Pre samosprávy a regióny, ktoré vsadili na udržateľnú energetiku

Tisovec: zhrnutie

Nízkouhlíková stratégia preukázala vysokú energetickú náročnosť budov na území mesta Tisovec, emisne nevhodnú štruktúru regionálnej dopravy, rezervy v sústavách verejného osvetlenia, vysokú závislosť od dovozu palív a energie a nedostatočnú úroveň využívania miestnych obnoviteľných energetických zdrojov.

Najzaujímavejšie zistenia sú tieto:

  • Komplexnou obnovou budov je možné ušetriť až 71 % celkovej energie potrebnej na ich vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov. Ak by sa na tieto účely využili aj obnoviteľné zdroje, úspora by boli ešte vyššia a energetická prevádzka budov by bola asi 5-krát lacnejšia ako dnes.
  • Takmer 72 % celkovej potreby energie v budovách tvoria rodinné domy (iba 6,6 % administratívne budovy, 4,2 % školské budovy, 1,9 % zdravotnícke zariadenia a 18,4 % bytovky). Aj preto pri snahe znížiť celkovú energetickú náročnosť budov v regióne bude treba v budúcnosti klásť veľký dôraz práve na obnovu rodinných a bytových domov.
  • Situácia v doprave pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky neatraktívna verejná doprava núti značnú časť ľudí používať autá. Tým rastie tlak na investície do výstavby a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úkor verejnej dopravy, čo súčasne znižuje rentabilitu verejnej dopravy. Za 8 rokov (od roku 2010 do roku 2018) narástol počet áut v meste o 49 % (zo 742 na 1 108), pričom tento rast sa stupňoval s výkonom motora. Razantné znižovanie emisií si však vyžaduje presný opak – trvalý pokles intenzity osobnej automobilovej dopravy a rast využívania verejnej dopravy.
  • 14 % užívateľov osobných áut vyjadrilo ochotu prejsť z individuálnej na verejnú dopravu. Ak by k tomu došlo, a navyše štvrtina domácností by začala zdieľať autá, ušetrilo by sa iba v meste Tisovec každý rok 118 tisíc litrov benzínu a 98 tisíc litrov nafty.
  • Potenciál úspor má aj verejná doprava. Ak by vodiči jazdili úsporne a všetky súčasné dieselové autobusy by sa vymenili za elektrobusy s úspornými technológiami, ušetrilo by sa takmer 81 tisíc litrov nafty, pričom by vznikla nová spotreba 11,1 tisíc MWh elektriny ročne).
  • Sústava verejného osvetlenia v meste Tisovec je už modernizovaná, avšak ešte stále predstavuje malý potenciál úspor (asi 6,3 MWh ročne, čo je 9 % oproti východiskovému roku 2017). Pri uplatnení regulácie výkonu celej sústavy by sa úspora zvýšila.
  • Celkový udržateľný potenciál slnka a tepelných čerpadiel v budovách a biomasy v katastrálnom území Tisovca sa pohybuje na úrovni 27 – 31 tisíc MWh ročne. To prevyšuje celkovú ročnú optimalizovanú energetickú potrebu budov v tomto meste (21 tisíc MWh, scenár 1).
  • Obrovský využiteľný energetický potenciál z obnoviteľných zdrojov predstavuje solárna energia. Strešnými termickými systémami by sa dala pripraviť polovica teplej vody potrebnej v budovách a zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa mohli využiť na ročnú produkciu vyše 6 tisíc MWh elektriny pomocou fotovoltických systémov. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární (nevyužívané areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne). Aby príjem z nich neodtekal z regiónov preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.
  • V 75 % komplexne obnovených budov je možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Potreba elektriny v bezuhlíkovom scenári tak predstavuje približne 8 – 11 tisíc MWh ročne.
  • Využívanie biomasy na energetické účely je často problematické z hľadiska ochrany životného prostredia a musí byť podriadené prísnym environmentálnym kritériám. Celkový udržateľný energetický potenciál dendromasy z lesov iba v katastrálnom území mesta predstavuje 5 590 MWh/rok a z bielych plôch až 6 965 MWh/rok. Udržateľný energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy je však zanedbateľný (248 MWh/rok), a to vo forme pozberových zvyškov na ornej pôde.
  • Berúc do úvahy orientačné údaje o veternosti v regióne sa s využívaním veternej energie v tomto území zatiaľ neuvažuje.
  • Každý rok v dôsledku vysokej energetickej náročnosti najmä budov a dopravy a vysokej miery energetickej závislosti odteká z lokálnej ekonomiky mesta Tisovec spolu približne 3,3 mil. eur (asi 800 eur na každého obyvateľa).


