Cesta k inteligentnej energetike je beh na veľmi dlhé trate. V tejto rubrike predstavujeme prvých deväť krokov, ktoré by samosprávam mali pomôcť získať nielen dobrý a stále aktuálny prehľad o miestnej energetike, ale postupne aj zvyšovať ich vplyv na rozvoj energetiky a podriaďovať ju miestnym potrebám.
Jednotlivé kroky nie sú jednorazové aktivity, ktoré po dosiahnutí určitej úrovne skončia. Sú to skôr procesy, v ktorých musia byť samosprávy stále aktívne a v ktorých sa musia neustále zdokonaľovať. Väčšinu z opísaných krokov treba vykonávať paralelne. Všetky sú dôležité, ich číslovanie nevyjadruje mieru ich dôležitosti.
1. krok: Rozhodnutie o rozvoji inteligentnej energetiky
2. krok: Vyčlenenie zdrojov z rozpočtu
5. krok: Energetické plánovanie
7. krok: Regulácia využívania obnoviteľných zdrojov energie
Stiahnite si príručku Inteligentná energetika v službách samospráv.
Prvý krok: Rozhodnutie o rozvoji inteligentnej energetiky
Vlažný ani verbálny záujem predstaviteľov obce alebo mesta o rozvoj lokálnej energetiky veľa neznamená. Samospráva musí byť schopná potvrdiť svoj záujem záväzným rozhodnutím obecného/mestského zastupiteľstva, že sa bude cieľavedome zaoberať lokálnou energetikou. V takomto rozhodnutí musí jasne vymedziť, akú energetiku chce rozvíjať a prečo. Z rozhodnutia by malo byť jasné, že tento záväzok považuje za dlhodobý.[1]
Güssing ako príklad
Okres Güssing na juhovýchode Rakúska s rovnomenným mestom s približne 4 tisíc obyvateľmi bol dlho považovaný za ekonomickú perifériu inak bohatého štátu. Pred pádom železnej opony tam rakúska vláda v porovnaní s inými regiónmi veľmi neinvestovala, keďže sa nachádzal v „neperspektívnom“ rakúsko-maďarskom pohraničí. Okres nemal so zvyškom krajiny diaľničné ani železničné spojenie, neboli v ňom žiadne významnejšie priemyselné ani poľnohospodárske podniky ponúkajúce pracovné príležitosti a tak viac ako 70 percent obyvateľov dochádzalo za prácou do vzdialenejších miest, z nich značná časť do Viedne. V okrese bola zanedbaná infraštruktúra a v porovnaní s inými mestami malo výrazne poddimenzované služby.
V roku 1990 prijalo mestské zastupiteľstvo v Güssingu stratégiu vlastnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Za ňou nasledoval rad strategických rozhodnutí, vytvorenie ambiciózneho energetického programu podporeného vlastnými kapacitami a premyslenými investíciami. Po dvadsiatich rokoch sa z kedysi zaostávajúceho Güssingu stala vlajková loď rakúskeho priemyslu obnoviteľných zdrojov energie s vysokou mierou energetickej autonómie (a bezpečnosti).
Po radikálnom znížení celkovej spotreby energie v budovách asi o polovicu, sa začala výstavba vlastných zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Tie dnes pokrývajú v okrese vyše 50 % celkovej spotreby tepla, 34 % spotreby elektriny a 47 % pohonných hmôt. Ak kedysi dovoz spotrebovanej energie a palív pohlcoval značnú časť príjmov okresu, dnes vďaka lokálnej výrobe palív a energie ostáva 14 mil. € ročne v miestnej ekonomike. Inovatívne energetické projekty podnietili vznik nového druhu turistiky – do Güssingu prichádza každý týždeň vyše 400 turistov na prehliadky zaujímavých energetických inštalácií a učiť sa z ich rôznych kombinácií. Rozvoj inteligentnej energetiky podnietil v okrese vznik 50 podnikov, ktoré poskytujú vyše 1100 pracovných miest.
Podľa tvorcov energetického konceptu mesta je takýto rozvoj realizovateľný všade tam, kde sú dostupné obnoviteľné zdroje energie.
