Pre samosprávy a regióny, ktoré vsadili na udržateľnú energetiku

Stručne o území Južného Gemera

Územie VSP Južný Gemer leží na juhu strednej časti Slovenska v juhovýchodnom cípe Banskobystrického samosprávneho kraja. Územie sa nachádza v južnej časti okresu Rimavská Sobota vo vzdialenosti 21 km východne od okresného mesta Rimavská Sobota a tvorí ho 15 vidieckych obcí[1] s celkovou rozlohou 13 391 ha a takmer 6,9 tisíc obyvateľmi[2].


Základné údaje o obciach a mestách VSP Južný Gemer

 Obec/mesto Počet obyvateľov k 1.1. 20191 Rozloha (ha)2 Nadmorská výška  (m n. m.)3
 Abovce 628 820 159
 Číž  675 614 170
 Hubovo 136 1 108 233
 Chanava 711 1 893 173
 Kesovce 253 766 197
 Kráľ 956 1 108 169
 Lenartovce 549 683 155
 Lenka 183 609 208
 Neporadza 241 702 216
 Riečka 229 478 170
 Rumince 378 1 205 170
 Stránska  352 487 185
 Štrkovec 383 435 169
 Včelince 801 1 312 169
 Vlkyňa 400 1 171 162
 Spolu 6 875 13 391 -


Zdroje:

1 Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
2 Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
3 Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

 

Pre celé územie VSP Južný Gemer je charakteristická teplá kontinenálna klíma. Zatiaľ čo v severnej časti regiónu je klíma mierne suchá a priemerné ročné teploty dosahujú hodnotu 8 až 9 °C, južnejšia časť regiónu v povodí rieky Slaná sa vyznačuje klímou mierne vlhkou s priemernými ročnými teplotami medzi 9 až 10 °C, čo ju zaraďaje medzi najteplejšie lokality na Slovensku[3]. Územie VSP Južný Gemer sa nachádza v poľnohospodársky využívanej  Rimavskej kotline. Z východu je ohraničené Gemerskou pahorkatinou a z juhozápadu do neho zasahuje Cerova vrchovina (kataster obce Vlkyňa). Región odvodňuje rieka Slaná, ktorá ním preteká v smere zo severu na juh. Jej západným prítokom je rieka Rimava, ktorá preteká katastrami obcí Vlkyňa a Lenártovce a vlieva sa do Slanej v blízkosti hraníc s Maďarskom.  

Poľnohospodárska pôda s rozlohou 10,7 tisíc ha zaberá až 80 % z celkovej rozlohy územia VSP Južný Gemer, z čoho orná pôda tvorí 69 % a trvalé trávnaté porasty 26 %[4].  Podstatná časť poľnohospodárskej pôdy patrí medzi čiernice a hnedozeme. Lesné pozemky sú pokryté prevažne dubovo-hrabovým a dubovo-cerovým porastom a predstavujú 59 % z celkových 2,6 tisíc ha rozlohy nepoľnohospodárskej pôdy.

Región VSP Južný Gemer sa vyznačuje nízkou úrovňou znečistenia ovzdušia. V roku 2019 sa tu nachádzal len jeden registrovaný stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia[5]. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia počas zimnej vykurovacej sezóny má aj nárast využívania tuhých palív v domácnostiach[6] a vypúšťanie jedovatých látok do ovzdušia ako výsledok spaľovanie plastov, drevotriesky a ďalších odpadov v kotloch a peciach domácností. Väčšia časť územia VSP Južný Gemer je klasfikovaná ako priestor ekologicky stredne stabilný až nestabilný[7].

Na území VSP Južný Gemer sa nachádza niekoľko chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zaraďujú okres Rimavská Sobota medzi 20 najmenej rozvinutých okresov Slovenska[8]. Charakterizuje ho dlhodobo nízka ekonomická výkonnosť, nízka priemerná mzda a vy­soká nezamestnanosť[9] s nevýhodnou štruktúrou, ktoré sú aj dôsledkami nedostatočne rozvinutej regionálnej infraštruktúry, nízkej kvalifikácie pracovnej sily, odchodu mladých a vzdelaných ľudí z okresu a nevyhovujúcej štruktúry regionálneho školstva[10]. Situácia v rámci územia VSP Južný Gemer len kopíruje celkovú situáciu v širšom regióne, čo ho zaraďuje medzi periférne oblasti Slovenska vzdialené od významnejších centier ekonomického rozvoja.

