Pre samosprávy, ktoré vsadili na inteligentnú energetiku

Vykurovanie budov

 

Všeobecné informácie
Základné tepelnotechnické a energetické kritériá na hodnotenie budov
Energetický certifikát

Stavba nových budov
Pasívny dom

Zatepľovanie
Rekonštrukcia vykurovacích systémov

Úspory bez nákladov
Ako správne kúriť drevom

 

Všeobecné informácie

Vykurovanie budov (verejných aj súkromných) v oblastiach bez väčšieho priemyslu spotrebúva najväčší podiel primárnych zdrojov energie. Je najväčšou slabinou energetiky na komunálnej úrovni a samospráv. Odtiaľ odteká cez energetiku z regiónov najviac peňazí.

Samosprávy, ktoré chcú rozvíjať inteligentnú energetiku, musia svoju pozornosť zaostriť v prvom rade na zníženie spotreby energie na vykurovanie budov.

Množstvo energie na vykurovanie budov ovplyvňujú najmä tri faktory:

  1. Konštrukcia budov (najmä ich tepelno-technické parametre)
  2. Vykurovací systém
  3. Prevádzka budov, vrátane spôsobu kúrenia

Zatiaľ čo na zníženie spotreby energie zlepšením prvých dvoch faktorov sú potrebné značné investície a návrh vhodných riešení, úpravy tretieho faktora si často nevyžadujú žiadne investície a môžu tiež viesť k výraznému zníženiu spotreby energie.

V mnohých obciach by sa ideálnou kombináciou technických a logistických opatrení dala znížiť spotreba energie na vykurovanie budov až o vyše 75 percent oproti súčasnému stavu. Znamenalo by to nielen obrovskú úsporu palív a peňazí, ale aj to, že spotrebu tepla "očistenú" o zbytočné plytvanie by v takom prípade väčšinou nebol problém zabezpečiť lokálne - citlivým využitím obnoviteľných zdrojov.

Prekážkou na ceste k tomuto stavu sú nielen financie. Veľkou bariérou sú aj nedostatočné informácie a skúsenosti a absencia energetického plánovania. Samosprávy by preto mali poznať technické možnosti a ich ekonomické efekty. Mali by ich dôsledne zohľadňovať pri plánovaní každej vlastnej investície.


Základné tepelnotechnické a energetické kritériá na hodnotenie budov

Ak má budova poskytovať potrebný tepelný komfort, zdravé prostredie na bývanie a prácu a ak má byť jej prevádzka energeticky hospodárna, musí spĺňať viacero kritérií:

  • Kritérium minimálnych tepelnoizolačných vlastností stavebnej konštrukcie
  • Energetické kritérium
  • Kritérium energetickej hospodárnosti budov
  • Hygienické kritérium
  • Kritérium výmeny vzduchu
  • Kritérium bilancie množstva skondenzovanej a vyparenej vodnej pary v stavebnej konštrukcii za rok

Je dôležité zabezpečiť, aby každý projekt novej budovy aj návrh zateplenia starého objektu spĺňal všetky uvedené kritériá súčasne.


Kritérium minimálnych tepelnoizolačných vlastností stavebnej konštrukcie

Toto kritérium je splnené vtedy, ak hodnota súčiniteľa prechodu tepla U [W/m2.K] každej časti budovy, ktorá oddeľuje vykurovaný priestor od nevykurovaného priestoru a exteriéru, je menšia alebo rovná normalizovanej hodnote U stanovenej normou STN 73-0540-2.

Súčiniteľ prechodu tepla vyjadruje tepelnoizolačné vlastnosti obalových konštrukcií. Čím lepšie sú tepelnoizolačné vlastnosti materiálov, z ktorých je zložená konštrukcia, tým nižšia je hodnota jej súčiniteľa prechodu tepla U.

Norma STN 73-0540-2 stanovuje štyri základné hodnoty U:

  • Maximálna hodnota Umax: vzťahuje sa na existujúce budovy, v ktorých sa stavebnými úpravami dosiahlo zníženie potreby tepla na vykurovanie a splnenie hygienického kritéria.
  • Normalizovaná (požadovaná) hodnota UN: musí byť vyššia ako U ktorejkoľvek konštrukcie nízkoenergetickej budovy. Norma stanovuje UN pre rôzne druhy konštrukcií (stropy, vonkajšie steny, okná, atď.). Každá nová stavba alebo obnovovaná stavba (ak je to technicky možné) by mala spĺňať hodnoty UN.
  • Odporúčaná hodnota Ur1: tieto hodnoty sa vzťahujú na ultranízkoenergetické budovy (t.j. tie, ktorých potreba tepla na vykurovanie je menšia ako polovica potreby tepla na vykurovanie nízkoenergetických budov).
  • Cieľová odporúčaná hodnota Ur2: tieto hodnoty sa vzťahujú na budovy s takmer nulovou potrebou energie.