Druhý krok: Vyčlenenie zdrojov z rozpočtu
Aj dobre myslená energetická deklarácia samosprávy nebude účinná, ak nebude podložená financiami na jej realizáciu.
Teraz nehovoríme o investíciách do energetických projektov, ale o vyčlenení peňazí z obecných a mestských rozpočtov na vytvorenie podmienok pre koordináciu lokálnej energetiky. Hovoríme teda o platoch alebo odmenách pre ľudí, ktorí sa začnú profesionálne zaoberať energetikou, o vyčlenení priestorov, v ktorých budú títo ľudia pracovať, o poskytnutí techniky a softvéru, ktorý budú mať k dispozícii, o zabezpečení školení, exkurzií a vzdelávania pre nich a o pokrytí ich prevádzkových potrieb.
Tieto riadky sa nebudú dobre čítať väčšine predstaviteľov samospráv na Slovensku, najmä menších a na vidieku. Už dlho je ich finančná situácia napätá až krízová a bezprostredná reakcia by zrejme nebola príliš vzdialená tejto: „Na to nemáme! Veď z existujúcich rozpočtov nevieme poriadne zabezpečiť ani výkon kompetencií, za ktoré zodpovedáme zo zákona...“
Lenže koordinovaný rozvoj lokálnej energetiky sa nedá dlho robiť „na kolene“ a bez peňazí. Pri hľadaní odpovede na otázku, či, odkiaľ a koľko financií sa má vyčleniť na koordináciu lokálnej energetiky odporúčame veľmi pozorne zvážiť nasledujúce štyri argumenty.
Argumenty v prospech profesionálnej koordinácie lokálnej energetiky
- Či a do akej miery je lokálna energetika brzdou alebo motorom miestnej ekonomiky, závisí takmer priamo úmerne od vyčlenených finančným zdrojov na jej koordináciu a plánovanie (ale iba za predpokladu, že takéto zdroje sú efektívne využité).
- Od kvality koordinácie (t.j. správnosti plánovania, odbornej úrovne personálu, technického vybavenia a pracovných podmienok) závisí rýchlosť zmeny živelného vývoja lokálnej energetiky k cieľavedomému rozvoju inteligentnej energetiky.
- Energetika je tak kľúčový sektor pre miestny rozvoj, že na jeho rozvoj samospráva musí nájsť finančné zdroje[2]. Ak spočiatku nie sú, dá sa začať svojpomocne s minimom zdrojov a využiť čo najviac dobrovoľníkov, ktorí sú v regióne aktívni a postupne takéto zdroje vytvárať. Skôr alebo neskôr však samospráva bude musieť vyčleniť na koordináciu energetiky dostatočnú čiastku.
- Regióny s vysokou mierou energetickej sebestačnosti budú automaticky vo výhode oproti regiónom, ktoré budú energetiku ignorovať a ich ekonomický odstup od ostatných sa bude stále zvyšovať.
Tretí krok: Tvorba kapacít
Tak ako v oblasti účtovníctva alebo správy majetku, aj koordinácia energetiky potrebuje konkrétnu osobu alebo personál, ktorý bude mať jasne sformulované pracovné úlohy a povinnosti, za ktoré bude samospráve zodpovedať.
Ale aj keby samospráva našla peniaze na čiastočný alebo celý úväzok pre komunálneho energetika, nemá ešte vyhraté. Ak je lokálna energetika naozaj kľúčovým sektorom, na ktorý musí komunálna politika čím skôr obrátiť svoju pozornosť, musí tento post obsadiť zanietený odborník, ktorého výber starosta a zastupiteľstvo pred verejnosťou dokážu najprv obhájiť a ktorý neskôr svoju opodstatnenosť pre samosprávu potvrdí vlastným výkonom a prínosom pre región. Lenže kde takého človeka vziať a pritom nekradnúť?