Stručne o území mesta Tisovec
Ročný únik peňazí z územia mesta Tisovec cez energetiku
Možnosti dosiahnutia energetickej sebestačnosti 


Zhrnutie analytickej časti:

Budovy
Doprava
Verejné osvetlenie
Potenciál obnoviteľných zdrojov
Emisie


Zhrnutie strategickej časti:

Celková stratégia
Budovanie kapacít
Projektové zámery

Malý Gemer: zhrnutie

Nízkouhlíková stratégia preukázala vysokú energetickú náročnosť budov na území MAS Malý Gemer, emisne nevhodnú štruktúru regionálnej dopravy, rezervy v sústavách verejného osvetlenia, vysokú závislosť od dovozu palív a energie a nedostatočnú úroveň využívania miestnych obnoviteľných energetických zdrojov.

Najzaujímavejšie zistenia sú tieto:

  • Komplexnou obnovou budov je možné ušetriť až 73 % celkovej energie potrebnej na ich vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov. Ak by sa na tieto účely využili aj obnoviteľné zdroje, úspora by boli ešte vyššia a energetická prevádzka budov by bola asi 5-krát lacnejšia ako dnes.
  • Vyše 88 % celkovej potreby energie v budovách tvoria rodinné domy (iba 2,6 % administratívne budovy, 2,2 % školské budovy, 0,5 % zdravotnícke zariadenia a 6,3 % bytovky). Aj preto pri snahe znížiť celkovú energetickú náročnosť budov v regióne bude treba v budúcnosti klásť veľký dôraz práve na obnovu rodinných domov.
  • Situácia v doprave na území MAS Malý Gemer pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky neatraktívna verejná doprava núti značnú časť ľudí používať autá. Tým rastie tlak na investície do výstavby a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úkor verejnej dopravy, čo súčasne znižuje rentabilitu verejnej dopravy. Za 8 rokov (od roku 2010 do roku 2018) narástol počet áut v regióne o 38 % (z 1 523 na 2 099), pričom tento rast sa stupňoval s výkonom motora. Razantné znižovanie emisií si však vyžaduje presný opak – trvalý pokles intenzity osobnej automobilovej dopravy a rast využívania verejnej dopravy.
  • 14 % užívateľov osobných áut vyjadrilo ochotu prejsť z individuálnej na verejnú dopravu. Ak by k tomu došlo, a navyše štvrtina domácností by začala zdieľať autá, ušetrilo by sa v regióne každý rok takmer 262 tisíc litrov benzínu a takmer 149 tisíc litrov nafty.
  • Potenciál úspor má aj verejná doprava. Ak by vodiči jazdili úsporne a všetky súčasné dieselové autobusy by sa vymenili za elektrobusy s úspornými technológiami, ušetrilo by sa takmer 135 tisíc litrov nafty, pričom by vznikla nová spotreba 18,6 tisíc MWh elektriny ročne).
  • Ak by sa v sústavách verejného osvetlenia v obciach MAS Malý Gemer vymenili existujúce svetelné zdroje s vysokou energetickou spotrebou za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu a regulácie) ušetrilo by sa ročne 71 MWh (33 %) súčasnej vypočítanej potreby elektriny. Pri uplatnení regulácie výkonu všetkých sústav by sa úspora ešte výrazne zvýšila.
  • Celkový udržateľný potenciál slnka a tepelných čerpadiel v budovách a biomasy na území MAS Malý Gemer sa pohybuje na úrovni 40 – 45 tisíc MWh ročne. To prevyšuje celkovú ročnú optimalizovanú energetickú potrebu budov (38 tisíc MWh, scenár 1) a verejného osvetlenia v celom regióne (145 MWh).
  • Obrovský využiteľný energetický potenciál z obnoviteľných zdrojov predstavuje solárna energia. Strešnými termickými systémami by sa dala pripraviť polovica teplej vody potrebnej v budovách a zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa mohli využiť na ročnú produkciu vyše 15 tisíc MWh elektriny pomocou fotovoltických systémov. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární (nevyužívané areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne). Aby príjem z nich neodtekal z regiónov preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.
  • V 75 % komplexne obnovených budov je možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Potreba elektriny v bezuhlíkovom scenári tak predstavuje približne 16 – 21 tisíc MWh ročne.
  • Využívanie biomasy na energetické účely je často problematické z hľadiska ochrany životného prostredia a musí byť podriadené prísnym environmentálnym kritériám. Celkový udržateľný energetický potenciál dendromasy z lesov predstavuje 2 127 MWh/rok a z bielych plôch až 6 402 MWh/rok. Udržateľný energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy (sena) na území MAS Malý Gemer dokonca presahuje 23 tisíc MWh/rok.
  • Berúc do úvahy orientačné údaje o veternosti v regióne sa s využívaním veternej energie v tomto území zatiaľ neuvažuje.
  • Každý rok v dôsledku vysokej energetickej náročnosti najmä budov a dopravy a vysokej miery energetickej závislosti odteká z regionálnej ekonomiky MAS Malý Gemer spolu približne 7,7 mil. eur (asi 700 eur na každého obyvateľa).