Energetické kritérium

Budova spĺňa energetické kritérium, ak priemerná hodnota jej súčiniteľa prechodu tepla Ue,m [W/m2.K] je menšia alebo rovná normalizovanej hodnote Ue,m stanovenej normou STN 73-0540-2 pre daný tzv. faktor tvaru budovy.

Faktor tvaru budovy [1/m] je podiel súčtu ochladzovaných plôch budovy k obostavanému objemu jej vykurovaných častí. Čím je budova členitejšia, tým je jej faktor tvaru vyšší.

Okrem toho, na splnenie energetického kritéria sa požaduje, aby v závislosti od faktora tvaru budovy bola jej merná potreba tepla na vykurovanie QH,nd menšia alebo rovná normalizovanej mernej potreby tepla na vykurovanie QH,nd,N.

Merná potreba tepla na vykurovanie QH,nd udáva množstvo tepla potrebného na vykurovanie budovy v normalizovaných podmienkach na mernú plochu počas jedného roka. Slúži na porovnávanie energetickej hospodárnosti budov (bez ohľadu na spôsob a čas ich využívania).


Kritérium energetickej hospodárnosti budov

Budova spĺňa toto kritérium, ak jej merná potreba tepla na vykurovanie QEP je menšia alebo rovná normalizovanej hodnote potreby tepla na vykurovanie QN,EP.

Merná potreba tepla na vykurovanie QEP udáva množstvo tepla potrebného na vykurovanie budovy v normalizovaných podmienkach na mernú plochu počas jedného roka. Slúži na porovnávanie energetickej hospodárnosti budov, pričom zohľadňuje aj normalizovaný spôsob a čas ich využívania.


Hygienické kritérium

Hygienické kritérium stanovuje minimálne teploty vnútorného povrchu ochladzovaných konštrukcií θsi, ktoré vylučujú riziko vzniku plesní. Na najohrozenejších miestach stropov, stien a podláh musí byť minimálna teplota vnútorného povrchu θsi, v normalizovaných podmienkach vždy vyššia ako je kritická povrchová teplota na vznik plesní stanovená normou θsi,N. Na oknách a dverách musí byť táto teplota vyššia ako je teplota rosného bodu θdp.


Kritérium výmeny vzduchu

Toto kritérium stanovuje minimálnu priemernú intenzitu výmeny vzduchu v interiéri budovy na zabezpečenie vhodných hygienických a prevádzkových podmienok n (udáva sa v jednotkách 1/h, t.j. koľkokrát za hodinu sa vymení objem vzduchu vo vnútornom priestore). Budova spĺňa toto kritérium vtedy, ak priemerná intenzita výmeny vzduchu škárami okien a dverí (prirodzenou infiltráciou) je vyššia alebo rovná normalizovanej priemernej intenzite výmeny vzduchu nN.

Ak iné hygienické alebo prevádzkové predpisy nevyžadujú inak, je normalizovaná priemerná intenzita výmeny vzduchu nN vo všetkých bytových aj nebytových budovách rovná 0,5 1/h.


Kritérium bilancie množstva skondenzovanej a vyparenej vodnej pary v konštrukcii za rok

Na základe tohto kritéria sa posudzuje, či v stavebnej konštrukcii alebo na jej vnútornom povrchu dochádza ku kondenzácii vodnej pary. To je dôležité nielen z pohľadu možného vzniku plesní, ale aj výrazného oslabenia tepelnoizolačných vlastností ochladzovaných konštrukcií a ich deštrukcie a zvetrávania vplyvom vlhkosti.


Energetický certifikát

Každý majiteľ aj užívateľ budovy by mal dobre poznať jej technický stav, tepelnotechnické vlastnosti, energetickú náročnosť a možnosti, ako znížiť jej prevádzkové náklady na minimum. Tieto informácie sú dôležité aj pri rozhodovaní o cene budovy pri jej predaji alebo kúpe, prípadne o výške prenájmu. Poskytuje ich energetický certifikát.

