa to javi ako bezprecedentný humanitný akt. Ale zatiaľ čo Sever iba váhavo začína uvažovať o tom, koľko zo svojho nesmierneho prebytku daruje tretiemu svetu, ten už dlho diskutuje o koncepte tzv. ekologického dlhu, podľa ktorého nie Juh dlhuje Severu, ale presne naopak. A predkladá mu presvedčivé účty za obrovské "sekery", ktoré Sever na Juhu zaťal.

Na jednej strane Sever inštitucionalizoval systém nerovného obchodovania, ktorý mu najmä v posledných piatich desaťročiach zabezpečuje takmer neobmedzené pumpovanie lacných zdrojov surovín a energie z Juhu. To umožňuje Severu udržiavať nielen neuveriteľnú nadspotrebu u značnej časti svojej populácie, ale aj takmer neriešiteľnú závislosť tretieho sveta od bohatých štátov so všetkými spoločensko-politickými, ekonomickými i environmentálnymi dôsledkami. Tento systém vždy bol a je pod kontrolou Severu.

Na druhej strane Sever dodnes nikdy nekompenzoval nenávratnú stratu prírodných, surovinových a energetických zdrojov na Juhu a nikdy ho neodškodnil ani za nesmierne ekologické a spoločenské škody spôsobené ich ťažbou. Pritom najvážnejšie následky nadspotreby na Severe - zmena klímy, znečistenie oceánov či tvorba odpadov - postihujú oveľa intenzívnejšie menej ekonomicky a technicky vyspelý a politicky slabší Juh ako ich primárnych pôvodcov.

Predmetom tohto medzinárodného projektu je zlepšenie informovanosti o týchto súvislostiach a tiež vyplnenie vedomostnej priepasti o miléniových cieľoch OSN (najmä cieľoch 1 a 7) v 8 európskych krajinách a zvýšiť podporu verejnosti pre ne.

Miléniové rozvojové ciele formulujú záväzok znížiť chudobu na svete do roku 2015. Vychádzajú z tzv. Miléniovej deklarácie prijatej v septembri roku 2000 na summite OSN v New Yorku. Deklaráciu podpísalo 189 členských štátov OSN, vrátane Slovenskej republiky, ktoré sa v nej zaviazali venovať pozornosť odstraňovaniu chudoby a udržateľnému rozvoju a podporovať dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov. 

Miléniové ciele predstavujú rámec na meranie pokroku vo svete a pozornosť sveta upriamujú na dosiahnutie významného zlepšenia kvality života ľudí v rozvojových aj bohatých krajín. Je ich spolu 8:

  1. Odstrániť extrémnu chudobu a hlad 
  2. Dosiahnuť, aby všetci získali základné vzdelanie
  3. Presadzovať rovnosť pohlaví a podporiť ženy
  4. Znížiť úmrtnosť detí
  5. Zlepšiť starostlivosť o ženu v tehotenstve a počas pôrodu
  6. Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám
  7. Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia
  8. Vytvárať globálne partnerstvá pre rozvoj


Základné informácie o projekte


Ciele

Dlhodobým zmyslom tohto medzinárodného projektu je prispieť k plneniu dvoch miléniových rozvojových cieľov OSN – k znižovaniu chudoby a zmene správania Európy smerom k udržateľnejšiemu využívaniu prírodných zdrojov. Špecifickým cieľom je zvýšiť povedomie, kritické chápanie a kompetencie občanov v 8 Európskych štátoch v súvislosti so zodpovednosťou Európy za sociálne a environmentálne vplyvy vlastnej nadspotreby na rozvoj Amazónie a sub-Saharskej Afriky.


