Zatiaľ čo do polovice 20. storočia bolo v Hostětíne a v iných podobných vidieckych obciach v Bielych Karpatoch drevo hlavným zdrojom energie na vykurovanie, od päťdesiatych rokov ho postupne nahradzovali fosílne zdroje. V domácnostiach sa viac kúrilo uhlím, neskôr elektrinou, pričom tento nepriaznivý vývoj vrcholil v polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia.

Zdroj: ZO ČSOP Veronica

Vzhľadom na to, že Hostětín ležal mimo trasy plánovaného plynovodu, bolo jasné, že obec si bude musieť vykurovanie zabezpečiť z iných zdrojov než väčšina susedných obcí. Návrh Okresného úradu v Uherskom Hradišti postaviť v obci kotolňu spaľujúcu drevný odpad vychádzal z niekoľkých štúdií a seminárov. Napr. v roku 1996 vytipovalo Ministerstvo životného prostredia v spolupráci so Svetovou bankou 34 projektov na centrálne vykurovanie obcí alebo verejných budov pomocou biomasy v regióne Biele Karpaty. Projekt centrálnej kotolne a rozvodu tepla v Hostětíne bol jedným z nich.

 

Stručne o projekte

Obecná kotolňa vznikla v pilotnej fáze využívania nástroja Joint Implementation ustanoveným v Rámcovej dohode o zmene klímy. Projekt zlepšil kvalitu miestneho ovzdušia (výrazne klesli emisie SO₂, CO, prachu a ďalších znečisťujúcich látok) a prispieva k ochrane klímy (ročné emisie CO₂ sa znížili o 1 500 ton). Produkcia tepla z lokálnej biomasy zvyšuje nezávislosť obce od vonkajších zdrojov tepelnej energie.

Hostětínska kotolňa je dôležitá aj z hľadiska toku peňazí v regióne. Vďaka decentralizácii výroby tepla a nakupovaniu paliva v blízkosti Hostětína ostáva v regióne veľká časť výdavkov za teplo, ktoré by inak z regiónu odišli. Dôležité je aj udržiavanie nízkych cien tepla pre obyvateľov a vytvorenie pracovných miest pre miestnych ľudí. Do projektu sa zapojilo 85 % všetkých domácností v obci a užívatelia sú s vykurovaním prevažne spokojní. (Podľa predbežného prieskumu záujmu obyvateľov Hostětína pripojiť sa na biomasovú kotolňu ukazoval asi polovičnú podporu. Záujem obyvateľov postupne rástol vďaka osvetovej práci ZO ČSOP Veronica, ktorej súčasťou bola aj exkurzia do dolnorakúskej obce Kautzen, kde obecnú biomasovú kotolňu v tom čase úspešne prevádzkovali.) Problémom prevádzky kotolne je to, že kvôle nízkym cenám tepla nevzniká dostatočný príjem na obnovu inštalovanej technológie.

Do úvahy je treba brať aj budúci vývoj - zatepľovaním budov alebo návratom k individuálnemu vykurovaniu by mohlo dôjsť k zníženiu odberu tepla a tým k jeho zdraženiu. Preto by bolo dobré sústrediť sa na ďalšie možné využitie spaľovania biomasy, aby kotolňa ostala rentabilná. Výroba tepla z drevnej štiepky by v budúcnosti mohla podporiť nadväzné podnikanie, napr. výrobu parkiet. Od apríla 2008 sa uvažuje aj o výstavbe slnečnej elektrárne na streche kotolne a na obecnom pozemku za kotolňou ako spoločnej investície obce Hostětín a skupiny nadácií.

 

