RCUE

Podrobnosti

14.02.2022

V tejto rubrike prinášame základné informácie o pripravovaných nových odborných kapacitách pre samosprávy v oblasti plánovania a koordinácie rozvoja energetickej sebestačnosti - regionálnych centier udržateľnej energetiky (RCUE).

Základné vymedzenie úloh RCUE
RCUE - možné organizačné modely
Územná pôsobnosť RCUE
Predpoklady úspešného štartu RCUE
Rámcový harmonogram prípravy podmienok pre vznik RCUE
Predpokladané zdroje financovania RCUE

Základné vymedzenie úloh RCUE

RCUE - možné organizačné modely

Rozhodnutie o organizačnom modeli RCUE zatiaľ nebolo urobené. Berúc do úvahy finančnú náročnosť celého procesu budovania a stabilizácie regionálnych kapacít pre plánovanie a koordináciu dekarbonizácie a rozvoja udržaterľnej energetiky, bude jedným z dôležitých kritérií pre voľbu optimálneho modelu ekonomické hľadisko. Ekonomické kritérium však nemôže byť jediné ani postačujúce kritérium.

Nevyhnutnou podmienkou oprávnenosti financovania siete RCUE z verejných fondov musí byť ich silný a stabilný mandát od samospráv v danom subregióne. Tento mandát by mohol byť zakotvený napr. v dohode/dohodách medzi obcami a mestami v subregióne v zmysle §20 o medziobecnej spolupráci zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a v samostatnej dohode týchto miest a obcí so samosprávnym krajom. Táto podmienka by mala byť povinná, a to bez ohľadu na to, ktorý z variantov uvedených ďalšej časti sa uplatní.

Dôležité je , aby pôsobnosť RCUE pokryla celé územie Slovennskej republiky a tiež to, aby bol ich organizačný model jednotný, umožňujúci pružnú a čo najjednoduchšiu koordináciu RCUE na úrovni krajov, minimálnu úroveň administratívnej záťaže a zároveň nezávislú a kvalitnú kontrolu a monitoring kvality ich činnosti.

Do úvahy prichádza niekoľko variantov, pričom každý má svoje prednosti aj obmedzenia. V nasledujúcej časti predstavíme štyri základné varianty, ktoré vyplynuli z doterajších konzultácií s predstaviteľmi rezortov hospodárstva a životného prostredia, samosprávnych krajov, združení miest a obcí, odborných a profesijných organizácií a občianskeho sektora. Zvolené poradie neodráža preferencie uvedených inštitúcií a varianty ani nemožno nepovažovať za jediné možné.
 

1. variant: RCUE zriadené samosprávnymi krajmi

Tento model predpokladá, že RCUE bude súčasťou administratívnej štruktúry samosprávneho kraja, avšak vytvorenej najmä pre potreby miestnych samospráv v jednotlivých subregiónoch na území kraja. RCUE by teda nemali vlastnú právnu subjektivitu. Stali by sa detašovanými odbornými pracoviskami samosprávneho kraja v príslušnom subregióne, pričom by mohli sídliť napríklad v jeho jadrovom meste.

Samosprávny kraj by v tomto prípade administratívne zabezpečoval prevádzku niekoľkých RCUE súčasne. To by umožňovalo štíhlu a finančne výhodnú a úspornú administratívu RCUE z jedného centra a pružnú koordináciu tak v rámci krajov ako aj plošne na celom Slovensku (napr. prostredníctvom energetickej sekcie združenia SK-8).

Slabinou tohto variantu by bola obmedzená legitimita RCUE (samosprávne kraje nemajú legislatívne kompetencie v oblasti regionálnej energetiky) a riziko slabej akceptovateľnosti RCUE zo strany časti miest, obcí a ďalších partnerov v subregióne, pre ktoré by sa RCUE mohlo javiť ako „cudzia“ inštitúcia. Toto riziko by bolo treba eliminovať vhodnou formuláciou dohody o medziobecnej spolupráci o zriadení RCUE, resp. dohodou medzi obcami a samosprávnym krajom o zriadení RCUE.

Ďalšie riziká predstavuje napríklad možnosť využívania odborných a administratívnych kapacít RCUE pre výkon činností a kompetencií samosprávnych krajov, politické zasahovanie do činnosti RCUE a inštitucionálna a programová nestabilita RCUE vyplývajúca zo zmien vedenia samosprávnych krajov po regionálnych voľbách. Tieto riziká je možné minimalizovať správnym nastavením podmienok finančnej podpory pre RCUE, zainteresovaním RCUE do výberového procesu projektov, ktoré sa uchádzajú o podporu z verejných fondov a ďalšími opatreniami.