Samospráva by mala postupovať postupne, rozvážne, ale jasným smerom vpred. Iba málokde sa nájde odborník na energetiku, ktorý si práve hľadá zamestnanie a uspokojí sa aj s mizerným platom. Takmer všade sa však nájdu schopní ľudia, ktorí sú ochotní v rôznej miere pomôcť, rozširovať si vedomosti a prispieť svojím časom a elánom k dobrej veci. Takých ľudí treba nájsť, zaangažovať ich do témy a postupne z nich tvoriť energetickú skupinu s mandátom, ktorý bude zodpovedať jej kvalifikácii, schopnostiam a možnostiam.
Príklad RESPINE
V januári 2013 vznikla REgionálna Skupina na Podporu INteligentnej Energetiky (RESPINE) v štyroch mikroregiónoch okolo Poľany. Združuje absolventov vzdelávacieho kurzu Priateľov Zeme–CEPA o inteligentnej energetike, ktorí žijú alebo pôsobia v regióne. Jej poslaním je šíriť informácie a popularizovať inteligentnú energetiku, podporovať spoluprácu samospráv na zvyšovaní vlastnej energetickej autonómie, posilňovať ich kapacity na koordináciu a rozvoj tohto typu energetiky a poskytovať samosprávam podnety a odporúčania.
Samospráva môže zabezpečiť neformálne vzdelávanie členov takejto skupiny, môže ich vysielať na exkurzie do regiónov, ktoré budujú energetickú nezávislosť a už dosiahli atraktívne výsledky. Môže ich poveriť najprv jednoduchými úlohami, ktoré budú pre obec užitočné a postupne môže náročnosť úloh zvyšovať: od prieskumu spotreby energie na úrade, v škole, v domácnostiach, obchodoch a firmách cez výber najlacnejšieho dodávateľa elektriny samospráve až po návrh prioritných lokálnych energetických projektov.
Samospráva môže takejto skupine vytvárať príjemné podmienky pre dobrovoľnícku prácu a môže jej sprostredkovať zaujímavú spoluprácu s vlastným stavebným úradom, s neziskovými organizáciami, ktoré sa venujú rozvoju lokálnej inteligentnej energetiky alebo s etablovanými regionálnymi energetickými agentúrami. A súčasne hľadať zdroje, aby takýchto ľudí mohla aj zaplatiť.
Štvrtý krok: Informačný systém
Koľko ľudí by vedelo odpovedať na otázku, koľko tepla, elektriny a benzínu minie za mesiac alebo rok ich domácnosť, aké sú ich jednotkové ceny a ako tieto ceny medziročne rastú? Koľko z nich by dokázalo posúdiť, či kupujú energiu od najlacnejšieho dodávateľa alebo či by sa také isté množstvo energie alebo palív nedalo výhodnejšie kúpiť od iných? Koľkí z nás majú jasno v tom, koľko peňazí by ušetrili, keby zateplili svoj dom na rôzne úrovne energetickej hospodárnosti? Koľko predstaviteľov obecných alebo mestských úradov by poznalo takéto odpovede za svoje samosprávy?
A našiel by sa niekto v celom regióne, kto by poznal aspoň približne odpovede na takéto otázky za celý región?
Úspech alebo neúspech akékoľvek plánu vždy závisí od kvality vstupných informácií. V energetike to platí dvojnásobne, pretože energetické informácie veľmi rýchlo „starnú“. Čo platilo pred rokom, už nemusí platiť teraz. Preto treba rátať s tým, že zber a spracovávanie údajov pohltí značnú časť kapacít vyčlenených pre energetiku.
Inšpirácia z Brucku an der Leitha
Aj predstavitelia rakúskeho mesta Bruck an der Leitha, ktoré sa nachádza neďaleko hraníc so Slovenskom, si pred vyše 20 rokmi už naliehavo uvedomovali problém stále väčšieho úniku peňazí v dôsledku vysokej závislosti od dovozu palív a energie, a tým aj jeho ekonomickú nestabilitu. Preto v roku 1992 prijali rozhodnutie znížiť celkovú spotrebu energie o 50 % do 2005 a v roku 1995 mestská rada odsúhlasila energetickú sebestačnosť ako trvalú prioritu mesta.