Financovanie

Financovanie projektu sa podarilo zabezpečiť obci s pomocou Nadácie Partnerství a Ekologického inštitútu Veronica bez toho, aby zaťažila svoj rozpočet úverom. Ministerstvo životného prostredia Českej republiky pomohlo sprostredkovať kontakty medzi obcou, holandskou spoločnosťou TEI - Twente Energy Institute a jedným z jej členov BTG - Biomass Technology Group. Firma BTG pripravila návrh projektu pre holandskú vládnu agentúru Senter (do roku 2004 zodpovedala za bilaterálne hospodárske projekty, neskôr sa spojila s agentúrou na podporu zahraničného obchodu EVD, ktorá v súčasnosti spravuje všetky ekonomické projekty s medzinárodným presahom) a v decembri 1998 bol projekt schválený holandskou vládou. Grant v úhrnnej hodnote približne 11,4 miliónov Kč zahŕňal kompletnú dodávku technológie na spaľovanie drevnej štiepky a financovanie informačnej kampane projektu. Projekt podporili aj domáce zdroje: Česká energetická agentúra (ČEA) podporila dotáciou približne 3,2 milióna Kč výstavbu tepelných rozvodov a asi 19,8 milióna Kč získala obec zo Státního fondu životního prostředí (SFŽP). Občania zaplatili za každý pripojený dom 30 000 Kč, spolu sa teda 67 pripojených domov podieľalo na celkových nákladoch necelými dvoma miliónmi Kč. Celková cena projektu sa teda pohybovala okolo 36 miliónov Kč.

 

Zdroj financovania	Predmet investície	Čiastka mil. Kč	Podiel  %
Holandská vláda (agentúra SENTER)	technológie kotolne	11,4	31
SFŽP	dofinancovanie investície (výmenníková stanica, budova kotolne, atď.)	19,8	54
ČEA	tepelné rozvody	3,2	9
Pripojení občania	prípojky	2,0	5
Spolu		36,4	100

 

Financovanie kotolne (Zdroj: účtovná evidencia obce Hostětín)

 

 

Technológia

V teplovodnom kotli s výkonom 732 kWt sa spaľuje drevný odpad (najmä štiepka, piliny z odpadového dreva z okolitých píl a lesov), ktorý sa priebežne zváža do skladu so zásobným objemom približne 900 m³. Kotolňa dodáva teplo prostredníctvom 2,8 km dlhej teplovodnej siete 68 pripojeným odberateľom z celkových 80 obývaných budov v Hostětíne (85 % všetkých vykurovaných objektov v obci), čo je priemerne necelých 42 m rozvodov na každý pripojený dom. To je pomerne málo v porovnaní s rozvodmi v iných obciach s podobným systémom.

 

Ekonomické prínosy

Nezávislosť od svetových cien energie, energetická bezpečnosť

Decentralizovaná výroba energie a tepla je všeobecne výhodná. Obec sa stáva menej závislá od vonkajšej rozvodnej siete a dodávkach neobnoviteľných energetických zdrojov zo zahraničia. Získava tak možnosť o projekte plne rozhodovať, kontroluje finančné toky aj vplyv projektu na okolie. Rozhodovanie na komunálnej úrovni najlepšie zohľadňuje miestne podmienky a potreby. Najmä ekonomicky slabšie skupiny obyvateľov sú najviac ohrozené rastom cien a decentralizovaná výroba energie pomáha tomuto ohrozeniu predchádzať. Obecná produkcia tepla z biomasy je tak pre obec dobrou zárukou energetickej bezpečnosti.

Tok financií v regióne

Pri využití miestnych materiálových i ľudských zdrojov ostávajú prostriedky v regióne a môžu prispievať k jeho ďalšiemu rozvoju. Pri donedávna štátom masívne podporovanej plošnej plynofikácii odchádzajú finančné prostriedky za tento cudzí zdroj energie z regiónov preč. Majitelia rodinných domov využívajúci zemný plyn na vykurovanie a ohrev vody zaplatia za tieto palivové náklady ročne priemerne najmenej 25 tisíc Kč. Plynofikovaná obec s 300 domami takto každý rok „vyhodí“ z regiónu (väčšinou až do zahraničia) 7,5 mil Kč. Za desať rokov táto suma narastie na 75 miliónov Kč, ktoré sú pre obec nenávratne stratené.

Náklady na výrobu jedného GJ tepla v roku 2007 boli v Hostětíne 305 Kč/GJ vrátane DPH. (V roku 2008 vzrástla cena diaľkového tepla aj v Hostětíne, rovnako ako v mnohých ďalších obciach a mestách. K rastu ceny tepla prispeli okrem rastu cien ostatných energií aj teplé zimy, kotolne kúria menej a ich prevádzka má nižšie príjmy, preto sa jednotka tepla zdražuje.) Domácnosti do systému prispievajú priemerne necelých 15 tisíc Kč za rok. V regióne tak ročne ostáva necelý milión korún, ktorý zaplatia obyvatelia Hostětína za vykurovanie. Ak by občania kúrili plynom alebo elektrinou, odišla by táto suma z regiónu preč. (V roku 2006 zaplatili občania ČR za diaľkové teplo z teplární na uhlie alebo zemný plyn v priemere 390 Kč/GJ. Pokiaľ by obec Hostětín vyberala túto čiastku za teplo, odišla by z regiónu v skutočnosti suma 1 567 000 Kč ročne. A to ceny diaľkového tepla v roku 2008 zdraželi v priemere ešte o 10,25 % oproti roku 2007.)