2. variant: RCUE zriadené mestom v danom subregióne

Tento model predpokladá, že RCUE nebudú mať vlastnú právnu subjektivitu. Boli by súčasťou administratívnej štruktúry jadrového mesta v príslušnom subregióne, napr. na úrovni samostatného odboru, útvaru alebo oddelenia.

Výhodou tohto riešenia by bol teoreticky silnejší mandát RCUE zo strany miestnych samospráv, nie však ďalších partnerov na území daného subregiónu.

Aj keď územnou pôsobnosťou RCUE by boli subregióny (ako v každom variante), v tomto prípade by prevádzku jedného RCUE zabezpečovali jadrové mestá. To by oproti predchádzajúcemu variantu znamenalo komplikovanejšiu koordináciu a riadenie RCUE v rámci krajov aj plošne na celom Slovensku. V rámci Slovenska by tento model predstavoval aj vyššie finančné nároky na pokrytie administratívy RCUE - na tento účel by však mestá mohli využiť vlastné administratívne kapacity.

Dôležitou otázkou v tomto prípade ostáva riziko „privatizácie“ odborných kapacít RCUE v prospech záujmov zastrešujúceho mesta. Priame podriadenie RCUE mestu otvára možnosť politického zasahovania vedenia mesta do činnosti a financovania RCUE, úkolovanie odborného personálu RCUE podľa potrieb mesta a neistú inštitucionálnu stabilitu RCUE (napr. v prípade finančných ťažkostí mesta, zmeny politických priorít mesta po komunálnych voľbách a podobne). Tieto riziká by sa dali obmedziť podobnými opatreniami ako v prípade 1. variantu.

3. variant: RCUE ako súčasť integrovanej rozvojovej agentúry daného subregiónu

Tento model predpokladá, že RCUE bude súčasťou novej štruktúry s právnou subjektivitou: integrovanej rozvojovej agentúry (IRA) ako výkonnej administratívnej a analyticko-strategickej jednotky zriadenej v subregióne. Zriaďovateľom IRA by bolo verejno-súkromné partnerstvo v danom subregióne, resp. jeho rozhodovací orgán (napríklad správna alebo kooperačná rada). Optimálnou formou IRA z právneho hľadiska by bola nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospečné služby.

Tento variant otvára teoreticky najlepšie možnosti pre zapájanie partnerov z rôznych sektorov do činnosti RCUE, čo by posilnilo ich legitimitu. Vzhľadom na absenciu tradície partnerskej spolupráce na regionálnej úrovni, pozičný boj medzi miestnou a regionálnou samosprávou, meniace sa kooperačné schémy podporované z centrálnej úrovne (mikroregióny, MAS) a chronický nedostatok financií na optimálny výkon kompetencií samospráv je ale otázne, či a do akej miery budú samosprávy (ako garanti napĺňania verejného záujmu) aktívne podporovať činnosť IRA a RCUE a poskytovať jej aktívne súčinnosť. To ešte viac podčiarkuje potrebu dôsledného vzdelávania a prípravy podmienok v regiónoch pred vznikom IRA a RCUE.

Podobne ako v 2. variante ide o autonómne (individuálne) riadenie IRA/RCUE. To znamená vyššie administratívne náklady a komplikovanejšiu koordináciu v rámci krajov aj celého Slovenska oproti 1. variantu. Alternatívou by však mohlo byť spoločné administratívne riadenie všetkých IRA v rámci toho istého kraja (touto úlohou by mohla byť poverená vybraná IRA v kraji s posilnenými administratívnymi kapacitami a rozpočtom).

Hlavnou výhodou tohto variantu je integrácia analytických, plánovacích a koordinačných činností v rôznych oblastiach v danom subregióne pod jednou strechou. Takéto zdieľané služby by sa v území subregiónu okrem množstva praktických výhod pre klientov IRA prejavili aj v rôznych pozitívnych synergických efektoch vďaka úzkej a priamej spolupráci odborníkov z rôznych disciplín. Tým by sa zároveň znížili aj relatívne náklady na administratívne riadenie RCUE.

Dôležitou prednosťou 3. variantu by bolo aj posilňovanie a stabilizácie regionálnych odborných kapacít a eliminácia obstarávania dôležitých služieb (najmä koncepčného charakteru) u externých komerčných konzultačných firiem.

4. variant: RCUE ako nezisková organizácia založená samosprávami

V tomto prípade by RCUE mali právnu subjektivitu a ich zriaďovateľmi by boli samosprávy v danom subregióne, prípadne spolu s príslušným samosprávnym krajom ako aj s ďalšími partnermi.