Tieto rozhodnutia nasledovali po rozsiahlej analýze stavu lokálnej energetiky. Prvoradou úlohou mesta bolo potom zabezpečiť priebežné dopĺňanie údajov a komplexný monitoring spotreby palív a energie. Podľa mestského radcu Romana Krala „bez presných informácií a dostatočných kapacít sa nedá ani uvažovať o ceste k sebestačnosti“.
Informácie sú základom pravidelne aktualizovanej energetickej a dopravnej stratégie mesta, a od nich sa odvíjajú aj všetky lokálne energetické investície[3]. Tým je zabezpečená ich efektívnosť a opodstatnenosť.
Vďaka dobrým informáciám mesto dosiahlo svoj energetický cieľ (znížiť spotrebu energie o polovicu) už v roku 2000. Odvtedy sa v meste vybudoval veterný park, systém diaľkového zásobovania teplom z mestskej teplárne na drevnú štiepku, bioplynová stanica, zriaďujú sa nabíjacie stanice pre elektromobily a podobne ako v Güssingu aj v tomto meste sa intenzívne rozvíja energetická turistika.
Okrem práce s energetickými informáciami pre účely riadenia energetiky je veľmi dôležitou súčasťou práce energetického tímu aj ich sprostredkovanie verejnosti. Dobrý komunikačný a informačný systém smerom k občanom je predpokladom stability energetického programu, a tým aj jeho nezávislosti od politických zmien.
Na tento účel môžu samosprávy využiť existujúce a účinné komunikačné nástroje, ktoré majú k dispozícií bez toho, aby za ne museli platiť: miestny rozhlas, obecné informačné tabule, lokálne periodiká a vlastné webové stránky. Neskôr, po úspešnom dokončení zaujímavých projektov, môžu začať rozvíjať aj atraktívne produkty poznávacej energetickej turistiky po vzore Güssingu, Brucku či moravského Hostětína.
Piaty krok: Energetické plánovanie
Prvou nevyhnutnou podmienkou k zmene živelnej energetiky na inteligentnú je kvalitné a priebežné energetické plánovanie. Ako sme naznačili pri predchádzajúcich krokoch, plánovanie musí vychádzať z kvalitných a aktuálnych informácií a zo správneho nastavenia cieľových parametrov energetiky. Druhou nevyhnutnou podmienkou sú dostatočné kapacity regiónu na koordináciu energetiky (personálne, technické a finančné). Bez nich bude aj najlepší energetický plán iba zbytočným „šuplíkovým“ dokumentom.
Energetický plán musí byť čo najstručnejší (bez zbytočných textových balastov a opisovania kapitol z iných stratégií), jasný (podložený faktami, s prehľadnými grafmi, tabuľkami a obrázkami) a písaný jednoduchým jazykom (bez floskulí a fráz, s minimom cudzích slov a krkolomných formulácií).
Čo sa týka obsahu, plán by mal obsahovať tri základné časti (analytickú, strategickú a akčnú) a v rámci nich by nemali chýbať podstatné informácie z pohľadu inteligentnej energetiky. Napríklad:
Analytická časť:
- Opis lokality, existujúceho stavu a vývojových trendov v regionálnej energetike
- Potenciál úspor energie
- Potenciál využiteľných obnoviteľných zdrojov energie
- Emisie CO2
- Únik financií z regiónu v dôsledku dovozu palív a energie
- Analýza silných stránok regiónu, jeho slabín, príležitostí a ohrození
Strategická časť:
- Cieľový stav energetiky v regióne
- Strategické (dlhodobé) energetické ciele
Akčný plán:
- Krátkodobý plán opatrení
- Časový harmonogram
- Návrh finančného a organizačného zabezpečenia opatrení
Energetické koncepcie na Poľane
Priatelia Zeme–CEPA pripravili v roku 2010 a odovzdali všetkým 42 samosprávam regiónu Poľana energetické koncepcie. Tieto dokumenty poskytovali prvý ucelený pohľad na lokálnu energetiku a obsahovo približne kopírovali štruktúru naznačenú nad rámikom. Výpočty naznačovali, že potenciál obnoviteľných zdrojov prevyšuje celkovú regionálnu potrebu tepla aj elektriny. Ak by región dokázal využiť svoj potenciál úspor a obnoviteľných zdrojov, mohol by byť energeticky sebestačný.