Stručne o území Malého Gemera
Ročný únik peňazí z územia MAS Malý Gemer cez energetiku
Možnosti dosiahnutia energetickej sebestačnosti 


Zhrnutie analytickej časti:

Budovy
Doprava
Verejné osvetlenie
Potenciál obnoviteľných zdrojov
Emisie


Zhrnutie strategickej časti:

Celková stratégia
Budovanie kapacít
Projektové zámery

Južný Gemer: zhrnutie

Nízkouhlíková stratégia preukázala vysokú energetickú náročnosť budov na území VSP Južný Gemer, emisne nevhodnú štruktúru regionálnej dopravy, rezervy v sústavách verejného osvetlenia, vysokú závislosť od dovozu palív a energie a nedostatočnú úroveň využívania miestnych obnoviteľných energetických zdrojov.

Najzaujímavejšie zistenia sú tieto:

  • Komplexnou obnovou budov je možné ušetriť až 72 % celkovej energie potrebnej na ich vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov. Ak by sa na tieto účely využili aj obnoviteľné zdroje, úspora by boli ešte vyššia a energetická prevádzka budov by bola viac ako 5-krát lacnejšia ako dnes.
  • Takmer 90 % celkovej potreby energie v budovách tvoria rodinné domy (iba 2,3 % administratívne budovy, 1,9 % školské budovy, 2,7 % zdravotnícke zariadenia a 4,3 % bytovky). Aj preto pri snahe znížiť celkovú energetickú náročnosť budov v regióne bude treba v budúcnosti klásť veľký dôraz práve na obnovu rodinných domov.
  • Situácia v doprave na území VSP Južný Gemer pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky neatraktívna verejná doprava núti značnú časť ľudí používať autá. Tým rastie tlak na investície do výstavby a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úkor verejnej dopravy, čo súčasne znižuje rentabilitu verejnej dopravy. Za 8 rokov (od roku 2010 do roku 2018) narástol počet áut v regióne o 43 % (z 1 218 na 1 746), pričom tento rast sa stupňoval s výkonom motora. Razantné znižovanie emisií si však vyžaduje presný opak – trvalý pokles intenzity osobnej automobilovej dopravy a rast využívania verejnej dopravy.
  • 14 % užívateľov osobných áut vyjadrilo ochotu prejsť z individuálnej na verejnú dopravu. Ak by k tomu došlo, a navyše štvrtina domácností by začala zdieľať autá, ušetrilo by sa v regióne každý rok takmer 226 tisíc litrov benzínu a 136 tisíc litrov nafty.
  • Potenciál úspor má aj verejná doprava. Ak by vodiči jazdili úsporne a všetky súčasné dieselové autobusy by sa vymenili za elektrobusy s úspornými technológiami, ušetrilo by sa vyše 87 tisíc litrov nafty, pričom by vznikla nová spotreba asi 12 tisíc MWh elektriny ročne).
  • Ak by sa v sústavách verejného osvetlenia v obciach VSP Južný Gemer vymenili existujúce svetelné zdroje s vysokou energetickou spotrebou za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu a regulácie) ušetrilo by sa ročne 30,5 MWh (33 %) súčasnej vypočítanej potreby elektriny. Pri uplatnení regulácie výkonu všetkých sústav by sa úspora ešte výrazne zvýšila.