 

Poloha VSP Južný Gemer v rámci okresu Rimavská Sobota

RS juzny gemer male 
Autor: Marek Žiačik, 2020

 

[1] K VSP Južný Gemer patrí aj mesto Tornaľa, ktoré sa nachádza v okrese Revúca. Keďže súčasťou projektu  „Vypracovanie nízkouhlíkových stratégií v okrese Rimavská Sobota“ (ITMS2104+: 310041W218) sú len samosprávy nachádzajúce sa v okrese Rimavská Sobota, mesto Tornaľa nie je zahrnuté do tejto analýzy.

[2] Ministerstvo financií Slovenskej republiky: Východiskové štatistické údaje a podiel obcí na výnose DPFO pre rok 2020. MFSR, 2020

[3] Stratégia CLLD VSP Južný Gemer v znení dodatku č.3, 2018 (ďalej ako Stratégia CLLD VSP Južný Gemer, 2018).

[4] Štatistický úrad SR: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[5] Jediným registoravný stacionárnym zdrojom znečisťovania ovzdušia (amoniakom) k 20.12.2019 bolo Družstvo podielnikov Včelince. Zdroj: Národný register znečisťovania, SHMÚ, 2020.

[6] Väčšina obcí (10) združených vo VSP Južný Gemer je plynofikovaných. Medzi neplynofikované obce patria: Hubovo, Kesovce, Lenka, Neporadza a Vlkyňa.

[7] Ekologická stabilita územia vyjadruje ekologickú kvalitu využitia zeme vypočítanú podľa metodiky Ústavu krajinnej ekológie SAV. Slovenská agentúra životného prostredia: Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska. SAŽP, 2020.

[8] Zoznam najmenej rozvinutých okresov od 1.4.2017 do 31.3.2020, ÚPSVaR, 20.4.2020.

[9] Miera nezamestnanosti predstavovala k 31.12. 2020 20,26 %. Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny: Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac december 2020. ÚPSVaR, 2020.

[10] Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota v znení dodatku č. 3, 2019.

Stručne o území MAS Cerovina

Územie MAS Cerovina leží na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja. Rozprestiera sa v juhozápadnom cípe okresu Rimavská Sobota a na juhu susedí s Maďarskou republikou. Spoluvytvárajú ho katastrálne územia 28 obcí s celkovou rozlohou 343 km2 a vyše 16 tisíc obyvateľmi. V regióne prevládajú malé obce do 500 obyvateľov (57 %) a jeho prirodzeným centrom je obec Jesenské.


Základné údaje o obciach MAS Cerovina

 Obec Počet obyvateľov k 1.1. 20191 Rozloha (ha)2 Nadmorská výška (m n. m.)3
 Belín 193 420 219
 Blhovce 791 1 874 205
 Bottovo 198 1 079 196
 Čierny Potok 135 591 208
 Drňa 209 1 231 182
 Dubno 164 361 238
 Gemerček 93 1 167 246
 Gemerské Dechtáre 441 2 020 206
 Gemerský Jablonec 690 1 044 228
 Gortva 533 963 187
 Hajnáčka 1 162 2 567 224
 Hodejov 1 604 1 725 196
 Hodejovec 182 1 133 205
 Hostice 1 074 2 112 205
 Jesenské 2 249 1 714 186
 Jestice 149 755 206
 Konrádovce 336 793 231
 Nová Bašta 475 1 318 271
 Pavlovce 401 707 188
 Petrovce 230 1 910 236
 Rimavské Janovce 1 352 2 610 196
 Stará Bašta 331 837 269
 Studená 264 173 261
 Sútor 607 1 326 205
 Šimonovce 569 783 179
 Širkovce 989 1 771 183
 Tachty 552 783 270
 Večelkov 229 534 292
 Spolu 16 202 34 301 -


Zdroje:
1
Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)

2 Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
3 Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

 

Pre územie MAS Cerovina je príznačná teplá a suchá kontinentálna klíma[1]. Zatiaľ čo v severnej časti jeho územia sa rozkladá na poľnohospodárske účely využívaná Rimavská kotlina, juhu dominuje morfologicky členitá Cerová vrchovina s výskytom bazaltových vrchov a hlbokých pieskovcových dolín[2]. Najvyššie položeným bodom MAS Cerovina je Pohanský hrad (578 m n. m.) v katastri obce Stará Bašta. Do územia MAS Cerovina zo severu priteká rieka Rimava, ktorá sprava priberá rieku Gortva a mimo tohto územia sa vlieva do rieky Slanej.