Energetický certifikát je výsledok energetického hodnotenia budovyv štyroch hlavných miestach spotreby energie:

  • certifikat vzorvykurovanie
  • príprava teplej vody
  • vetranie a klimatizácia
  • osvetlenie

Na základe hodnotenia existujúcej (nie projektovej)energetickej náročnosti budovy (individuálne v uvedených štyroch oblastiach aj pre celý objekt ako celok) sa budova klasifikuje do jednej zo siedmych energetických tried. Trieda A zahŕňa budovy mimoriadne úsporné, trieda G budovy mimoriadne nehospodárne.

Energetický certifikát poskytne vlastníkovi budovy dôležité informácie o energetickej hospodárnosti budovy a ďalšie údaje:

  • Identifikačné údaje budovy
  • Účel vypracovania certifikátu (novostavba, významná obnova, predaj)
  • Fotografia budovy od verejnej komunikácie v čase obhliadky
  • Celková podlahová plocha (z vonkajších rozmerov)
  • Označenie energetickej triedy A-G pre miesta spotreby energie (na základe vypočítaných potrieb energie pre každé miesto spotreby)
  • Celková potreba energie
  • Globálny ukazovateľ – primárna energia
  • Podiel energie z obnoviteľných zdrojov
  • Emisie CO2
  • Návrh opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy (sú povinné v prípade, že budova v niektorej oblasti nespĺňa požadovanú triedu)
  • Dátum vyhotovenia a platnosti (certifikát je platný 10 rokov)
  • Údaje o zhotoviteľovi a oprávnenej osoby
  • Číslo energetického certifikátu pridelené v systéme INFOREG-EC

Minimálna požiadavka na energetickú hospodárnosť pre nové a rekonštruované budovy je stanovená hornou hranicou triedy B globálneho ukazovateľa (s výnimkou špeciálnych prípadov, napr. pamiatkovo chránených objektov, kostolov, budov s úžitkovou plochou menšiou ako 50 m2 atď.). Túto požiadavku musia splniť všetky nové budovy. U obnovovaných budov platí táto požiadavka tiež, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky realizovateľné.

Ak budova ako celok alebo v niektorej časti nedosahuje požadovanú triedu, v certifikáte musia byť navrhnuté opatrenia, ktoré majú zabezpečiť splnenie požiadavky energetickej hospodárnosti.

Obsah, podmienky a postup energetickej certifikácie budov upravuje Zákon o energetickej hospodárnosti budov č. 555/2005 Z.z. a podľa jeho neskorších doplnení (a vykonávacia Vyhláška č. 364/2012 Z.z.).

Energetický certifikát môže vydať iba odborne spôsobilá osoba s príslušným oprávnením. Zoznam oprávnených osôb vedie Slovenská inovačná a energetická agentúra (www.siea.gov.sk).

Od januára 2008 je certifikácia povinná pri predaji a prenájme budovy, pri dokončení novej budovy a pri dokončení významnej rekonštrukcie existujúcej budovy (napríklad zateplenie, prístavba alebo nadstavba), ktorá si vyžaduje kolaudačné konanie. Inak je dobrovoľná. Energetický certifikát je platný 10 rokov. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický certifikát platnosť vtedy, ak sa na budove vykonajú stavebné úpravy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť.


Stavba nových budov

Ak sa rozhodujete o tom, či a ako stavať nový dom alebo ak plánujete rekonštrukciu starého objektu, nerobte to „po starom“. Môžete využiť možnosti, informácie, postupy a príklady, ktoré vaši predchodcovia nemali a nepoznali.

Nové objekty už stavajte iba v nízkoenergetickom alebo energeticky pasívnom štandarde. V pasívnom štandarde sa dá postaviť akýkoľvek typ budovy – rodinný dom, bytovka, škola, administratívna budova aj nemocnica.

Budete síce musieť venovať viac času príprave a stavba vás bude stáť o niečo viac (ale nie o veľa), jej výsledok sa vám však rýchlo a mnohonásobne vráti a prinesie vám trvalé pohodlie, hygienu a prevádzkové úspory. Ak už máte návrh nového domu alebo rekonštrukcie v klasickom štýle, oplatí sa vám ho ešte upraviť alebo zmeniť.

Leták Stavajte inteligentne!