Vzhľadom na chýbajúce kapacity zamerané na koordináciu energetiky však samosprávy tieto dokumenty takmer nevyužívali a údaje v nich sa neaktualizovali. Priatelia Zeme–CEPA na to reagovali vytvorením rozsiahleho energetického vzdelávania s cieľom posilniť regionálne kapacity a založením regionálnej skupiny na podporu inteligentnej energetiky (pozri zelený rámik v treťom kroku). V roku 2013 sa tiež rozhodli aktualizovať energetické koncepcie, pričom výrazne skvalitnili metodiku výpočtov potenciálov úspor aj obnoviteľných zdrojov.
Organizácia však najmä vytvorila elektronický program energetického plánovania, ktorý je dostupný prostredníctvom internetu (pozri Energetický plán regiónu v ľavom menu). Žiadny podobný program na Slovensku pre samosprávy zatiaľ neexistuje. Nový program umožní samosprávam (jednotlivo aj regionálne) plánovať rozvoj miestnej energetiky s veľkou úsporou času, financií a personálnych kapacít, najmä permanentne uchovávať veľké množstvo zozbieraných údajov v databázach, koordinovať energetické plánovanie na regionálnej úrovni, aktualizovať energetické koncepcie v ľubovoľnej frekvencii a vo vlastnej réžii samospráv a sledovať vývoj rôznych parametrov miestnej energetiky.
Šiesty krok: Pilotné projekty
Raz vidieť je viac ako stokrát počuť. Aj preto majú obrovský význam exkurzie na miesta dobrej praxe, kde sa možno na vlastné oči presvedčiť, že výsledkom dobrého plánovania môže byť značná energetická nezávislosť celých regiónov a nielen obrovské trvalé úspory peňazí, ale naopak, aj značné a stabilné príjmy do obecnej kasy.
Dobrý komunálny energetik by mal tento fakt brať vážne do úvahy. Každý lokálny energetický projekt a investícia by mala automaticky obsahovať aj prvok na demonštráciu nejakého nového, atraktívneho a užitočného aspektu, ktorý je praktický a využiteľný v danom regióne.
Napríklad, aj inštalácia jednoduchého fotovoltaického systému na streche obecnej školy môže byť zárodkom množstva zaujímavých osvetových akcií v celom regióne. Prístup k panelom a digitálny monitor výkonu takéhoto systému rýchlo presvedčí učiteľov, deti, ich rodičov, poslancov aj obyvateľov obce, či je systém praktický, ako funguje, koľko elektriny vyrobí, koľko peňazí šetrí, aké sú jeho výhody, čo sa mohlo urobiť lepšie a podobne. Škole navyše poskytne príležitosť upraviť vyučovanie fyziky, geografie alebo matematiky tak, aby jej absolventi dobre porozumeli princípu výroby elektriny zo slnečného žiarenia.
Podobne sa dajú zužitkovať iné technicky a finančne nenáročné zámery – zateplenie stropu obecného úradu stlačenou slamou, vzorová výmena okien na kultúrnom dome či správne uskladnenie palivového dreva. Nehovoriac o náročnejších investíciách (zateplenie celej budovy, rekonštrukcia vykurovania alebo verejného osvetlenia). Ľudia by tak postupne nemuseli cestovať za dobrými príkladmi do Nemecka, ale mohli by sa zoznamovať s užitočnými príkladmi dobrej praxe aj vo vlastnej obci alebo regióne. Určite by sa to odrazilo na raste dôvery a podpory verejnosti pre rozvoj inteligentnej energetiky.