Poľnohospodárska pôda s rozlohou 20 361 ha zaberá väčšiu časť (59 %) z celkovej rozlohy územia. Z toho orná pôda tvorí 52 % a trvalé trávnaté porasty 44 %[3]. Lesné pozemky zaberajú až 84 % z 13 939 ha nepoľnohospdárskej pôdy (41 % z celkovej plochy územia) a sú pokryté listnatými drevinami, najmä dubom cerovým a zimným a hrabom obyčajným. V chladnejších, na sever orientovaných dolinách a vo vyššie položených miestach sa vyskutuje buk lesný. Rozšírený je aj agát biely.

Podľa oficiálnych štatistík je ovzdušie na prevažnej časti územia MAS Cerovina (75 %) mierne zaťažené tuhými znečisťujúcimi látkami PM10  a len minimálne je znečistené ostatnými znečistujúcimi látkami[4]. V roku 2018 tu bol registrovaný jeden významný stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia[5]. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia počas zimnej vykurovacej sezóny má aj nárast využívania tuhých palív v domácnostiach, najmä v neplynofikovaných obciach[6] a tiež vypúšťanie jedovatých látok do ovzdušia ako výsledok spaľovanie plastov, drevotriesky a ďalších odpadov v kotloch a peciach domácností.

Iba tretina (35 %) z celkovej rozlohy regiónu je klasifikovaná ako priestor ekologicky stabilný a ďalších 30 % ako stredne stabilný[7]. V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

 

Poloha MAS Cerovina v rámci okresu Rimavská Sobota

RS cerovina male 
Autor: Marek Žiačik, 2020

 

[1]Lapin, M., Faško, P., Melo, M., Šťastný, P., Tomlain, J.: Atlas krajiny Slovenskej republiky. SAŹP, 2020.

[2] Kočický, D., Ivanič, B.: Geomorfologické členenie Slovenska. ŠGÚDŠ, 2011.

[3] Štatistický úrad Slovenskej republiky: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[4] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska, SAŽP, 2020, (ďalej ako BEISS, 2020).

[5] Spoločnosť Pigaro s. r.o. so sídlom v Jesenskom, ktorá sa zaoberá chovom ošípaných. Zdroj: Národný register znečisťovania. SHMÚ, 2020.

[6] Medzi neplynofikované obce patria: Belín, Bottovo, Gemerček, Gemerské Dechtáre, Hostice, Jestice, Pavlovce a Studená.

[7] Ekologická stabilita územia vyjadruje ekologickú kvalitu využitia zeme vypočítanú podľa metodiky Ústavu krajinnej ekológie SAV. BEISS, 2020.

Stručne o území Malého Gemera

Územie MAS Malý Gemer sa nachádza v južnej časti okresu Rimavská Sobota, na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja. Leží 11 km na východ od okresného mesta Rimavská Sobota, 8 km juho-západným smerom od mesta Tornaľa a 16 km južne od mesta Revúca. Tvorí ho spolu 23 vidieckych obcí združených do troch mikroregiónov (MR): MR Blžská dolina (8 obcí), MR Dolný Gemer (9 obcí)[1] a MR Valická dolina (6 obcí), s celkovou rozlohou 20 647 ha, ktoré k 1.1. 2019 obývalo spolu 11 001 obyvateľov.   