  • Celkový udržateľný potenciál slnka a tepelných čerpadiel v budovách a biomasy na území VSP Južný Gemer sa pohybuje na úrovni 45 – 48 tisíc MWh ročne. To prevyšuje celkovú ročnú optimalizovanú energetickú potrebu budov (31 tisíc MWh, scenár 1) a verejného osvetlenia v celom regióne (63 MWh).
  • Najväčší využiteľný energetický potenciál z obnoviteľných zdrojov predstavuje solárna energia. Strešnými termickými systémami by sa dala pripraviť polovica teplej vody potrebnej v budovách a zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa mohli využiť na ročnú produkciu takmer 28 tisíc MWh elektriny pomocou fotovoltických systémov. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární (nevyužívané areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne). Aby príjem z nich neodtekal z regiónov preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.
  • V 75 % komplexne obnovených budov je možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Potreba elektriny v bezuhlíkovom scenári tak predstavuje približne 13,5 – 14,3 tisíc MWh ročne.
  • Využívanie biomasy na energetické účely je často problematické z hľadiska ochrany životného prostredia a musí byť podriadené prísnym environmentálnym kritériám. Celkový udržateľný energetický potenciál dendromasy z lesov predstavuje iba 1 039 MWh/rok, ale z bielych plôch až 6 302 MWh/rok. Udržateľný energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy na území VSP Južný Gemer je dokonca takmer 16 tisíc MWh/rok.
  • Berúc do úvahy orientačné údaje o veternosti v regióne sa s využívaním veternej energie v tomto území zatiaľ neuvažuje.
  • Každý rok v dôsledku vysokej energetickej náročnosti najmä budov a dopravy a vysokej miery energetickej závislosti odteká z regionálnej ekonomiky VSP Južný Gemer spolu asi 6,8 mil. eur (t.j. takmer tisíc eur na každého obyvateľa).


Stručne o území Južného Gemera
Ročný únik peňazí z územia VSP Južný Gemer cez energetiku
Možnosti dosiahnutia energetickej sebestačnosti 


Zhrnutie analytickej časti:

Budovy
Doprava
Verejné osvetlenie
Potenciál obnoviteľných zdrojov
Emisie


Zhrnutie strategickej časti:

Celková stratégia
Budovanie kapacít
Projektové zámery

Cerovina: zhrnutie

Nízkouhlíková stratégia preukázala vysokú energetickú náročnosť budov na území MAS Cerovina, emisne nevhodnú štruktúru regionálnej dopravy, rezervy v sústavách verejného osvetlenia, vysokú závislosť od dovozu palív a energie a nedostatočnú úroveň využívania miestnych obnoviteľných energetických zdrojov.