Pilotný biomasový projekt
Od roku 2003 pripravovali Priatelia Zeme–CEPA komunálny projekt na posilnenie energetickej sebestačnosti vidieckych obcí v okolí Banskej Bystrice. Po desiatich rokoch sa podarilo združeniu obcí Bioenergia-Bystricko tento projekt realizovať – jeho výsledkom je vybavenie 15 obecných kotolní modernými a výkonnými kotlami na drevnú štiepku alebo kusové drevo, ktoré zásobujú teplom 32 verejných budov v 8 obciach. Súčasťou projektu bola hydraulická regulácia vykurovacích systémov a tiež celý cyklus miestnej výroby paliva z lokálneho drevného odpadu. Projekt priniesol nielen úspory verejných financií v zúčastnených obciach, ale aj výrazné skvalitnenie a predĺženie životnosti kľúčovej technickej infraštruktúry a redukciu emisií skleníkových plynov.
Ďalším dôležitým cieľom projektu bolo poskytnúť alternatívu k megalomanským centralizovaným biomasovým projektom na Slovensku financovaným z verejných fondov. Preto bol projekt na viacerých fórach označený za príklad dobrej praxe a v niektorých aspektoch dokonca kvalitatívne prevyšuje podobné investičné projekty v zahraničí, ktoré sú vyhľadávanými objektmi energetickej turistiky.
Siedmy krok: Regulácia využívania obnoviteľných zdrojov energie
Žiadny obnoviteľný zdroj energie, z ktorého sa neefektívne vyrába energia (alebo ktorá zásobuje neefektívnu spotrebu) a ktorého celý životný cyklus nerešpektuje environmentálne limity, nemožno automaticky považovať za „čistý“ zdroj energie.
Aj keď pre niekoho môže byť dočasne veľmi lukratívne zarobiť čo najrýchlejšie peniaze na bezohľadnom využití niektorého obnoviteľného energetického zdroja (biomasy, vody, vetra, slnka alebo pôdy), z dlhodobého pohľadu je prekročenie prirodzených environmentálnych alebo iných limitov vždy nezmyselné, nevýhodné a z podstaty protispoločenské.
Ak sa samospráva rozhodne rozvíjať inteligentnú energetiku, bude musieť vytvoriť jasné mantinely pre využívanie dostupných obnoviteľných zdrojov vo svojom regióne. Čím skôr tak urobí, tým stabilnejší bude lokálny efekt z ich využívania. Prioritou akejkoľvek regulácie by mali byť citlivo sformulované kritériá environmentálnej udržateľnosti, ekonomické kritériá by mali byť druhoradé.
To znamená, že základné hranice, ktoré vytýčia podmienky pre využívanie obnoviteľných zdrojov by mali byť dané ekologickými limitmi prostredia, a ekonomické kritériá by sa mali používať až na sledovanie efektívnosti využívania týchto zdrojov v rámci týchto hraníc. V opačnom prípade môže využívanie obnoviteľných zdrojov podkopávať budúci rozvojový potenciál v regióne.
Návrh regulatívov pre využívanie biomasy v katastri obce Poniky
Katastrálne územie Poniky sa vyznačuje mimoriadne pestrými prírodnými podmienkami, ktoré sa odrážajú aj v pestrosti biotopov na lesnej a poľnohospodárskej pôde. Analýza potenciálu biomasy v katastrálnom území Poniky na udržateľné energetické využívanie, ktorú dali vypracovať Priatelia Zeme–CEPA v rokoch 2013 a 2014, sa zameriava na možnosti energetického využívania dreva z lesov, z takzvaných bielych plôch aj z poľnohospodársky využívaných plôch (najmä lúk). Štúdia obsahuje informácie o výskyte a stave lesných aj nelesných biotopov v katastri obce, súčasnom stave využívania lesov aj nelesných pozemkov, odhad množstva lesnej aj nelesnej biomasy a návrhy odporúčaní a regulatívov pre jej udržateľné využívanie.
Autori brali do úvahy fakt, že do katastra zasahujú dve významné veľkoplošné chránené územia (CHKO Poľana a CHVÚ Poľana) a jedno maloplošné chránené územie (NPR Ponická dúbrava). Zamerali sa preto aj na návrh limitov a obmedzení pre využívanie biomasy s cieľom predísť nadmernému využívaniu územia alebo poškodzovaniu jeho prírodných hodnôt.[4]
Obec Poniky prejavila veľký záujem o využitie navrhovaných odporúčaní. Ak by sa odporúčania uviedli do praxe, bol by to ďalší príklad dobrej energetickej praxe v regióne Poľana a inšpirácia pre iné obce s podobnými prírodnými podmienkami.