Základné údaje o obciach MAS Malý Gemer

  Mikroregión Názov obce Počet obyvateľov k 1.1. 20191 Rozloha (ha)2 Nadmorská výška (m n. m.)3
  MR Blžská dolina    Bátka 885 10 202 182
   Dulovo 266 443 178
   Radnovce 962 832 173
   Rakytník 322 837 181
   Tomášovce 185 644 184
   Vieska nad Blhom 172 483 173
   Uzovská Panica 818 2 086 191
   Žíp 269 637 174
   Spolu 3 879 7 164 -
  MR Dolný Gemer    Cakov 327 429 176
   Chrámec 472 1 284 176
   Dubovec 540 920 171
   Ivanice 285 560 168
   Janice 304 859 171
   Martinová 207 378 180
   Orávka 172 719 179
   Rimavská Seč 2 116 1 732 173
   Zádor 147 346 164
   Spolu 4 570 7 227 -
  MR Valická dolina    Barca 593 1 150 194
   Figa 462 920 181
   Gemerské Michalovce 92 625 195
   Kaloša 820 1 513 198
   Valice 314 534 213
   Vyšné Valice 271 1 514 230
   Spolu 2 552 6 256 -
  Spolu 11 001 20 647 -

Zdroje:

1 Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
2 Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
3 Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

 

Pre územie MAS Malý Gemer je charakteristická mierne suchá a mierne teplá až teplá kontinentálna klíma. Na juhu je jeho územie vymedzené Cerovou vrchovinou, v jeho severnej časti sa Rimavská kotlina stretáva s Revúckou vrchovinou. V smere sever-juh ním pretekajú rieky Blh a Kaloša, ktoré sú prítokmi rieky Rimava, ktorá sa na východe vlieva do rieky Slaná. Najvyšším bodom územia je Dlhý vrch (499,2 m n. m.) v katastri obce Vyšné Valice a najnižšie položením miestom je sútok riek Blh a Rimava (158,9 m n. m.) v katastri obce Rimavská Seč.[2]

Až 76 % celkovej rozlohy regiónu (15,7 tisíc ha) zaberá poľnohospodárska pôda, z čoho orná pôda tvorí 63 % a trvalé trávnaté porasty 33 %[3]. Podstatnú časť poľnohospodárskej pôdy tvoria čiernice, hnedozeme a pararendziny. Väčšina lesných pozemkov, ktoré tvoria 69 % z 5 tisíc ha nepoľnohospodárskej pôdy patria z hľadiska ich zdravotného stavu medzi mierne poškodené porasty alebo porasty s prvými príznakmi poškodenia.

Znečistenie ozvdušia v regióne MAS Malý Gemer je minimálne. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia má rastúce spaľovanie tuhých palív domácnosťami vo vykurovacom období najmä v neplynofikovaných obciach[4]. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia umocňuje aj spaľovanie plastov, drevotriesky a ďalších odpadov v individuálnych kotloch a peciach domácností, čím sa do ovzdušia uvoľňujú jedovaté látky[5].

Podstatná časť územia MAS Malý Gemer je klasifikovaná ako priestor ekologicky nestabilný[6]. V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zaraďujú okres Rimavská Sobota medzi 20 najmenej rozvinutých okresov Slovenska[7]. Charakterizuje ho dlhodobo nízka ekonomická výkonnosť, nízka priemerná mzda a vy­soká nezamestnanosť[8] s nevýhodnou štruktúrou, ktoré sú aj dôsledkami nedostatočne rozvinutej regionálnej infraštruktúry, nízkej kvalifikácie pracovnej sily, odchodu mladých a vzdelaných ľudí z okresu, nevyhovujúcej štruktúry regionálneho školstva ako aj chýbajúcich inštitucionálnych kapacít, ktoré by zabezpečili efektívnu koordináciu lokálneho rozvoja[9]. Situácia v území MAS Malý Gemer je dokonca horšia aj v rámci okresu Rimavská Sobota a robí toto územie ekonomickou perifériou okresu[10].

 

Poloha MAS Malý Gemer v rámci okresu Rimavská Sobota

RS maly gemer male
Autor: Marek Žiačik, 2020

 

[1] Do MR Dolný Gemer patria aj obce Číž, Lenartovce a Vlkyňa, ktoré však nie sú súčasťou MAS Malý Gemer, ale Verejno-súkromného partnerstva (VSP) Južný Gemer.

[2] Zamkovský, J.: Stratégia územia MAS Malý Gemer. Priatelia Zeme-CEPA, 2016, (ďalej ako Zamkovský, 2016).