Najzaujímavejšie zistenia sú tieto:

  • Komplexnou obnovou budov je možné ušetriť až 73 % celkovej energie potrebnej na ich vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov. Ak by sa na tieto účely využili aj obnoviteľné zdroje, úspora by boli ešte vyššia a energetická prevádzka budov by bola viac ako 5-krát lacnejšia ako dnes.
  • 90 % celkovej potreby energie v budovách tvoria rodinné domy (iba 2,8 % administratívne budovy, 2,7 % školské budovy, 0,9 % zdravotnícke zariadenia a 3,4 % bytovky). Aj preto pri snahe znížiť celkovú energetickú náročnosť budov v regióne bude treba v budúcnosti klásť veľký dôraz práve na obnovu rodinných domov.
  • Situácia v doprave na území MAS Cerovina pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky neatraktívna verejná doprava núti značnú časť ľudí používať autá. Tým rastie tlak na investície do výstavby a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úkor verejnej dopravy, čo súčasne znižuje rentabilitu verejnej dopravy. Za 8 rokov (od roku 2010 do roku 2018) narástol počet áut v regióne o 44 % (z 2 984 na 4 175), pričom tento rast sa stupňoval s výkonom motora. Razantné znižovanie emisií si však vyžaduje presný opak – trvalý pokles intenzity osobnej automobilovej dopravy a rast využívania verejnej dopravy.
  • 14 % užívateľov osobných áut vyjadrilo ochotu prejsť z individuálnej na verejnú dopravu. Ak by k tomu došlo, a navyše štvrtina domácností by začala zdieľať autá, ušetrilo by sa v regióne každý rok takmer 510 tisíc litrov benzínu a viac ako 311 tisíc litrov nafty.
  • Potenciál úspor má aj verejná doprava. Ak by vodiči jazdili úsporne a všetky súčasné dieselové autobusy by sa vymenili za elektrobusy s úspornými technológiami, ušetrilo by sa takmer 224 tisíc litrov nafty, pričom by vznikla nová spotreba 30,9 tisíc MWh elektriny ročne.
  • Ak by sa v sústavách verejného osvetlenia v obciach MAS Cerovina vymenili existujúce svetelné zdroje s vysokou energetickou spotrebou za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu a regulácie) ušetrilo by sa ročne 107 MWh (33 %) súčasnej vypočítanej potreby elektriny. Pri uplatnení regulácie výkonu všetkých sústav by sa úspora ešte výrazne zvýšila.
  • Celkový udržateľný potenciál slnka a tepelných čerpadiel v budovách a biomasy na území MAS Cerovina sa pohybuje na úrovni 82 – 90 tisíc MWh ročne. To prevyšuje celkovú ročnú optimalizovanú energetickú potrebu budov (63 tisíc MWh, scenár 1) a verejného osvetlenia v celom regióne (221 MWh).
  • Obrovský využiteľný energetický potenciál z obnoviteľných zdrojov predstavuje solárna energia. Strešnými termickými systémami by sa dala pripraviť polovica teplej vody potrebnej v budovách a zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa mohli využiť na ročnú produkciu takmer 25 tisíc MWh elektriny pomocou fotovoltických systémov. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární (nevyužívané areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne). Aby príjem z nich neodtekal z regiónov preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.
  • V 75 % komplexne obnovených budov je možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Potreba elektriny v bezuhlíkovom scenári tak predstavuje približne 26 – 34 tisíc MWh ročne.
  • Využívanie biomasy na energetické účely je často problematické z hľadiska ochrany životného prostredia a musí byť podriadené prísnym environmentálnym kritériám. Celkový udržateľný energetický potenciál dendromasy z lesov predstavuje 9 059 MWh/rok a z bielych plôch 5 491 MWh/rok. Udržateľný energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy (sena) na území MAS Cerovina predstavuje až takmer 17 tisíc MWh/rok.
  • Berúc do úvahy orientačné údaje o veternosti v regióne sa s využívaním veternej energie v tomto území zatiaľ neuvažuje.
  • Každý rok v dôsledku vysokej energetickej náročnosti najmä budov a dopravy a vysokej miery energetickej závislosti odteká z regionálnej ekonomiky MAS Cerovina spolu približne 12,5 mil. eur (asi 780 eur na každého obyvateľa).


Stručne o území MAS Cerovina
Ročný únik peňazí z územia MAS Cerovina cez energetiku
Možnosti dosiahnutia energetickej sebestačnosti 


Zhrnutie analytickej časti:

Budovy
Doprava
Verejné osvetlenie
Potenciál obnoviteľných zdrojov
Emisie


Zhrnutie strategickej časti:

Celková stratégia
Budovanie kapacít
Projektové zámery