Vzhľadom na individuálne riadenie RCUE by celková prevádzka všetkých RCUE bola oproti variantu 1 finančne náročnejšia a aj koordinácia ich odborného personálu v rámci krajov aj Slovenska by bola komplikovanejšia. Alternatívou by však aj v tomto prípade mohlo byť spoločné administratívne riadenie všetkých RCUE v rámci jedného kraja (touto úlohou by mohlo byť poverené jedno RCUE v kraji s posilnenými administratívnymi kapacitami a rozpočtom). Okrem toho, ako nezávislá nezisková organizácia by RCUE v tomto prípade pravdepodobne mala lepší prístup k rôznym grantovým programom ako v prípade variantov 1 a 2.

V porovnaní s prvými dvoma variantami by RCUE neboli vystavené priamemu ovplyvňovaniu ich činnosti zo strany miestnych alebo regionálnych samospráv a ich odborný personál by bol teoreticky nezávislejší. „Väčší odstup“ od samospráv by však zároveň mohol oslabiť ich legitimitu v území a aktívnu spoluprácu so samosprávami.

Územná pôsobnosť RCUE

Je zrejmé, že vytvorenie RCUE iba v niektorých subregiónoch (SPR a ÚMR) by neviedlo k naplneniu ich hlavného poslania. Podľa Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 doterajšieho plánu sa do roku 2030 predpokladá zriadenie iba 16 RCUE (tento dokument sa však vzhľadom na zmenu klimatického záväzku SR bude aktualizovať). To by znamenalo buď príliš veľké územia pôsobnosti RCUE alebo to, že kapacity pre energetické plánovanie sa vytvoria iba na časti územia SR. Oba dôsledky by viedli k tomu, že RCUE by nemohli efektívne plniť svoje poslanie.

Energetická kapitola Operačného programu Slovensko preto už predbežne predpokladá s vytvorením približne 40 RCUE na území Slovenska, čo by uvedený problém vyriešilo. Združenie Priatelia Zeme-CEPA pripravili návrh vymedzenia územnej pôsobnosti budúcich RCUE na Slovensku.

Podľa tohto návrhu územie pôsobnosti jednotlivých RCUE tvorí jeden alebo viac celistvých SPR a ÚMR (resp. celých okresov). Návrh sa vyhýba umelému deleniu týchto územných celkov, skôr ich vo viacerých prípadoch zlučuje, berúc do úvahy predpokladaný limitovaný objem finančných prostriedkov pre RCUE. Priemerný počet obyvateľov územia pôsobnosti RCUE tak je približne 150 tisíc. V opodstatnených prípadoch (Bratislava, Košice, a regióny Šariš, Horný Zemplín a Galanta-Dunajská Streda) je počet obyvateľov v týchto regiónoch vyšší, čo by sa malo premietnuť do posilnenia odborných kapacít ich RCUE na úkor RCUE v regiónoch s výrazne menším počtom obyvateľov (napr. regióny Pezinok, Malacky a niektoré ďalšie). Ide však iba o predbežný návrh, ktorý ešte bude predmetom odbornej diskusie.

Predpoklady úspešného štartu RCUE

Predpokladaný termín zriadenia RCUE je január 2024. Dovtedy je potrebné vytvoriť a otestovať základné podmienky pre ich efektívne fungovanie v praxi, najmä:

• Prijať vhodný a nákladovo optimálny organizačný model a získať pre neho silný mandát od hlavných aktérov v každom subregióne.
• Zabezpečiť minimálne administratívne zaťaženie odborného personálu RCUE.
• Prijať jasné a stabilné pravidlá fungovania RCUE vrátane postupov pre efektívnu vnútornú aj vonkajšiu komunikáciu.
• Zabezpečiť účinnú kontrolu kvality a pružné a jednotné metodické riadenie RCUE.
• Schváliť štandardizované metodické postupy pre regionálne energetické plánovanie.
• Vybrať a prijať kvalitný a odborne pripravený personál RCUE.

Iba dobre pripravené prostredie je zárukou, že tento pokus o dôležitú systémovú reformu nezlyhá tak, ako sa to stalo vo viacerých predchádzajúcich prípadoch (napr. vytváranie mikroregiónov, uplatňovanie prístupu Leader na Slovensku, podpora najmenej rozvinutých okresov atď.).

Je dôležité, aby štát vopred zabezpečil primeranú technickú a finančnú podporu pre tento zámer. Týka sa to najmä:

• aktívnej propagácie strategického aj praktického významu budovania kapacít (osobitne RCUE) v kontexte zmeny klímy v subregiónoch a mestách a obciach,
• podpory odbornej prípravy a následného priebežného vzdelávania budúceho personálu RCUE,
• harmonizácie a zosieťovanie používaných centrálnych a regionálnych energetických informačných systémov,
• prijatia záväzku finančnej podpory pre stabilné pôsobenie RCUE až do dosiahnutia uhlíkovej neutrality.