Nákup paliva tvoril v roku 2007 takmer dve tretiny nákladov na prevádzku kotolne. Druhou najväčšou položkou boli výdavky za opravy a údržbu (asi 12,2), ďalej nákup elektrickej energie (9,7%), mzdy pracovníkov prevádzky (9,1 %) a výdavky za dopravu paliva (necelých 2,6 %).

Podrobnejší náhľad do finančných tokov v regióne ponúka výpočet lokálneho multiplikátora. Ten dosiahol za rok 2007 hodnotu 2,30, čo znamená, že každá koruna vydaná lokálne priniesla miestnej ekonomike navyše ďalšiu korunu a tridsať halierov. V prípade hostětínskej kotolne je dôležité, že jej najväčšia výdajová položka za nákup štiepky ostáva v regióne (a miestni dodávatelia majú tendenciu míňať peniaze lokálne). Ďalšiou výdavkovou položkou, ktorá ostáva v regióne, sú mzdy. Z regiónu odtekajú peniaze za elektrinu a údržbu kotla.

Priaznivé ceny tepla pre domácich

Priemerná cena dodávaného tepla pre obyvateľov z biomasových teplární podľa Tauchmana je 336 Kč/GJ vrátane DPH. Platby za teplo v Hostětíne (260 Kč/GJ v roku 2006) sú nižšie ako tento priemer. Z tohto porovnania je zrejmé, že obec Hostětín by mohla teplo predávať aj o 100 Kč za jednotku tepla drahšie a celkový projekt vykurovania by sa tak mohol stal ziskový (ak by v reakcii na zvýšenie cien neklesol odber tepla). Obec však zámerne zachováva ceny vo veľmi priaznivej cenovej hladine pre miestnych obyvateľov. Cena nezodpovedá reálnej potrebe tvorby fondu opráv a odpisov investície zabezpečenej z dotácií. Predošlé zastupiteľstvo sa obávalo zvýšiť ceny tepla z politicko-sociálnych dôvodov.

Od roku 2005 bola v Hostětíne zavedená dvojzložková cena. Fixné prevádzkové náklady tvoria pevnú časť ceny, ktorú zaplatia odberatelia rovnakej odberovej kategórie rovnakým dielom. Druhá časť ceny je platba za odobrané množstvo tepla. Napríklad v roku 2007 stála platba bola 4 095 Kč u trvalo obývaných domov a 1 775 Kč u ostatných budov, a premenná časť ceny bola 225 Kč/GJ. Týmto nástrojom je do istej miery stabilizovaný odber, kedy by domácnosti nemali mať potrebu prikurovať objekty inými zdrojmi. Napriek tomu sa odhaduje, že mnoho domácností kombinuje teplo z kotolne s lokálne vyrobeným teplom z dreva z okolitých lesov. Túto možnosť využívaja odhadom až 20 % pdberateľov, najmä v období na začiatku a konci vykurovacej sezóny. Mimo vykurovacej sezóny používajú obyvatelia Hostětína iné zdroje tepla na ohrev vody pre domácnosť (najmä elektrinu a solárnu energiu - viac ako 10 % budov má inštalované slnečné kolektory na ohrev TUV).

Paušálne poplatky ľudí obyčajne nemotivujú k zatepľovaniu svojich domov. V prípade hostětínskych domácností tvorí paušálny poplatok priemerne 20 % celkových výdavkov za vykurovanie. Takáto platba by mohla odrádzať od zatepľovania domov, čo sa však v Hostětíne nestalo.

Porovnanie cien niektorých biomasových kotolní je uvedené v nasledujúcom grafe. Teplo z biomasových kotolní je lacnejšie alebo rovnako drahé ako teplo z iných diaľkových zdrojov. Z grafu je zrejmé, že ceny za teplo z biomasovej kotolne v Hostětíne patrí k najnižším z vybranej vzorky biomasových kotolní.

