Nízkouhlíková stratégia pre Predmagurie rieši kľúčovú otázku: či a ako môže byť tento región energeticky sebestačný. Je jasné, že snaha pokryť súčasnú obrovskú energetickú potrebu obnoviteľnými zdrojmi je cesta do slepej uličky. Najprv je treba súčasnú potrebu radikálne znížiť, a to najmä v budovách. Až potom má význam nahrádzať existujúce fosílne zdroje obnoviteľnými.

Realizácia scenárov budúcej obnovy budov by niekoľkonásobne znížila ich súčasnú energetickú potrebu. Bezuhlíkový scenár uvažuje dokonca s úsporami 79 – 82 % (optimalizovaná ročná potreba energie sa pohybuje v rozmedzí 27 – 31 tisíc MWh oproti súčasným vyše 150 tisíc MWh). Nízkouhlíková stratégia stanovuje potenciál drevnej aj poľnohospodárskej biomasy, slnečnej energie, nízkopotenciálového tepla (tepelných čerpadiel) a veternej energie. Pri výpočtoch sa brali do úvahy prísne kritériá udržateľnosti.

Udržateľný ročný potenciál drevnej biomasy z lesov v Predmagurí je práve vzhľadom na charakter prírodného prostredia malý, iba 10 – 17 ton listnatého a 158 – 264 ton ihličnatého dreva. Ďalší potenciál dendromasy predstavujú tzv. biele plochy (neudržiavané nelesné plochy zarastené kríkmi a náletovými drevinami). Ak by sa uplatnil navrhovaný jednoduchý spôsob ťažby drevín na tých bielych plochách, ktoré nie sú zaujímavé z hľadiska ochrany prírody a vzácnejších biotopov, získalo by sa ročne ďalších 590 ton dendromasy. Spolu to znamená 3 017 – 3 465 MWh ročne. Udržateľný energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy v Predmagurí (najmä sena z trávnych porastov) predstavuje spolu 6 357 MWh ročne.

Najväčší využiteľný energetický potenciál má solárna energia. Nízkouhlíková stratégia zatiaľ uvažuje s jej využitím iba prostredníctvom strešných inštalácií, a to iba na vhodných strechách budov (75 % všetkých striech) a za predpokladu, že solárnou termikou sa bude pripravovať polovica z celkovej potreby teplej vody v budovách (371 – 916 MWh ročne). Zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa využili na produkciu elektriny pomocou fotovoltických systémov. Časť vyrobenej elektriny by sa spotrebovala priamo v budovách a zvyšok by sa odovzdával do distribučnej siete. Takýmto spôsobom je možné vyrobiť v Predmagurí ročne asi 12 tisíc MWh. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární. Príležitosť ponúkajú nevyužívané priemyselné areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne. Aby príjem z ich produkcie neodtekal z regiónu preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.

Vo väčšine komplexne obnovených budov (75 %) v Predmagurí bude technicky možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Keďže tepelné čerpadlo na svoju prevádzku potrebuje elektrickú energiu, v budúcnosti sa predpokladá zvýšenie celkovej potreby elektriny (pri súčasnom prudkom znížení potreby tepla). Energetická potreba tepelných čerpadiel v bezuhlíkovom scenári predstavuje 9 300 – 12 300 MWh ročne (pričom tepelné čerpadlo vyrobí až 2,5-násobok tejto energie). Potenciál nízkopotenciálového tepla je teda 23 300 – 30 800 MWh ročne.

Využívaniu veternej energie na Slovensku zatiaľ stále bránia administratívne a legislatívne opatrenia, ale nová vláda už avizuje, že súčasné podmienky sa zmenia. Niektoré oblasti Predmaguria (katastre obcí Slovenská Ves, Vojňany a Výborná) sú z hľadiska veternosti zaujímavé a môžu byť predmetom budúcich analýz.

Celkový potenciál obnoviteľných zdrojov energie (OZE), s ktorými zatiaľ nízkouhlíková stratégia uvažuje, sa pohybuje na úrovni 44 900 – 53 500 MWh ročne (čo prevyšuje optimalizovanú potrebu energie v bezuhlíkovom scenári). Treba však opäť upozorniť, že stratégia neriešila celý využiteľný energetický potenciál OZE a že elektrina vyrobiteľná na strechách existujúcich budov by iba čiastočne pokrývala potrebu elektriny v týchto budovách, zvyšok by sa predával do siete.
 

Nízkouhlíková stratégia zatiaľ neuvažuje s využitím vodnej energie. Nie však preto, že by bol tento potenciál zanedbateľný, ale kvôli nedostupnosti údajov. Ak by sa dôsledne rešpektovali ekologické požiadavky, využitie vodnej energie mohlo prispieť nielen k zvýšeniu energetickej sebestačnosti Predmaguria, ale aj vytvárať zaujímavý príjem do obecných rozpočtov. Dobrým príkladom je zamagurská obec Veľká Franková, ktorá vlastní malú vodnú elektráreň postavenú na Osturnianskom potoku. Táto elektráreň ročne zarobí vyše 30 tisíc eur a vyprodukuje asi 250 MWh elektriny, čo predstavuje 25 % ročnej optimalizovanej energetickej potreby všetkých budov v tejto obci.

Podrobné informácie o potenciáli obnoviteľných zdrojov energie nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre región Predmaguria.