Rámcový harmonogram prípravy podmienok pre vznik RCUE

Predpokladané zdroje financovania RCUE

• Operačný program Slovensko (2024 – 2030)
• Alt. Fond spravodlivej transformácie (iba v cieľových regiónoch)

Predpokladom financovania RCUE je ich zakotvenie v pripravovaných krajských integrovaných územných stratégiách.

Metodiky pre plánovanie

Podrobnosti

04.02.2022

Metodiky a postupy pre regionálne plánovanie dekarbonizácie a rozvoja udržateľnej energetiky
Pilotné iniciatívy v regionálnom energetickom plánovaní na Slovensku 

Metodiky a postupy pre regionálne plánovanie dekarbonizácie a rozvoja udržateľnej energetiky

Na Slovensku neexistujú štandardizované metodické postupy pre plánovanie dekarbonizácie a rozvoja udržateľnej energetiky. Takéto postupy sa však začínajú pripravovať.

Niektoré mestá, obce a regióny Slovenska, ktoré sa pripojili k Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike, využili pri príprave akčných plánov energetického a klimatického rozvoja (povinná podmienka vstupu) metodiku používanú v rámci tejto medzinárodnej aliancie. Metodiku Dohovoru používali aj obce a mestá, ktoré v uplynulých troch rokoch využili finančnú podporu z fondov EÚ na vypracovanie vlastných nízkouhlíkových stratégií. Podľa tejto metodiky sa uhlíkové emisie sa počítajú z údajov o spotrebe energie a palív na vykurovanie a prevádzku budov, v energetickom priemysle a v doprave (povinne), a dobrovoľne aj v ďalších sektoroch (odpadové hospodárstvo, priemysel, poľnohospodárstvo, prevádzka sanitačnej infraštruktúry a podobne).

Lenže aby mohli signatári Dohovoru zodpovedne naplánovať cieľové hodnoty energetickej spotreby (a od nej odvodiť redukciu emisií oproti východiskovému roku) a potom hodnoverne preukazovať plnenie stanovených cieľov, musia dostatočne dlhý čas spoľahlivo pracovať s energetickými údajmi. Tie sa získavajú priebežným monitoringom spotreby energie a palív v hodnotených sektoroch na svojom území. V krajinách západnej Európy s dlhoročnou tradíciou poctivého plánovania a s kvalifikovaným energetickým manažmentom na úrovni samospráv je táto podmienka splnená. To však neplatí o samosprávach na Slovensku. Absencia tradície kvalitného regionálneho plánovania, odborných kapacít a hodnoverných údajov vyvoláva pochybnosti o stratégiách spracovaných pomocou uvedenej metodiky

Združenie Priatelia Zeme-CEPA preto v rokoch 2019 – 2021 vypracovalo balíček pilotných metodík na kvantifikáciu energetickej (s)potreby a produkcie emisií CO2 v sektoroch budov, dopravy a verejného osvetlenia, výpočet udržateľného potenciálu slnečnej energie, biomasy a energie prostredia (využiteľnej tepelnými čerpadlami) a ďalšie postupy. V spolupráci s centrami udržateľnej energetiky pôsobiacich v troch okresoch otestovali tieto postupy počas prípravy nízkouhlíkových stratégií a ponúkli ich štátu ako základ pre prípravu štandardizovaných metodík, ktoré by v budúcnosti mali používať RCUE.

Metodický balíček obsahuje nasledovné dokumenty:

• Metodika na stanovenie potreby energie a potenciálu energetických úspor v sektore budov (2020)
• Stanovenie potenciálu úspor elektriny v budovách (2019)
• Výpočet energetickej (s)potreby a potenciálu energetických úspor v sektore dopravy (2020)
• Kvantifikácia potenciálu fotovoltického využitia slnečnej energie (2019)
• Kvantifikácia potenciálu termického využitia slnečnej energie (2019)
• Kvantifikácia energetického potenciálu tepelných čerpadiel (2019)
• Kvantifikácia energetického potenciálu využiteľnej drevnej biomasy budov (2020)
• Kvantifikácia energetického potenciálu využiteľnej poľnohospodárskej biomasy (2020)
• Kvantifikácia reálne využiteľného potenciálu veternej energie na Slovensku (2020)
• Kvantifikácia emisií (2020)
• Ekonomické prínosy zvyšovania energetickej sebestačnosti regiónu (2020)

Pilotné iniciatívy v regionálnom energetickom plánovaní na Slovensku (príklady)

