Pre samosprávy, ktoré vsadili na inteligentnú energetiku

Význam monitoringu spotreby

 

Úvod
Zákon o energetickej efektívnosti (do decembra 2014)
Nový zákon o energetickej efektívnosti (od decembra 2014)
Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2011 – 2014
Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016

 

Úvod

Monitoring spotreby energie (tepla, elektriny, palív) je základným predpokladom rozvoja inteligentnej energetiky. Bez presných, aktuálnych a dostatočne podrobných informácií a údajov o vlastnej spotrebe energie a palív nie je možné dobre čokoľvek lokálne plánovať.

Samosprávy sú konfrontované s čoraz väčšími požiadavkami na vypĺňanie rôznych dotazníkov a poskytovanie údajov rôznym inštitúciám. Je iba pochopiteľné, že vzhľadom množstvo ich iných povinností, ekonomickú a finančnú situáciu a neraz nedostatočné personálne kapacity vnímajú tieto povinnosti ako nepríjemnú záťaž. Stáva sa, že aj keď požadované údaje ako povinné osoby poskytnú, neostane im už čas ani priestor na ich vhodnú archiváciu a prácu so zozbieranými údajmi. Tak sa stáva, že prácne pripravené informácie na lokálnej úrovni nie sú prakticky využívané. Platí to neraz aj o energetických údajoch.

Táto časť zhŕňa základné požiadavky na zber, monitoring a hodnotenie energetických údajov a naznačuje ich význam pre štát. Podobným spôsobom budú musieť vyhodnocovať a spracovávať v budúcnosti vlastné energetické údaje aj samosprávy a regióny, ak sa rozhodnú pre koordinovaný rozvoj vlastnej energetiky.

 

Zákon o energetickej efektívnosti

Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.17/2007 Z. z. (zákon o energetickej efektívnosti) v znení neskorších predpisov (zákon č. 69/2013 Z. z.) stanovuje v Čl. I § 1

požiadavky na efektívnosť pri používaní energie (t.j. pri premene, prenose, preprave, distribúcii a spotrebe) a povinnosti pri používaní energie (právnické osoby, fyzické osoby - podnikatelia, fyzické osoby - domácnosti).

Podľa tohto zákona je Ministerstvo hospodárstva SR povinné (Čl. I § 3 o koncepcii energetickej enektívnosti a akčných plánoch):

  • vypracovať koncepciu efektívnosti pri používaní energie
  • hodnotiť ciele koncepcie každých päť rokov (prvýkrát do 31. decembra 2012),
  • navrhovať zmeny a doplnenia koncepcie,
  • vypracúvať akčný plán efektívnosti pri používaní energie („akčný plán“), ktorý obsahuje cieľ úspor energie v SR, analýzu a hodnotenie existujúcich opatrení a návrh nových opatrení na dosiahnutie cieľa úspor energie (prvýkrát do 30. apríla 2011),
  • hodnotiť plnenie akčného plánu raz ročne

Krajské samosprávy sú podľa toho istého paragrafu povinné spolupracovať pri vypracovaní a hodnotení akčného plánu.

Vlastníci (prípadne správcovia) nevýrobnej budovy s úžitkovou plochou nad 1000 m2 (tzv. „veľká budova“) s ústredným teplovodným vykurovaním sú povinní (Čl. I § 6 a 7 o spotrebe energie v budovách, do 31. decembra 2015):

  • udržiavať hydraulicky vyregulovanú vykurovaciu sústavu a rozvody teplej vody,
  • vybaviť sústavu tepelných zariadení slúžiacich na vykurovanie automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči,
  • opatriť rozvody tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou,
  • poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok, ak o to prevádzkovateľ monitorovacieho systému požiada.

Sledovať, vyhodnocovať a každoročne do 31. marca zaslať prevádzkovateľovi monitorovacieho systému údaje o svojej celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok sú povinné (Čl. I § 11 o monitorovaní energetickej efektívnosti):

  • ústredné orgány štátnej správy a organizácie v ich zriaďovateľskej pôsobnosti s výnimkou orgánov štátnej správy podľa § 12 (sledovať a vyhodnocovať od 1. januára 2009, prvý raz zaslať údaje do 31. marca 2010),
  • obce a vyššie územné celky (sledovať a vyhodnocovať od 1. januára 2013, prvý raz zaslať údaje (do 31. marca 2014 )...