Porovnanie cien (vrátane DPH) niektorých biomasových kotolní v roku 2006. Zdroj: Energetický regulačný úrad, 2006

 

Rozvoj regionálneho trhu s biomasou

V súčasnosti je možné pozorovať na trhu s drevom veľký konkurenčný boj o túto surovinu. Rast dopytu spôsobuje rast cien, a ten vytvára tlak na zvyšovanie ťažby dreva. Problém nie je nedostatočná ťažba dreva, ale nedostatočné alebo neefektívne využívanie menej kvalitných foriem dreva a drevného odpadu.

V čase výstavby hostětínskej kotolne bola situácia na trhu s biomasou iná ako dnes. Dopyt aj cena odpadového dreva boli nižšie. Cena biomasy sa v poslednom desaťročí stále zvyšuje v závislosti od rastu dopytu a nepriamo súvisí aj s rastom cien ostatných palív, najmä ropy a uhlia. V Hostětíne zaznamenali rast cien palivového dreva za sedem rokov o takmer 80 %.

Dodávatelia štiepky sa v priebehu prevádzky obecnej kotolne menili. Nedarilo sa uzatvárať dlhodobé zmluvy na dodávku paliva. Do roku 2003 získavala obec palivo z okruhu asi 25 km, v roku 2004 sa táto vzdialenosť kvôli uzavretiu prevádzky hlavného dodávateľa zvýšila na dvojnásobok. Dodávky štiepky do hostětínskej kotolne sa odvtedy stabilizovali: v súčasnosti pochádza prevažná väčšina paliva z okruhu 15 km, čo veľmi znížilo výdavky na dopravu paliva.

Situácia na trhu s biomasou je však veľmi premenlivá. Nestabilite trhu by sa mohlo predísť uzatváraním dlhodobých zmlúv s dodávateľmi štiepky alebo vlastnou výsadbou rýchlo rastúcich drevín. Výsadby rýchlorastúcich drevín na vidieku by mohli priniesť vznik nových pracovných miest. Ak by si obec chcela pestovať biomasu pre svoju vlastnú spotrebu, musela by starostlivo zvážiť, koľko plochy by potrebovala na tento účel, a či by takto vypestovaná biomasa bola lacnejšie ako jej nákup na trhu. Obec potrebuje okolo 5 000 GJ tepla v palive ročne, v daných klimatických podmienkach sa odhaduje množstvo vyprodukovanej energie 150 GJ na hektár za rok. Na zabezpečenie celkovej spotreby energie by obec musela osadiť rýchlo rastúcimi drevinami tzv. odporúčaného sortimentu klonov topoľov a vŕb nevyužitú plochu takmer 35 ha.

Úspora elektriny aj tepla

Produkcia biomasovej kotolne v Hostětíne nahradí približne 585 MWh elektriny, 250 t hnedého uhlia a 20 ton čierneho uhlia ročne. Úspora na nákupe paliva v porovnaní s individuálnym vykurovaním je 14 %, tj. približne 120 000 Kč.

Ročná spotreba elektriny v kotolni je 42 000 kWh (151 GJ), čo je potreba asi 3 % elektriny k vyrobenému teplu (30 kWhel/MWht). To znamená, že elektrina potrebná na vykurovanie sa spotrebuje asi desaťkrát efektívnejšie než v prípade tepelného čerpadla a takmer tridsaťkrát efektívnejšie jako v prípade priameho elektrického vykurovania.

Vďaka pomerne malej dĺžke obecných rozvodov v Hostětíne - priemerne necelých 42 m na pripojený dom – sú straty energie v rozvodoch malé (odhadujú sa asi 20 %). Zle dimenzované rozvody môžu byť veľký problém: napríklad v obci Rybniště sa pri použití podobnej kotolne na biomasu v teplovodnej sieti stráca až 47 % vyrobeného tepla, čo sa odráža na vysokej výrobnej cene tepla (382 Kč/GJ). Preto namiesto pripájania vzdialených objektov do komunálnej siete je často výhodnejšie použiť samostatný kotol. Výhodou centrálnych kotolniach je však účinné a kvalitné spaľovanie dreva.