Interaktívne mapy s energetickými údajmi o okrese Rimavská Sobota

Príprava projektov a investícií

Podrobnosti

09.02.2022

Priority udržateľnej energetiky by sa mali premietať do každodenne praxe na všetkých úrovniach. Na úrovni samospráv a regiónov by to znamenalo uplatňovanie niektorých zásad pri príprave zámerov, projektov a investícií, napríklad:

• Každý zámer (investičný a niekedy aj neinvestičný), ktorého realizácia výraznejšie ovplyvní celkovú energetickú bilanciu regiónu, je treba považovať za energetický. Preto pri všetkých zámeroch je potrebné posúdiť ich energetický a emisný efekt pred a po realizácii. Týka sa to rekonštrukcie budov, novej výstavby, rozširovania dopravnej infraštruktúry, využívania energetických zdrojov, výmeny vozového alebo strojového vybavenia, výstavby nových prevádzok a ďalších.
• Za prioritné by sa mali vždy považovať opatrenia, ktorých cieľom je znížiť celkovú energetickú potrebu a spotrebu regiónu. Každý projekt, ktorý zvýši existujúcu energetickú potrebu, je treba odborne posúdiť. Platí to pre všetky sektory. Osobitne sa to týka zámerov, ktoré počítajú s využívaním fosílnych zdrojov energie (napr. nové budovy vykurované zemným plynom, nákup vozidiel na benzínový alebo dieselový pohon atď.).
• Pri rozhodovaní o rekonštrukcii a predlžovaní životnosti existujúcej infraštruktúry je potrebné pamätať na moderné trendy a očakávaný vývoj v danej oblasti a zbytočne nekonzervovať súčasný stav, ak jeho budúcnosť nie je udržateľná. To sa týka najmä cestnej infraštruktúry, ktorá pohlcuje značnú časť verejných financií, ale aj teplárenstva, vodárenstva, sanitačnej infraštruktúry, vodozádržných opatrení a ďalších oblastí.
• Plánovanie investícií a rozpočtov by malo úplne alebo maximálne obmedziť ďalšie zbytočné plytvanie palivami a energiou (napr. v prípade budovania nových atrakcií a zámerov zameraných na zábavu, voľnočasové aktivity alebo cestovný ruch). Každé nepotrebné plytvanie energiou (ale aj materiálom) predstavuje pre región záťaž, ktorej riešenie bude v budúcnosti stáť peniaze.
• Ekonomické hodnotenie investícií na lokálnej úrovni musí opustiť hlboko zakorenený stereotyp, podľa ktorého je hlavným rozhodovacím kritériom výška investície a možnosť pokryť čo najviac z nej z dotácií a grantov. Čoraz väčší význam v ekonomickom posudzovaní plánovaných zámerov (napr. výstavby budov, čistiarní odpadových vôd atď.) musia mať ich budúce prevádzkové náklady.
• Pri hodnotení emisnej stopy nových investícií je potrebné brať do úvahy celý životný cyklus použitých materiálov a technológií. Napríklad, v prípade životného cyklu budov dominujú tzv. zabudované emisie (v súčasnosti úplne ignorované), zatiaľ čo emisie z ich energetickej prevádzky tvoria iba menej ako polovicu ich celkových emisií. Pri výstavbe ciest sa zabudované emisie nehodnotia vôbec.  
• Dôležité je zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky neumŕtvovali v projektoch s nízkou mierou využitia. Chronickým príkladom sú nákladné rekonštrukcie kultúrnych domov, ktoré sú často iba sporadicky využívané. Súčasťou prípravy tohto typu investícií musí byť prevádzkový audit a záväzný plán zásadného zvýšenia miery ich vyťaženosti.
• Naopak, v regiónoch by sa mali uprednostňovať pilotné inovatívne projekty, ktoré prispievajú k zvyšovaniu miery energetickej a materiálovej sebestačnosti a pri ktorých je maximálne využitá svojpomoc (realizácia vlastnými kapacitami na báze lokálnej pracovnej sily a lokálnych materiálov) a ktoré majú veľký replikačný potenciál.
• Podporovať by sa mali energeticky úsporné projekty, ktoré v sebe zároveň integrujú prvky využiteľné na osvetu, vzdelávanie a výskum s využitím inteligentného merania a regulácie.
• Žiadny v budúcnosti podporený projekt by nemal ohrozovať prírodné hodnoty regiónu a regeneračný potenciál jeho prostredia. Týka sa to lesov, poľnohospodárskej pôdy, vodných zdrojov aj pôdy. Ochrana prírodného kapitálu je devízou každého regiónu, ktorej hodnota stúpa priamo úmerne k prehlbujúcim sa negatívnym prejavom zmeny klímy a ekonomickej nestability.