Pasívny dom

Energeticky pasívny dom sa od bežného domu líši tým, že na jeho vykúrenie stačí iba zlomok energie (asi desatina), pričom sa v ňom neustále udržuje čerstvý vzduch. Oproti bežnému domu nie sú v ňom žiadne citeľné rozdiely teplôt medzi podlahou a stropom (alebo prízemím a podkrovím) a povrchové teploty všetkých obvodových stien, okien a vonkajších dverí sú blízke teplote interiéru.

V energeticky pasívnom dome nie sú miesta, ktoré vlhnú a plesnejú (napríklad v rohoch a kútoch obvodových stien alebo okolo okien). Je to preto, že na jeho ochladzovaných konštrukciách nie sú žiadne tepelné mosty.

Celkové náklady na stavbu pasívneho domu sú oproti porovnateľnému „klasickému“ domu vyššie iba asi o 10 až 20 percent. Je to dané vyššími nárokmi na prípravu projektov, náročnejšou realizáciou a nákupom kvalitnejších okien a dverí, vzduchotechniky a hrubšej vrstvy tepelnej izolácie.

Vďaka minimálnym stratám tepla sa v pasívnom dome ušetrí až 90 percent nákladov na vykurovanie. Celkové prevádzkové náklady v nich klesnú aj vďaka predĺženiu životnosti konštrukcií a vnútorného vybavenia, keďže v pasívnom dome nehrozí vlhnutie a plesnenie vnútorných povrchov obvodových stien, okien, dverí, či nosných drevených prvkov vplyvom tepelných mostov. Naopak, zvýši sa hygiena a kvalita vnútorného prostredia.


Princípy

pasivny dom vysvetlivky
 

1. Dobrý projekt a kvalitná realizácia

Projekt pasívneho domu musí dôsledne využiť všetky výhody danej lokality a zároveň eliminovať jej prípadné nevýhody. Napríklad, musí zabezpečiť, aby sa žiarenie zo slnka v zime čo najviac využilo na vykurovanie interiéru a naopak, aby ho v lete čo najmenej prehrievalo. Príprava projektu si vyžaduje dobrú súčinnosť skúseného architekta a projektantov, správny návrh dispozičného riešenia aj všetkých háklivých konštrukčných detailov v dome. A napokon, dobrý projekt musia realizovať skúsení remeselníci, prácu ktorých treba priebežne kontrolovať.


2. Jednoduchý tvar

Na spotrebu energie na vykurovanie každého domu má veľký vplyv pomer medzi jeho ochladzovanou plochou a obostavaným objemom jeho vykurovaných častí (tzv. faktor tvaru budovy). Čím je dom členitejší, tým je jeho faktor tvaru vyšší a tým viac energie treba na jeho vykúrenie. Energeticky pasívne domy by teda mali mať kompaktný tvar a čo najmenej výčnelkov, záhybov a členitostí. Čím viac dom tvarom pripomína kocku, tým bude úspornejší. V pasívnom štandarde sa síce dá postaviť aj členitá budova, ale jej výstavba bude drahšia.


3. Hrubá vrstva tepelnej izolácie v obvodových stenách

Obvodové múry bežných domov tvorí hrubá nosná časť (tehly, kameň, kvádre) a na nej je z vonkajšej strany tenká vrstva tepelnej izolácie. Tento pomer je v pasívnych domoch presne opačný – nosná konštrukcia je oproti vrstve tepelnej izolácie oveľa tenšia. Čím je izolácie viac a čím lepšie tepelno-technické parametre má, tým menšie sú tepelné straty domu. Preto celková hrúbka tepelnej izolácie v pasívnych domoch často presahuje 300 mm. Čoraz viac sa začínajú využívať vynikajúce vlastnosti prírodných izolantov (slama, konope, celulóza, vlna).

4. Vylúčenie tepelných mostov

Tepelné mosty sú plochy rôzneho tvaru v obvodovom plášti s oslabenými tepelno-izolačnými vlastnosťami. Sú to cesty nežiaduceho zvýšeného úniku tepla zvnútra von. Na ich vnútorných povrchoch často kondenzuje vodná para a vznikajú tam nebezpečné plesne. Tepelné mosty sú spôsobené buď nedostatočným zateplením, konštrukčnými chybami, nekvalitnou prácou remeselníkov alebo sú dané tvarom konštrukcií (napr. na styku dvoch obvodových múrov). V prípade pasívneho domu musia byť všetky potenciálne tepelné mosty dôsledne odstránené už na úrovni projektu a aby nevznikli ani napriek tomu, je treba priebežne kontrolovať kvalitu všetkých stavebných prác.

