Pre samosprávy, ktoré vsadili na inteligentnú energetiku

Slovensko sa spolu s ostatnými krajinami EÚ zaviazalo k plneniu cieľov, ktorých účelom je zmierňovať tempo klimatickej zmeny a zároveň zvyšovať mieru vlastnej energetickej bezpečnosti. Za najdôležitejšie opatrenia z tohto pohľadu sa všeobecne považujú znižovanie spotreby energie a zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe.

Najväčší podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ aj na Slovensku pochádza z biomasy, a to najmä z tuhej biomasy (predovšetkým z dreva). Aj keď sa podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na celkovom mixe primárnej energie v zásadne nemení, spotreba tuhej biomasy použitej na získavanie energie dramaticky rastie. Príčinou sú najmä masívne verejné dotácie postavené na skreslených predpokladoch a absencii kritérií zabezpečujúcich jej udržateľné využívanie, všeobecná dostupnosť a zdanlivo obrovské zásoby tuhej biomasy a relatívne nízke náklady na jej energetické využitie.

Verejná podpora projektom získavania energie z dreva sa opiera o všeobecne uznávanú, ale nesprávnu predstavu o jeho uhlíkovej neutralite, ekologickej „čistote“ a apriórnej spoločenskej výhodnosti. Biomasa sa etablovala ako automatická súčasť vhodnej odpovede na prichádzajúcu energetickú, ekonomickú, finančnú a klimatickú krízu.

Aby sa tuhá biomasa stala súčasťou správneho riešenia komplexu problémov, pred ktorými naša krajina aj svet stoja, je potrebné tieto deformácie napraviť. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú potrebu zodpovedného a komplexného postupu pri tvorbe stratégií na dosiahnutie stanovených klimaticko-energetických cieľov EÚ týkajúcich sa OZE, najmä tuhej biomasy.


Podľa mimovládnych organizácií je potrebné pri rozhodovaní o energetickom využívaní biomasy zohľadniť 8 kritických aspektov:

Energetické využívanie biomasy v kontexte globálnych problémov

Klimatická zmena, úbytok biodiverzity, zmena cyklov dusíka a fosforu, strata zdrojov pitnej vody a acidifikácia oceánov patria najvážnejším globálnym problémom 21. storočia. Budúci rozvoj modernej civilizácie bude závisieť od schopnosti včas a správne reagovať na ich synergiu. V tomto kontexte je treba hodnotiť aj získavanie energie z biomasy. Koncepcie a plány využívania biomasy na energetické účely musia brať do úvahy vplyvy jej celého životného cyklu, stanoviť pre ne regulačné limity a musia obsahovať postupy pre kontrolu ich dodržiavania. V tomto zmysle je potrebné upraviť kritériá trvalej udržateľnosti pre kvapalné biopalivá a prijať osobitné kritériá trvalej udržateľnosti pre tuhé biopalivá.

OZE nemôžu nahradiť súčasnú spotrebu fosílnych palív

Využiteľný potenciál obnoviteľných zdrojov má obmedzenia, ktoré sú výrazné práve v prípade tuhej biomasy. Udržateľné využívanie tuhej biomasy je podmienené nielen jej priemerným ročným prírastkom, ale aj limitmi prostredia. Možnosti zvyšovania jej podielu na globálnej spotrebe bude oveľa viac závisieť od toho, ako rýchlo a razantne sa bude dariť znižovať spotrebu fosílnych zdrojov než od rastu výroby energie z tuhej biomasy. Energia získaná z tuhej biomasy (ani OZE všeobecne) totiž nemôže nahradiť energiu, ktorá sa po milióny rokov kumulovala a konzervovala vo forme fosílnych palív.

Individuálne plány verzus stratégie

Koncepcie a plány využívania biomasy na energetické účely (štátu, kraja, mikroregiónov, samospráv a rezortov) je treba rozvíjať ako súčasť celkovej stratégie znižovania potreby a spotreby energie, nie nezávisle alebo izolovane od nej. Stratégie tohto druhu musia dôsledne rešpektovať nasledovné poradie energetických priorít: 1. Znižovanie absolútnej potreby a spotreby energie na všetkých úrovniach. –-> 2. Zvýšenie energetickej účinnosti na strane výroby, distribúcie aj spotreby –-> 3. Náhrada fosílnych a neobnoviteľných zdrojov nízkouhlíkovými a obnoviteľnými (vrátane biomasy).

Biomasa je síce OZE, ale vyčerpateľný a degradovateľný

Na rozdiel od ostatných OZE, ktoré sa obnovujú priebežne, garancia priebežnej a dlhodobej stability získavania energie z biomasy v konkrétnom regióne nie je automatická. Za obnoviteľný zdroj by sa mala považovať iba biomasa, ktorej využívanie neohrozuje regeneračný potenciál a ekologickú stabilitu lokality, z ktorej pochádza ani poskytovanie iných dôležitých ekosystémových služieb ako retencia vody, ukladanie uhlíka, ochrana pôdy a biodiverzity. Dlhodobý rast kalamitnej ťažby dreva v lesoch Slovenska spolu s rozmachom trhu s tuhými biopalivami spoľahlivo signalizujú budúce problémy stability produkcie drevnej biomasy a mimoprodukčných ekosystémových služieb.