Návrh systému plánovania a koordinácie regionálnej energetiky a dekarbonizácie

Podrobnosti

04.02.2022

Vymedzenie kľúčových pojmov
Návrh systému plánovania a koordinácie udržateľnej regionálnej energetiky
Poslanie a úlohy jednotlivých prvkov systému
     Krajské energetické centrá (KEC)
     Strategicko-analytické jednotky VÚC
     Regionálne centrá udržateľnej energetiky (RCUE)
     Energetickí manažéri samospráv
Úspory nákladov a energie, ktoré by nové kapacity prinášali regiónom

Vymedzenie kľúčových pojmov

Udržateľná regionálna energetika: energetika v širšom význame - zahŕňa okrem energetického priemyslu (výroby, skladovania, distribúcie a premeny energie) aj všetky sektory predstavujúce významnejších spotrebiteľov palív a energie v danom regióne (budovy, dopravu, priemysel, služby, poľnohospodárstvo a ďalšie sektory, a to bez ohľadu na vlastníctvo a právnu formu ich jednotlivých subjektov). Takto vymedzená regionálna energetika bude udržateľná vtedy, ak je systematicky plánovaná a koordinovaná za účelom:

• dosiahnutia uhlíkovej neutrality regiónu
• zvyšovania miery energetickej sebestačnosti na báze redukcie energetickej potreby, rastu efektívnosti a decentralizovanej produkcie energie z obnoviteľných zdrojov
• znižovania úniku peňazí z regiónu v dôsledku dovozu palív a energie
• posilňovania komunitnej (regionálnej, miestnej) kontroly nad energetikou
• rešpektovania prirodzených limitov prostredia dodržiavaním kritérií udržateľnosti energetického využívania prírodných a energetických zdrojov regiónu

Energetické plánovanie: regionálne energetické plánovanie sa na rozdiel od mestského alebo firemného energetického manažmentu nezameriava iba na majetok vo vlastníctve daného subjektu, ale na usmerňovanie všetkých sektorov a subjektov, ktoré majú výraznejší vplyv na energetickú a emisnú bilanciu celého regiónu. Pozornosť energetického plánovania sa tak musí trvalo sústreďovať na celú regionálnu energetiku v širšom význame (pozri bod vyššie), a to tak v rámci verejnej správy ako aj súkromnej sféry. Strategickým cieľom takto vymedzeného regionálneho energetického plánovania v aktuálnom kontexte je dosiahnutie celkovej uhlíkovej neutrality daného regiónu a odstránenie nezdravej závislosti regiónu od dovozu palív a energie, a to v súlade s jeho prírodnými limitmi a princípmi sociálnej spravodlivosti.

Energetický manažment: riadenie spotreby energie a energetickej prevádzky v budovách (na vykurovanie, chladenie, vetranie, osvetlenie a prevádzku spotrebičov) s cieľom zabezpečiť optimálne vnútorné prostredie pre užívateľov budovy pri minimálnych nákladoch na energie a uhlíkových emisiách. Energetický manažment (správu budov) si môže vlastník alebo užívateľ budov zabezpečovať sám alebo externe.

Strategicko-plánovacie regióny (SPR): sú nové územné celky medzi miestnou úrovňou a úrovňou VÚC. Sú vymedzené tak, aby tvorili čo najvhodnejšie územie pre integrovaný manažment ich komplexného rozvoja založený na spolupráci všetkých subjektov regionálneho rozvoja, avšak otvorené pre spoluprácu aj cez hranice okresov či krajov. Ich jadrom je obvykle mesto ako prirodzené centrum prepojené s ostatnými mestami a obcami územného celku väzbami ako je dochádzka do práce a do školy, poskytovanie zdravotníckych, sociálnych služieb atď. Strategicko-plánovacie regióny predstavujú územnú plánovaciu jednotku pre prípravu integrovaných územných stratégií krajov v programovom období 2021 – 2027, ktorá umožňuje vertikálnu a horizontálnu koordináciu subjektov regionálneho rozvoja, strategické plánovanie, implementáciu koncepčných dokumentov a integráciu sektorových politík.

Územia mestského rozvoja (ÚMR): sú aglomerácie, v jadre ktorých sú jedno alebo niekoľko miest s priľahlými satelitnými sídlami. Vyznačujú sa silnými socioekonomickými a dopravnými vzťahmi, previazanosťou hospodárstva, infraštrukúry a služieb, navzájom sa doplňujúcich sídelných funkcií a veľmi blízkou polohou. ÚMR vznikajú na základe dohody o medziobecnej spolupráci samospráv. Sú oprávnené čerpať osobitné zdroje na mestský rozvoj vo výške 6 % národnej alokácie Európskeho fondu regionálneho rozvoja (v programovom období 2014 – 2020 to boli iba krajské mestá, pre obdobie 2021 – 2027 bude ich počet vyšší). Podobne ako strategicko-plánovacie regióny sú územnou plánovacou jednotkou pre koordináciu rozvoja, plánovanie, implementáciu koncepcií a integráciu sektorových politík na danom území.