Prevádzku monitorovacieho systému efektívnosti pri používaní energie, zverejňovanie výsledkov hodnotenia prevádzkovateľov budov, sledovanie, vyhodnocovanie a zverejňovanie údajov o efektívnosti pri používaní energie v jednotlivých sektoroch zabezpečuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA – organizácia určená Ministerstvom hospodárstva SR).

Ministerstvo hospodárstva SR vydalo 24. februára 2010 Metodické usmernenie MH SR č. 1532/2010, v ktorom špecifikuje rozsah a štruktúru údajov o celkovej spotrebe energie, ktoré povinné osoby podľa Čl. I § 6 a 7 zákona o energetickej efektívnosti v elektronickej forme musia posielať SIEA, podľa nasledovnej tabuľky:


monitoring4

 

Nový zákon o energetickej efektívnosti (od decembra 2014)

Nový zákon o energetickej efektívnosti, ktorý nadobudol účinnosť od 1. decembra 2014, čiastočne transponoval európsku smernicu a reagoval na problémy, ktoré vyplynuli z praxe. Jednou z najdôležitejších zmien oproti predchádzajúcemu stavu je zmena systému povinného energetického auditu (vykonanie energetického auditu je povinný zabezpečiť len veľký podnik – nový zákon zrušil povinnosť zabezpečiť vykonanie energetického auditu u mikropodnikov, malých podnikov a stredných podnikov, ak presiahli limity energetickej spotreby).

Podľa § 11 zákona je vlastník budovy povinný účtovať každému nájomcovi náklady na spotrebu energie oddelene od nákladov na ostatné poskytované služby, ak celková podlahová plocha budovy, v ktorej sa priestor prenajíma, je väčšia ako 1000 m2 a spotreba energie nájomcu je meraná oddelene samostatným určeným meradlom. Vlastník budovy s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 1000 m2 je povinný sledovať, vyhodnocovať a každoročne do 31. marca zaslať SIEA súbor údajov o svojej celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok (predtým tak musel urobiť, iba ak ho o to SIEA požiadala).

Podľa § 24 zákona je poskytovateľom údajov do monitorovacieho systému okrem vlastníka budovy s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 1000 m2 aj (1) ústredný orgán štátnej správy a organizácia v jeho zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti, okrem subjektov uvedených v § 26, (2) obec, vyšší územný celok a organizácia v ich zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti, (3) dodávateľ energie, (4) prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ prepravnej siete a distribútor energie a (5) spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca.

Nový zákon zaviedol aj nové zásady pre poskytovanie energetických služieb a niektoré ďalšie úpravy.

 

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2011 – 2013


Sumárny prehľad vyhodnotenia úspor energie v jednotlivých sektoroch v rokoch 2011 - 2013

Sektor

Úspora energie (KES)
2011 - 2013
[
TJ]

Celkové investičné náklady
2011 - 2013
[tis. EUR]

Plánovaná Dosiahnutá Plánované Reálne vynaložené
Budovy 1 754 4 055 1 079 065 3 718 880
Priemysel 2 490 1 069 316 004 89 931
Verejný sektor 2 234 659 675 624 373 613
Doprava 899 278 2 291 502 2 144 144
Spotrebiče 985 668 160 783 129 895
Horizontálne opatrenia A) A) 8 386 7 317
Spolu 8 362 6 727 4 531 364 6 886 333

Zdroj: Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016 s výhľadom do roku 2020

Vysvetlivky:

A) - Úspora energie sa nedá vyčísliť z dôvodu nepriameho vplyvu.
KES - konečná energetická spotreba energie v priemysle, doprave, poľnohospodárstve, domácnostiach, obchode a službách bez spotreby energetického sektora

 

monitoring1

monitoring2



 

Zdroj: Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016 s výhľadom do roku 2020 

 

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016

Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 - 2016 (3. AP) je v poradí tretím vykonávacím opatrením Koncepcie energetickej efektívnosti SR. Má prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti energetickej efektívnosti. Nadväzuje na predchádzajúce dva akčné plány energetickej efektívnosti, 1. AP pre roky 2008 - 2010 a 2. AP pre roky 2011 – 2013.
 