5. Kvalitné okná a dvere

Okná a dvere s kvalitnými izolačnými rámami a trojsklami nie sú na rozdiel od bežných domov miestami zvýšených tepelných strát. Naopak, správne navrhnuté a orientované presklené časti domu sú v energeticky pasívnych domoch rozhodujúcim zdrojom tepla na vykurovanie interiéru. Je ale treba dohliadnuť, aby okná a dvere spĺňali parametre požadované v projekte (rámy, sklá, dištančné rámiky) a aby boli správne osadené.


6. Vzduchotesná obálka okolo interiéru

Značnú časť tepelných strát v bežnom dome spôsobujú netesnosti v obvodovom plášti (napr. v stenách stavieb z dreva, škárami pozdĺž rámov okien, cez netesnosti na stykoch rôznych konštrukcií, popod prahmi dverí, cez komín, digestor a na mnohých ďalších miestach). V pasívnom dome je celý vykurovaný objem vo vzduchotesnej „obálke“, ktorá výrazne obmedzuje spontánnu (živelnú) výmenu vnútorného teplého vzduchu za chladný vzduch zvonka. Vetranie zabezpečuje technika. Vzduchotesná „obálka“ musí byť urobená dôsledne, spojito a celistvo zo strany interiéru a jej kvalita sa testuje špeciálnou tlakovou skúškou. Funkciu vzduchotesnej „obálky“ môže zabezpečiť špeciálna fólia, USB dosky prelepené na spojoch páskou, dobre urobená omietka a podobne.


7. Riadené vetranie s rekuperáciou tepla

Úlohu vetrania v pasívnom dome preberá vzduchotechnika s rekuperátorom (výmenníkom) tepla. Toto zariadenie zabezpečí, že odvádzaný vzduch z interiéru odovzdá pred jeho vypustením von väčšinu svojho tepla (až 90 %) privádzanému čerstvému vzduchu z exteriéru. Tým sa v zime zabráni úniku veľkých objemov teplého vzduchu vetraním oknami. Riadené vetranie môže byť ešte regulované podľa obsahu CO2, čím sa udržiava stále optimálna kvalita vnútorného prostredia. V pasívnom dome je preto na rozdiel od bežného domu trvalo čerstvý vzduch, pričom nedochádza k prudkému poklesu teplôt počas vetrania oknami.


8. Zdroje tepla

Tepelné straty pasívneho domu sú také malé, že hlavným zdrojom tepla na jeho vykurovanie je slnečné žiarenie a teplo produkované jeho obyvateľmi, elektrickými spotrebičmi alebo teplo vzniknuté pri varení. V našich klimatických podmienkach môže byť vhodným zdrojom tepla aj tepelné čerpadlo alebo dekoratívna pec na drevo s malým výkonom. Pasívny dom však nepotrebuje klasický vykurovací systém, na ktorý sme zvyknutí z bežných domov.


Zatepľovanie

Ak chcete rekonštruovať starú budovu, využite čo najviac prvkov, ktorými sa vyznačujú pasívne domy.

Zlepšenie tepelno-technických parametrov energeticky náročných objektov je vo všeobecnosti tá najlepšia investícia, akú samospráva alebo domácnosť môže vynaložiť. Prináša značné úspory energie a jej priaznivý spoločenský aj individuálny efekt je dlhodobý.

Väčšia časť budov na vidieku sa stavala v čase, keď boli nároky na spotrebu tepla žiadne alebo iba veľmi nízke. Potenciál úspor energie na ich vykurovanie je preto obrovský - pri starých domoch môže dosahovať aj vyše 80 percent oproti novostavbám. Ale aj súčasné (zdanlivo prísne) legislatívne požiadavky na potrebu energie na vykurovanie sú značne benevolentné a technicky je možné stavať alebo rekonštruovať objekty v podstatne vyššom energetickom štandarde. Oproti novostavbám, ktoré už spĺňajú dnešné platné predpisy, je spotreba energie na vykurovanie v pasívnych domoch iba štvrtinová!