Uhlíkové emisie

Získavanie energie z kvapalných biopalív síce nie je považované za uhlíkovo neutrálne, ale výpočet jeho uhlíkových emisií v EÚ bol zaťažený vážnymi chybami. Skresľujúce predpoklady viedli k prijatiu záväzných minimálnych kvót pre podiel OZE na energetickej spotrebe v doprave. Tento cieľ – splniteľný iba výrazným zvýšením výroby kvapalných biopalív – členské štáty transponovali do svojich národných legislatív a plánov. Na ich splnenie vznikol systém podporných stimulov pre výrobcov kvapalných biopalív, ktoré podnietili prudký rast ich produkcie a spotreby v EÚ. Vzhľadom na skresľujúcu metodiku výpočtu uhlíkovej intenzity dopravných biopalív je celkový prínos takejto produkcie otázny.

V prípade získavania energie z ostatných biopalív (vrátane dreva) sa uhlíkové emisie v EÚ dokonca nesledujú vôbec a považujú sa za nulové. Tento zásadne nesprávny predpoklad ignoruje v životnom cykle biopalív miesta, kde dochádza k nezanedbateľným emisiám skleníkových plynov. Vďaka tomu vznikol rozsiahly systém dotácií, ktoré vyprovokovali prudký rozmach trhu s drevom a živelné energetické využívanie biomasy. Prudko vzrástol tlak na rast ťažby dreva nielen v lesoch, ale aj na tzv. bielych plochách, v ekosystémoch vodných tokov, na neobhospodarovaných lúkach, v líniových porastoch a pozdĺž ciest a na „čistenie“ lesov od zvyškov po ťažbe a prevážanie tuhých biopalív na veľké vzdialenosti kamiónovou dopravou.

Energetická návratnosť

Skutočný energetický prínos časti biopalív – najmä kvapalných biopalív prvej generácie – je otázny. Na porovnávanie energetickej výhodnosti rôznych druhov palív slúži parameter energetická návratnosť (EROEI - Energy Returned on Energy Invested). Vyjadruje pomer medzi energetickým ziskom a energiou vynaloženou na jeho dosiahnutie. Čím je jeho hodnota vyššia, tým energeticky „výdatnejšie“ je palivo. Ak je hodnota parametra menšia ako 1, výroba je energeticky stratová. Tento parameter sa na Slovensku oficiálne nevyužíva.

Predimenzovaná bioenergetika podkopáva rozvojový potenciál vidieka

Vidiecke regióny majú značný potenciál úspor energie aj lokálnych OZE. Energetická produkcia z OZE by v prípade využitia potenciálu úspor mohla pokryť ich optimalizovanú potrebu energie. Biomasa je teda dôležitý kapitál, ktorý môžu regióny využiť na odpútanie sa od závislosti od dovozu energie, ekonomickú stabilizáciu a adaptáciu na dôsledky zmeny klímy a ubúdajúcich zásob konvenčných zdrojov energie. Reálna situácia je opačná. Rastie tlak na predimenzovanú ťažbu dreva v lesoch aj na nelesných pozemkoch a jeho export z vidieka. Príčinami sú najmä rastúci dotovaný dopyt po biomase vyvolaný výstavbou nových energetických zariadení a exportom energetickej biomasy.

Biomasa v kontexte obehovej ekonomiky

Balíček EÚ na podporu obehovej ekonomiky prijatý v roku 2015 má pomôcť transformovať ekonomiku únie tak, aby sa maximalizoval efekt z využitia surovín, produktov a odpadov a zároveň podporili úspory energie a znižovanie uhlíkových emisií. Navrhované opatrenia majú podporiť produkciu výrobkov s dlhšou životnosťou, ich recykláciu a opätovné využívanie. Nosným princípom pre hospodárenie so zdrojmi – vrátane biomasy – sa má stať jej kaskádovité (postupné) využívanie, smerujúce od výroby produktov s vyššou po nižšiu pridanú hodnotu. Vývoj exportu dreva zo Slovenska odporuje takejto politike, rovnako ako obchádzanie predpisov upravujúcich parametre dreva využiteľného na získavanie energie či export vyše 80 % vyrobených palív na báze dreva.


Berúc do úvahy aspekty uvedené vyššie a uvedomujúc si urgentnosť potreby zaviesť kritériá udržateľnosti pre energetické využívanie dreva, mimovládne organizácie navrhujú štyri kritériá zamerané na dve oblasti:

  1. Efektívne využitie energie vyrobenej z palív na báze dreva na vykurovanie budov, resp. prípravu teplej vody (kritériá 1 a 2)
  2. Stabilizácia produkcie palív a energie na báze dreva v dlhodobom časovom horizonte (kritériá 3 a 4)

Všetky navrhované kritériá by sa mali súčasne uplatňovať pri všetkých verejných podporných programoch ako aj pri bioenergetických projektoch, ktoré sa započítavajú k opatreniam na splnenie národných cieľov pre OZE vyplývajúcich z legislatívy EÚ. Mali by byť premietnuté aj do monitorovacích kritérií a indikátorov pre projekty podporené z verejných fondov.

Pozičný dokument obsahuje odôvodnenie, uplatniteľnosť aj spôsob realizácie všetkých kritérií vrátane rozsiahleho analytického materiálu.

 

Pozičný dokument - plná verzia (pdf, 1,7 MB)

Pozičný dokument - skrátená verzia (pdf, 1,1 MB)

 

 
 

energoplan3