Čas

Január 2013 – december 2016


Plánované aktivity

  1. Príprava, preklad a distribúcia vzdelávacích materiálov partnerov z Juhu a Európy a vytvorenie výstav fotografií.
  2. Články, tlačové správy a informačné materiály.
  3. Využitie Internetu a sociálnych sietí; organizácia konferencií, diskusných podujatí, polemík, seminárov, filmových projekcií a interaktívnych hier.
  4. Stretnutia s predstaviteľmi veľvyslanectiev, konferencie a diskusie s partnermi z Juhu, prieskumné misie do Peru s následnými seminármi na získanie spätnej väzby, výmeny skúseností a sieťovania partnerov.


Partneri

Action Solidarité Tiers Monde (Luxembursko)
Climate Alliance (Nemecko)
Climate Alliance Austria (Rakúsko)
Nadace Partnerství (Česká republika)
Vedegylet Egysesület (Maďarsko)
Crossing Borders (Dánsko)
Priatelia Zeme-CEPA (Slovensko)
Provincia Barcelóna (Španielsko)
GRAIN (Španielsko)
Programa de Formación de Maestros Bilingues de la Amazonía Peruana (Peru)
Fundación Ecuménica para el Desarrollo y la Paz (Peru)
Centro de Documentación e Información Bolivia (Bolívia)
Association pour la Recherche et la Formation en Agro-écologie (Burkina Faso)
Centre for Science and Environment (India)


Donori

Projekt spolufinancuje Európska Komisia prostredníctvom programu EuropeAid a partnerské organizácie. 

europeaid   OCTS ok400

 

 

 

 

Doterajšie výstupy


Prednášky

 

Výstavy

Klíma, energia, zodpovednosť a spravodlivosť (výstava autorských fotografií z celého sveta s textami v slovenčine)

Všetci sme svedkami: Ľudia v meniacej sa klíme (medzinárodná výstava fotografií a svedectiev ľudí z Amazónie, Európy, západnej Afriky a južnej Ázie v anglickom jazyku)

Zem, ktorú sme ukradli: vyvlatňovanie tropických pralesov a pôdy (medzinárodná výstava fotografií s anglickými textami zachytávajúcimi výpovede obetí európskej nadspotreby v Amazónii a v Afrike)

Naša zodpovednosť za prírodné zdroje vo svete (výstava o dôsledkoch konzumných životných štýlov Európanov na ľudí a prírodu v krajinách, odkiaľ pochádzajú „ich“ zdroje)