[3] Štatistický úrad SR: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[4] Z celkového počtu 23 len 14 obcí patriacich do MAS Malý Gemer je plynofikovaných. Medzi neplynofikované obce patria: Barca, Cakov, Dulovo, Ivanice, Rakytník, Radnovce, Vieska nad Blhom, Zádor a Žíp.

[5] Zamkovský, 2016.

[6] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska. SAŽP, 2020.

[7] Zoznam najmenej rozvinutých okresov od 1.4.2017 do 31.3.2020, ÚPSVaR, 20.4.2020.

[8] Miera nezamestnanosti predstavovala k 31.12. 2020 20,26 %. Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny: Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac december 2020. ÚPSVaR, 2020.

[9] Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota v znení dodatku č. 3, 2019.

[10] Zamkovský, 2016.

Stručne o území Malohontu

Územie MAS Malohont sa nachádza v severnej a strednej časti okresu Rimavská Sobota a je súčasťou Banskobystrického samosprávneho kraja. Spoluvytvárajú ho katastrálne územia 33 obcí a mesta Hnúšťa[1] s celkovou rozlohou 538,9 km2 a vyše 21 tisíc obyvateľmi.


Základné údaje o obciach a mestách MAS Malohont

 Obec/mesto Počet obyvateľov k 1.1. 20191 Rozloha (ha)2 Nadmorská výška  (m n. m.)3
 Babinec 59 491 423
 Budikovany 60 333 221
 Čerenčany 567 506 214
 Dražice 272 1 151 275
 Drienčany 236 1 100 229
 Hnúšťa (mesto) 7 455 6 805 389
 Horné Zahorany 125 524 461
 Hostišovce 242 1 042 266
 Hrachovo 833 1 184 288
 Hrušovo 174 1 578 273
 Klenovec 3 161 10 000 335
 Kociha 214 1 141 248
 Kraskovo 131 716 416
 Kružno 373 620 271
 Kyjatice 75 615 465
 Lehota nad Rimavicou 283 3 007 270
 Lipovec 107 409 510
 Lukovištia 184 1 429 361
 Nižný Skálnik 180 530 236
 Ožďany 1 664 3 717 213
 Padarovce 177 1 211 231
 Poproč 17 403 556
 Potok 26 891 301
 Rimavská Baňa 534 2 621 256
 Rimavské Brezovo 530 1 410 269
 Rimavské Zalužany 360 465 250
 Rovné 128 916 383
 Slizké 234 832 401
 Španie Pole 80 919 381
 Teplý Vrch 277 598 217
 Veľké Teriakovce 852 2 235 233
 Veľký Blh 1 172 3 301 198
 Vyšný Skálnik 147 505 236
 Zacharovce 391 681 294
 Spolu 21 320 53 889 -


Zdroje:
1 Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
2 Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
3 Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

 

Prirodzeným centrom regiónu je mesto Hnúšťa so 7 455 obyvateľmi. Najsevernejšia obec MAS Malohont (Klenovec) je vzdialená 31 km od okresného mesta Rimavská Sobota.

Pre prevažnú časť územia MAS Malohont je charakteristická mierne teplá až teplá klíma. Výnimku tvoria podhorské a horské časti regiónu na severe, ktoré vrátane vrchu Sinec patria do chladnej klimatickej oblasti[2]. Podstatným znakom miestnej krajiny je značná členitosť jej reliéfu. Južnej časti regiónu dominujú poľnohospodársky využívané a nízko položené roviny, ktoré pozvoľna prechádzajú do vrchovín rozprestierajúcich sa na severe a severozápade. Na území MAS Malohontu sa stretáva Slovenské rudohorie s Lučensko-košickou zníženinou. V jeho južnej časti sa rozkladá Rimavská kotlina, z východu sem zasahuje Revúcka vrchovina. Severnou časťou sa tiahnu Stolické vrchy a Veporské vrchy ohraničujú územie MAS Malohontu zo severozápadu. Čiastočne sem zasahujú zo západu Lučenská kotlina (kataster obce Ožďany a Hrachovo), zo severu Muránska planina (kataster obce Klenovec) a z juhu Cerová vrchovina (kataster obce Ožďany)[3]. Najvyššie položeným bodom MAS Malohontu je Klenovský Vepor (1 338 m n. m.) v katastri obce Klenovec a jeho najnižšie položené miesto sa nachádza na nive rieky Blh (190 m n. m.) v katastri obce Veľký Blh[4]. Zo severu na juh územím pretekajú rieky Rimava a Blh. Významnými pravostrannými prítokmi rieky Rimava sú Rimavica a Klenovská Rimava. Rieka Blh sa vlieva do Rimavy z ľavej strany v južnej časti okresu, avšak už mimo územia MAS Malohontu. 