Tretí akčný plán energetickej efektívnosti v sebe spája požiadavky smernice 2002/36/ES o energetických službách ako aj nové požiadavky smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti. V pláne sú vyhodnotené opatrenia energetickej efektívnosti plánované na roky 2011 – 2013 a plnenie trojročného cieľa úspor energie v súlade so smernicou 2002/36/ES a zároveň sú stanovené nové a pokračujúce opatrenia energetickej efektívnosti na ďalšie obdobie 2014 – 2016 s výhľadom do roku 2020 zohľadňujúc požiadavky smernice 2012/27/EÚ. Jednou z nich je aj požiadavka na rozšírenie opatrení zo strany spotreby aj na stranu premeny, prenosu a distribúcie energie. Ďalšou požiadavkou je povinnosť vyjadrenia národného indikatívneho cieľa energetickej efektívnosti a vyhodnocovanie opatrení energetickej efektívnosti vo forme absolútnej hodnoty primárnej spotreby energie (PEZ) a absolútnej hodnoty konečnej energetickej spotreby (KES) v roku 2020.


Cieľ úspor energie pre obdobie 2014 – 2016 s výhľadom do roku 2020

  Ročný cieľ Trojročný cieľ (nekumulatívny)

Cieľ do roku 2020
(kumulatívny)

GWh/rok TJ/rok GWh TJ GWh TJ %
Cieľ energetickej efektívnosti – úspora KES 949 3 416 2 846 10 247 26 565 79 695 23
Cieľ energetickej efektívnosti – úspora PES 1 484 5 344 4 453 16 031 41 563 124 689 20
 
Cieľ energetickej efektívnosti vyjadrený v cieľovej úrovni KES a PES v roku 2020
Cieľ energetickej efektívnosti – dosiahnuť úroveň KES v r. 2020 105 TWh 378 PJ  
Cieľ energetickej efektívnosti – dosiahnuť úroveň PES v r. 2020 191 TWh 686 PJ  

Zdroj: Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016 s výhľadom do roku 2020

Vysvetlivky:

1 TJ ≈ 277,8 MWh
1 MWh ≈ 3,6 GJ
KES - konečná energetická spotreba energie v priemysle, doprave, poľnohospodárstve, domácnostiach, obchode a službách bez spotreby energetického sektora
PES - primárna energetická spotreba je hrubá spotreba bez neenergetického použitia


Plánované úspory energie v jednotlivých sektoroch v rokoch 2014 – 2016 a 2014 - 2020

  2014 - 2016 2014 - 2020

Úspora
KES

Úspora
PES

Celkové investičné náklady

Úspora
KES

Úspora
PES

Celkové investičné náklady
TJ TJ tis. eur TJ TJ tis. eur
Budovy 3 087 4830 3 160 612 6 103 9 550 7 777 317
Priemysel 2 569 4020 873 674 6 275 9 821 2 023 019
Verejný sektor 1 672 2616 390 834 3 577 5 598 827 504
Doprava 576 901 3 868 046 2 346 3 672 7 795 499
Spotrebiče 737 1154 119 886 1 764 2 760 287 897
Horizontálne opatrenia 20 31 22 768 72,00 113 54 711
Premena, prenos a distribúcia energie 0 2 422 326 575 0 5 701 823 940
Spolu 8 661 15 975 8 762 395 20 137 37 214 19 589 886
             
Plnenie cieľa úspor 85 % 100 % - 84 % 100 % -

Zdroj: Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016 s výhľadom do roku 2020

 

monitoring3

Zdroj: Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016 s výhľadom do roku 2020

 

 
 

energoplan3