Subregióny: na týchto stránkach za subregióny považujeme jeden alebo niekoľko SPR alebo ÚMR, ktoré by mali vymedzovať územnú pôsobnosť tzv. regionálnych centier udržateľnej energetiky (RCUE), pričom by mali byť približne rovnako veľké z hľadiska počtu obyvateľov (samozrejme, s určitými odchýlkami v opodstatnených prípadoch).

Návrh systému plánovania a koordinácie udržateľnej regionálnej energetiky  

Priestorové rozmiestnenie základných prvkov plánovacej a koordinačnej infraštruktúry (bez nároku na presnosť v počte jednotlivých prvkov) ukazuje nasledujúci obrázok.

Poslanie a úlohy jednotlivých prvkov systému

Úlohy všetkých prvkov navrhovaného systému musia byť navzájom komplementárne a ich kompetencie musia umožniť ich vzájomnú súčinnosť, nesmú sa prekrývať a musia byť primerané úrovni, pre ktorú sú určené (štát, kraje, subregióny, mestá a obce).

Krajské energetické centrá (KEC)

KEC predstavujú posilnené odborné kapacity štátnej správy (Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry – SIEA) zodpovednej za podporu zvyšovania energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných energetických zdrojov na úrovni krajov. Ich poslaním bude najmä poskytovať odborný nezávislý servis štátnej správe aj samospráve s cieľom posilňovať rozhodovanie v oblasti energetiky a rozvoja regiónov založené na dátach a ich analytickom spracovaní. Okrem toho budú KEC metodicky riadiť regionálne centrá udržateľnej energetiky (RCUE).

Úlohy KEC:

• Podpora energetického plánovania na úrovni kraja a subregiónov.
• Podpora implementácie dekarbonizačných a energetických stratégií kraja a subregiónov, uplatňovania smart riešení v rámci udržateľnej energetiky, pri administrácii dobrovoľných dohôd, podpora spoločného obstarávania pri nákupe energie a tovarov a služieb súvisiacich so znižovaním energetickej náročnosti.
• Monitoring plnenia stanovených priorít a cieľov v oblasti udržateľnej energetiky vrátane monitoringu plnenia priemetu energetických a klimatických cieľov SR na krajskej úrovni.
• Zber a spracúvanie údajov pre Monitorovací systém energetickej efektívnosti (MSEE).
• Metodické riadenie RCUE, komunikácia, kontrola a hodnotenie kvality práce RCUE, zabezpečovanie priebežnej odborného vzdelávania a zázemia pre RCUE v rámci daného kraja.

So zriaďovaním KEC už počíta aj záväzný dokument Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030), ktorý v decembri 2019 schválila vláda SR.

Strategicko-analytické jednotky VÚC

Hlavné úlohy strategicko-analytických jednotiek samosprávnych krajov týkajúce sa plánovania a koordinácie udržateľnej energetiky v rámci navrhovaného systému:

• Podpora prípravy prioritných, strategických a pilotných zámerov v kraji.
• Podpora inovácií vo vzdelávaní a zvyšovanie energetickej a klimatickej gramotnosti v regionálnom školstve.
• Podpora spolupráce a súčinnosti medzi RCUE a servisnými, koordinačnými a vzdelávacími iniciatívami (napr. environmentálnymi centrami a podobne).
• Podpora pri vytváraní RCUE v subregiónoch a následne ich súčinnosti v rámci kraja v spolupráci s KEC.
• Harmonizácia cieľov a priorít dekarbonizačných stratégií jednotlivých subregiónov a ich integrácia v rámci krajských programov sociálneho a hospodárskeho rozvoja a ďalšími koncepčnými dokumentami, podpora ich implementácie.

Regionálne centrá udržateľnej energetiky (RCUE)

RCUE predstavujú nové koordinačné a plánovacie kapacity pre samosprávy na podporu rozvoja udržateľnej energetiky v subregiónoch a zároveň nosný prvok navrhovaného systému. Ich poslaním bude podporovať optimalizáciu celkovej energetickej potreby a spotreby v subregiónoch, zvyšovať ich mieru energetickej sebestačnosti na báze obnoviteľných zdrojov, zvyšovať miestnu kontrolu nad rozvojom regionálnej energetiky a tým prispievať nielen k plneniu klimatických a energetických medzinárodných záväzkov Slovenska, ale zároveň aj k stabilizácii miestnej ekonomiky.