Poľnohospodárska pôda s rozlohou 25 154 ha zaberá takmer polovicu (47 %) z celkovej rozlohy riešeného územia MAS Malohont. Z toho orná pôda tvorí 42 % a trvalé trávnaté porasty 55 %[5].  Lesné pozemky zaberajú až 90 % z 28 735 ha nepoľnohospodárskej pôdy (53 % z celkovej plochy územia) a sú pokryté prevažne listnatými drevinami, ktoré sú v nižšie položených oblastiach na juhu zastúpené najmä dubom, hrabom a brezou. V severných a vyššie položených častiach územia prevažuje buk a ihličnany, najmä smrek. 

Podľa oficiálnych štatistík je ovzdušie územia MAS Malohont mierne zaťažené tuhými znečisťujúcimi látkami PM10  a len minimálne znečistené ostatnými základnými znečistujúcimi látkami[6]. Časť katastrálneho územia mesta Hnúšťa v údolí rieky Rimavy od miestnej časti Hnúšťa-Likier smerom na sever bolo v roku 2020 zaradené do vymedzenej oblasti riadenia kvality ovzdušia pre zaťaženie látkou PM10[7].  Hlavnými zdrojmi znečisťovania sú najmä magnezitová výroba v Hačave a ťažba a spracovanie silikátových surovín. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia počas zimnej vykurovacej sezóny má aj nárast využívania tuhých palív v domácnostiach (úplne alebo čiastočne plynofikovaných je 16 obcí - 47 %)[8].

Takmer polovica celkovej rozlohy regiónu (49 %) je klasifikovaná ako priestor ekologicky stabilný a ďalších 23 % ako stredne stabilný. V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

 

Poloha MAS Malohont v rámci okresu Rimavská Sobota

RS malohont male

Autor: Marek Žiačik, 2020

 

[1] Do MAS Malohont patrí aj obec Chvalová z okresu Revúca ako aj obce Ďubákovo, Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Kokava nad Rimavicou, Selce, Sušany, Šoltýska a Utekáč z okresu Poltár. Keďže súčasťou projektu  „Vypracovanie nízkouhlíkových stratégií v okrese Rimavská Sobota“ (ITMS2104+: 310041W218) sú len samosprávy nachádzajúce sa v okrese Rimavská Sobota, spomenuté obce nie sú zahrnuté do tejto analýzy.

[2]Lapin, M., Faško, P., Melo, M., Šťastný, P., Tomlain, J.: Atlas krajiny Slovenskej republiky. SAŽP, 2020.

[3] Kočický, D., Ivanič, B.: Geomorfologické členenie Slovenska. ŠGÚDŠ, 2011.

[4] Vargová, M., Kováčová, I., Furmanová, K., Kubaliaková, E.: Stratégia CLLD: Srdcom spätí s Malohontom, jeho rozvoj je naším mottom. Ozveny, 2018 (ďalej ako Stratégia CLLD MAS Malohont, 2018)

[5] Štatistický úrad Slovenskej republiky: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[6] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska, SAŽP, 2020, (ďalej ako BEISS, 2020).

[7] Slovenský hydrometeorologický ústav: Vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia. Oblasti riadenia kvality ovzdušia pre rok 2020, vymedzené na základe merania v rokoch 2017 – 2019. SHMÚ, 2020.

[8] Medzi neplynofikované obce patria: Babinec, Budikovany, Dražice, Drienčany, Horné Zahorany, Hostišovce, Hrušovo, Kraskovo, Kružno, Kyjatice, Lipovec, Lukovištia, Poproč, Potok, Rovné, Slizké, Španie Pole, Zacharovce.