Články

„Klimatický“ osud Európy leží v Arktíde
Návrat do predhistorickej atmosféry
Oceány „maskujú“ skutočný rozsah globálneho otepľovania
Zmena klímy Slovensko neobíde
Klíma na kontinentoch 21. storočia – výrazne teplejšia a suchšia
Fyzikálne príčiny „spomalenia“ atmosférického otepľovania
Zvyšujúca sa extrémnosť počasia preverí naše limity adaptácie
Koncentrácia CO2 v roku 2013 vzrástla rekordne rýchlo
Čakajme neočakávateľné
Nekontrolovateľný skleníkový efekt na Zemi – realita alebo science fiction?
Kjóto 2 - recept na úspech?
Atmosférické oscilácie
Ťažba nekonvenčnej ropy v kontexte ropného zlomu
Klíma v Európe smeruje k zásadným zmenám
Klimatická zmena a jej dôsledky podľa IPCC
Bravó, James Cameron!
Transatlantická dohoda o voľnom obchode
Deglobalizácia poľnohospodárstva
Cena za život v Antropocéne
Antropocénna perspektíva Arktídy
Kolabujúce oceány
Keď neprší, ale leje
Amazonský dažďový prales a klimatická zmena
Ropný trojuholník neveští nič dobré
Odvrátená strana nadspotreby (Peru)
Brutalita ako spojivo medzi biznisom a vládou
REDD – prílišný hazard
Rozvoj komunitnej energetiky si zasluhuje podporu
Klimatickí vedci: naša energetika si naliehavo žiada reformu
Klimatické záväzky USA a Číny sú iba kvapkou v mori
5 rokov po vražde Mariana Abarcu za jeho odpor proti ťažobnej firme Blackfire Exploration verejnosť žiada spravodlivosť
Žijeme v ére dôsledkov... alebo, prečo jedno z najväčších miest sveta trpí akútnym nedostatkom vody (?)
São Paulo v ohrození
Antarktický ľadový paradox: Záhada rastúcej plochy morského ľadu v okolí Antarktídy
Rok, ktorý sme si „ohriali“ sami: Súčasné otepľovanie je 17-krát rýchlejšie ako na konci poslednej ľadovej doby
Kongo: Ťažba koltanu v atmosfére teroru
Rekviem za oceány
Stúpne v 21. storočí hladina oceánov o tri metre?
Škótsko: Moratórium na frakovanie a ťažbu nekonvenčného plynu
Nigéria: Shell odškodní komunitu Bodo
Obchodné rokovania medzi EÚ a USA ohrozujú potravinovú bezpečnosť
Komisia plánuje najhoršiu dohodu v histórii EÚ
Planéta Zem, s.r.o.
Smutný príbeh miznúcich jazier
Svetový deň stiahnutia investícií
USA presadzuje v Afrike trh s geneticky manipulovanými potravinami
Investície Harvardskej univerzity ničia pôdu a živobytie ľudí v Argentíne
S.O.S. za Jadran: NIE ťažbe ropy!
Silnejúce hlasy
Ako vyzerá spor o Transatlantickú dohodu v USA?
Toxický škandál v nórskom fjorde
Junckerov jalový návrh – že by dohoda TTIP už platila?
Argentína: pôvodní obyvatelia sa mobilizujú na ochranu svojich území a práv
Biopalivová bublina začína praskať
Brazília na čele financializácie prírody v Latinskej Amerike
1 700 miest vysiela správu pre klimatické rokovania OSN
Klimatická kríza je podľa pápeža otázkou spravodlivosti
Rekonštrukcia osvetlenia zrazila spotrebu v Dormagene o 50 %
Pápež František a radikálne sociálne hnutia

Prvá administratívna budova v pasívnom štandarde v Číne
Prvá plusová pasívna bytovka v rakúskom Innsbrucku
Sladká nevedomosť: dokument o ťažbe a spaľovaní uhlia v Južnej Afrike
70 percent Čechov odmieta likvidáciu obcí kvôli uhliu
Extrémne zrážky môžu spôsobiť nedostatok vody

Na polceste ku kritickej hranici oteplenia?
Privysoká daň za umelú podporu dopytu po palmovom oleji

Regulácia frakovania v EÚ nie je účinná

Tri milióny podpisov proti toxickým obchodným dohodám
Kolumbia: Môžeme si dovoliť využívať uhlie ďalších 30 rokov?
Patrícia - hurikán "šiestej" alebo "siedmej" kategórie?
Guatemala: komunitní lídri prepustení po dvoch rokoch nespravodlivého väznenia

Indonézsky smog: Najťažší úder prostrediu od ropnej škvrny BP
Príklad podporných stimulov pre rekonštrukcie budov v Nemecku
Lesné požiare v Indonézii produkujú denne väčšie množstvo skleníkových plynov ako Spojené štáty americké 
Kamerun: Zastrašovanie oponentov ako súčasť obchodnej politiky firiem

Monitoring potvrdil vysokú energetickú účinnosť mestskej časti s pasívnymi domami
Postoj Klimatickej aliance k pripravovanej dohode o voľnom obchode medzi EÚ a USA
Mesto, ktoré sa rozhodlo pre energetickú sebestačnosť
Reakcie organizácií Climate Action Network na klimatickú dohodu z Paríža
Prečo je Parížska klimatická dohoda zlyhaním?
Globálnu klimatickú dohodu máme – je čas konať

Ďalšie informácie o projekte, jeho aktivitách a partneroch nájdete na stránke http://www.overconsumption.eu (v angličtine) a na facebookovej stránke https://www.facebook.com/OverconsumptionToSolidarity (v angličtine).

 

 
 

energoplan3