Pre potreby štátnej správy RCUE zabezpečí poskytovanie štandardizovaných a hodnoverných údajov a podnetov z úrovne subregiónov potrebných pre analytickú činnosť, monitoring plnenia národných cieľov a nastavovanie podporných schém zameraných na zvyšovanie energetickej efektívnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov. 

Činnosti RCUE:

• Poskytovanie informácií a súčinnosti KEC/SIEA v súvislosti s ich analytickou, monitorovacou, metodickou, hodnotiacou, koordinačnou a informačnou činnosťou a tiež samosprávnemu kraju pri koordinácii rozvoja udržateľnej energetiky na úrovni kraja.
• Príprava dekarbonizačnej stratégie (resp. stratégie rozvoja udržateľnej energetiky) pre daný subregión v spolupráci s mestami a obcami, monitorovanie a hodnotenie jej plnenia a jej aktualizácia podľa jednotnej metodiky schválenej SIEA.
• Podpora samosprávam v subregióne pri implementácii dekarbonizačnej resp. energetickej stratégie (vrátane prípravy pilotných, strategických a spoločných zámerov a projektov, odbornej spolupráce pri príprave individuálnych projektov, mapovania a harmonizácie projektových zámerov, navrhovania miestnych regulatívov pre udržateľné využívanie obnoviteľných zdrojov energie atď.).
• Poradenstvo a služby samosprávam: podnety pre optimalizáciu spotreby, taríf, procesov a postupov, atď.
• Príprava stanovísk k žiadostiam o podporu energetických projektov z verejných fondov v subregióne.
• Vytvorenie a aktualizácia energetického informačného systému v rámci subregiónu, zabezpečenie jeho dostupnosti samosprávam a ďalším aktérom regionálneho rozvoja a podpora jeho využívania v praxi. Zabezpečenie kompatibility tohto systému s integrovaným informačným a monitorovacím systémom SIEA.
• Podpora výmeny skúseností, informácií a dobrej praxe, osvety a vzdelávania a vytváranie partnerstiev v danom subregióne aj mimo neho.

RCUE by nemalo vykonávať:

• Energetický manažment pre samosprávny kraj ani pre miestne samosprávy alebo iné organizácie.
• Projektový manažment alebo riadenie konkrétnych projektov samosprávneho kraja alebo miestnych samospráv s výnimkou spoločných a strategických projektov.
• Výkonné alebo administratívne činnosti bežné vo verejnej správe, ktoré nesúvisia s aktivitami uvedenými vyššie.

Bližšie informácie nájdete v rubrike RCUE.
  

Energetickí manažéri samospráv

Okrem bežných úloh súvisiacich s energetickým manažmentom budov vo vlastníctve miest, obcí a samosprávnych krajov by energetickí manažéri mali postupne vykonávať aj ďalšie súvisiace úlohy:

• Poskytovanie súčinnosti RCUE pri príprave a aktualizácii dekarbonizačných a energetických stratégií (a ich aktualizácií v budúcnosti).
• Podpora integrácie priorít a cieľov stanovených v strategiách daného subregiónu do lokálnych koncepcií, plánov a rozpočtov.
• Podpora využívania údajov a informácií z energetického informačného systému v subregióne pre potreby mesta obce alebo samosprávneho kraja prostredníctvom miestnych informačných nástrojov.
• Lokálna osveta, podpora výmeny skúseností a informácií o lokálnych energetických inováciách a príkladoch dobrej komunálnej energetickej praxe v zastupiteľstvách, komisiách, prípadne v administratíve.
• Posilňovanie rozsahu a kvality vzdelávania na základných školách s cieľom zvýšiť úroveň základnej energetickej a klimatickej gramotnosti.

Úspory nákladov a energie, ktoré by nové kapacity prinášali regiónom

Ministerstvo hospodárstva SR pripravilo v roku 2021 prehľadnú kvantifikáciu finančných a energetických úspor, ktoré by štátu, regiónom aj mestám a obciam priniesol vznik a fungovanie plánovaných KEC a RCUE. Analýza sa zamerala iba na časť vyčísliteľných úspor, ktoré by sa dali dosiahnuť lepšou prioritizáciou projektov, koordináciou prípravy projektov v regiónoch s cieľom znížiť podiel neúspešných projektov (a teda aj nákladov na ne) a plošnou optimalizáciou zmluvných vzťahov s dodávateľmi plynu a elektriny. Napriek tomu analýza preukázala obrovský potenciál úspor peňazí aj energie, ktorý by nové odborné kapacity každoročne regiónom prinášali.

Analýza potenciálu úspor nákladov a energie prostredníctvom KEC a RCUE