Samosprávy by sa však nemali zameriavať iba na vykurovanie vlastných objektov (obecných úradov, škôl, domovov dôchodcov, kultúrnych domov, zdravotníckych zariadení a nemocníc, bytových domov alebo objektov, ktoré prenajímajú). Vo väčšine vidieckych regiónoch sú hlavnými spotrebiteľmi energie na vykurovanie rodinné domy. Bez zapojenia domácností sa iba ťažko dá uvažovať o inteligentnej lokálnej energetike.

Preto by sa samosprávy mali sústrediť aj na to, ako pomôcť a podporiť znížiť spotrebu energie na vykurovanie práve tam. Od svojich stavebných úradov by mali žiadať, aby aktívne informovali všetkých budúcich stavebníkov o možnostiach a význame stavby pasívnych domov. V tomto smere by mali rozvíjať aj spoluprácu spolu s architektmi a projektantmi, ktorí pôsobia v ich oblasti. Budúce komunitné energetické tímy, stavebné komisie alebo aj neformálne skupiny aktívnych občanov by mali hľadať cesty, ako motivovať a podporovať v tomto smere všetkých budúcich stavebníkov (napríklad osvetou, rôznymi opatreniami na podporu úspor alebo prípravou podmienok a infraštruktúry pre lokálnu výrobu a distribúciu palív a tepla v budúcnosti).

Leták Zateplite – ušetríte!


Rekonštrukcia vykurovacích systémov

Aj správna optimalizácia vykurovacieho systému je ideálnym dôchodkovým sporením. Zaručí trvalé a výrazné zníženie životných nákladov obyvateľov a užívateľov domov. Keďže takáto rekonštrukcia nie je lacná, je veľmi dôležité ju vopred dobre premyslieť a pripraviť. Nesprávna rekonštrukcia vykurovania nielen zbytočne pohltí veľa peniazí, ale môžu ešte viac narušiť hygienické podmienky a tepelnú pohodu v interiéri.

Leták Vykurujte s rozumom. Nájdete v ňom niekoľko užitočných zásad a praktických odporúčaní.


Úspory bez nákladov

Nemalú časť energie (a peňazí) na vykurovanie budov sa dá ušetriť jednoducho, rýchlo, a buď úplne zadarmo alebo iba s minimálnymi nákladmi. Takéto opatrenia preto treba robiť hneď a dôsledne.

Leták Úspory bez nákladov (720 kB). Sú v ňom zhrnuté skúsenosti z poskytovania poradenských služieb domácnostiam a samosprávam.


Ako správne kúriť drevom

Značná časť domácností na vidieku vykuruje domy drevom. Drevo bolo a je najbežnejšie a najlacnejšie palivo. Mnohé domácnosti na prelome storočí síce nahradili staré pece a kotly na drevo za pohodlnejšie a dotované plynové alebo elektrické vykurovacie systémy, v posledných rokoch sa však znovu vracajú k drevu.

Tento vývoj sa dal očakávať – rastúce ceny dovážaných palív a energie a čoraz horšia ekonomická situácia núti ľudí znižovať vlastné prevádzkové náklady. Kúrenie drevom je lacné, aj keď menej pohodlné v porovnaní s plynom alebo elektrinou.

Ale väčšina ľudí, ktorí kúria drevom, by mohla dosiahnuť takú istú tepelnú pohodu s oveľa menšou spotrebou dreva, výrazne menšími nákladmi a pritom by mohli ušetriť veľa času, práce a priestoru potrebného na prípravu paliva a kúrenie. A to v tých istých domoch, kde žijú (aj bez akéhokoľvek zatepľovania a výmeny okien či dverí) a s tými istými kotlami a pecami. Museli by poznať základné pravidlá správneho kúrenia.

Je zaujímavé, že aj tam, kde sa kúri drevom po celé generácie, sa väčšina ľudí nenaučila správne kúriť. Pri kúrení postupujú intuitívne – vždy, keď plameň v peci slabne, prikladajú. Pritom iba používanie vhodného paliva a správna technika kúrenia by ušetrilo obrovské množstvo paliva.

Optimálny spôsob kúrenia v objektoch vykurovaných drevom je bezprostrednou prioritou číslo jedna, bez ohľadu na to, či je objekt zateplený a či je jeho vykurovací systém optimálny alebo nie.

Brožúrka o správnom kúrení drevom (450 kB)rožúrka o správnom kúrení drevom (450 kB)

 

 
 

energoplan3