 

Sociálne prínosy

Vzdelávanie a osveta

Veľká časť návštevníkov exkurzií má záujem aj o biomasovú kotolňu. Predpokladalo sa, že postavenie kotolne ako modelového projektu vyvolá v regióne stavbu ďalších kotolní na biomasu. Nie je ale možné to jednoznačne potvrdiť. Prípravu a realizáciu väčšiny podobných projektov ovplyvňuje najmä možnosť získať dotácie. Dnes sa v najbližšom okolí Hostětína nachádzajú biomasové kotolne v Štítnej a v Slavičíne. Súčasťou projektu V Slavičíne bola okrem inštalácie nového biomasového kotla aj rekonštrukcia teplovodných rozvodov. Väčšina okolitých dedín uprednostnila vzhľadom k jednoduchšej administratíve plynofikáciu.

Podpora zo strany obyvateľov

Dôležitým faktorom pre rozhodnutie holandskej vlády podporiť hostětínsky projekt bolo intenzívne zapojenie miestnych obyvateľov. Až 80 percent obyvateľov Hostětína potvrdilo svoj predbežný záujem pripojiť sa k bioenergetickej sústave. (Aj keď s nimi obec nepodpísala žiadny zmluvný záväzok, po realizácii projektu sa na kotolňu všetci pripojili.)

Niektorí obyvatelia sa nepripojili najmä z dvoch dôvodov: nemohli si dovoliť zaplatiť prípojku a boli veľmi vzdialení od rozvodnej siete.

Komfort vykurovania, spokojnosť občanov

Jednoduchý prieskum v obci ukázal, že obyvatelia Hostětína sú s kotolňou celkom spokojní, vykurovanie vnímajú ako efektívne, pohodlné a ekologické. Aj keď si niektorí starší obyvatelia na biomasu nezvykli (dali by prednosť klasickému kúreniu uhlím), väčšina považuje projekt za úspešný najmä vďaka komfortu, ktorý prináša a zlepšeniu kvality ovzdušia. Systém ústredného kúrenia nevyžaduje obsluhu, žiadnu prácu s prípravou paliva ani vynášaním popola. 

Vznik pracovných miest v obci

V kotolni sú zamestnaní na čiastočný úväzok traja miestni obyvatelia - dôchodcovia, ktorí sa starajú o prevádzku kotolne (prísun paliva, základná údržba, drobné opravy). Mzdové náklady sa na prevádzke kotolne podieľajú približne 9 %, čo sa priaznivo odráža v konečnej cene tepla. Obsluha kotolne je 24 hodín v pohotovosti, pravidelná denná kontrola trvá pol hodiny. O manažment kotolne (nákup a dopravu paliva, plánovanie prevádzky, koordináciu pracovníkov a účtovníctvo) sa stará obec Hostětín a podieľajú sa na ňom aj členovia zastupiteľstva. Vďaka administratívnym prácam súvisiacim hlavne s výberom poplatkov za teplo sa zvýšil úväzok administratívnej pracovníčke obce. Náklady na administráciu a manažment kotolne sa však nezapočítavajú do nákladov na prevádzku kotolne a sú hradené z obecného rozpočtu.

 

Environmentálne prínosy

Ochrana klímy a ovzdušia

Kotolňa vyprodukuje za vykurovaciu sezónu 3 500 GJ tepla a v porovnaní s výrobou tepla z fosílnych zdrojov ušetrí 1 500 ton CO₂ ročne.

Keďže palivo na báze biomasy neobsahuje takmer žiadnu síru, emisie oxidu siričitého sú zanedbateľné. Kotolňa prispela k zníženiu miestnych emisií SO₂ a prachu, teda k čistejšiemu ovzdušiu v obci (v porovnaní s predchádzajúcim stavom, keď väčšina obyvateľov kúrila uhlím).

 

Hoci kotolňa preukázateľne prispela k zlepšeniu kvality miestneho ovzdušia, platí obec poplatky za znečisťovanie ovzdušia ako stredný zdroj znečisťovania ovzdušia vo výške 1 500 až 1 800 Kč ročne.

 

Ďalšie informácie

ZO ČSOP Veronica | Centrum Veronica Hostětín
Mgr. Ing. Jana Tesařová, riaditeľka Centra Veronica Hostětín
Ing. Jakub Kolář, poradca pro ekologické a pasívne stavby a energetiku
Hostětín 86, 687 71 Bojkovice, Česká republika
Otváracie hodiny: pondelok a streda 10:00 -14:00
Tel. 00420 572 641 855, 00420 572 630 670
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

www.hostetin.veronica.cz