Ôsmy krok: Energetické služby
Samospráva v súčinnosti so svojím stavebným úradom a miestnymi odborníkmi, ktorí vedia a sú ochotní pomôcť, by mala vytvoriť a postupne rozširovať sieť jednoduchých a cenovo dostupných energetických služieb pre obyvateľov a subjekty, ktoré na jej území pôsobia.[5] Tieto služby by mali byť komerčne nezávislé.[6]
Prax potvrdzuje, aké dôležité je nezávislé (ale kvalifikované) poradenstvo a koľkým chybám a omylom by sa dalo predísť, keby občanom, obciam či školám mal kto počas prípravy projektu alebo pred investíciou dobre poradiť.
Energetické poradenstvo na Poľane
Na úradoch v obciach Poniky, Dúbravica, Ľubietová, Čierny Balog a v meste Hriňová vznikli v rokoch 2012 až 2014 kontaktné miesta pre energetické poradenstvo pre občanov a samosprávy. Spolu s nimi testovali Priatelia Zeme–CEPA rôzne formy energetického poradenstva, ktoré sa postupne rozšírilo na všetky obce v regióne Poľana.
Úlohou kontaktných miest bolo evidovať záujemcov a zber základných podkladov a údajov o objektoch. Po ich preštudovaní urobil poradca obhliadku objektu a rozhovor s jeho majiteľom alebo užívateľom. Potom poradca vypracoval elektronickú správu s odporúčaniami a za poplatok max. 15 eur/objekt (podľa náročnosti požiadavky a ekonomickej situácie klienta) ju odovzdal klientovi. Podľa požiadaviek klientov poradenstvo zahŕňalo identifikáciu problémových miest budov z energetického pohľadu, návrh odporúčaní na zlepšenie tepelno-technických vlastností domov/bytov, rôzne možnosti zateplenia objektov, koncepčný návrh vykurovania vrátane zariadení na využívanie rôznych obnoviteľných zdrojov energie, odporúčania úsporných prevádzkových opatrení a dispozičných riešení a rámcové posúdenie stavebných projektov a návrhov rekonštrukcií. Špeciálnou časťou poradenstva bola informatívna termovízna diagnostika budov.
Prostredníctvom lokálneho informačného systému by mal miestny energetický tím zverejňovať zistené skúsenosti a spolu s nimi aj adresáre kvalitných a overených remeselníkov z regiónu (peciarov, tesárov, stolárov či murárov), architektov a projektantov navrhujúcich domy s mimoriadne nízkou energetickou náročnosťou a predajcov výrobkov s vynikajúcimi parametrami a ďalších podnikateľov, ktorých sortiment, zameranie a kvalita práce vyhovuje konceptu inteligentnej energetiky.
Deviaty krok: Osveta a vzdelávanie
Osveta a vzdelávanie sú dôležitou súčasťou každej snahy o rozvoj inteligentnej lokálnej energetiky. A musia sa stať aj sprievodnou súčasťou všetkých krokov opísaných vyššie.
Ale pozor: aj osvetová a vzdelávacia práca musí ctiť isté pravidlá hry, ak má byť úspešná! Každá exkurzia, prednáška, školenie, seminár, publikácia, panel, informačné turné či výstava musí byť dobre pripravená, správne načasovaná a musí mať jasného adresáta (tomu musí byť prispôsobený štýl, rozsah aj obsah osvetových aktivít). Organizátorom každého podujatia by malo byť vopred jasné, aký výsledok od neho čakajú, a po jeho uskutočnení by mali hodnotiť, či takýto výsledok aj dosiahli. Ak ho nedosiahli, nabudúce musia veci robiť inak.
Hlavný účel osvetových a vzdelávacích podujatí v rámci rozvoja inteligentnej energetiky je trojaký:
- Postupne získavať širokú podporu pre tento ambiciózny zámer.
- Vytvárať a rozširovať kapacity, ktoré ho budú schopné v regióne realizovať a zapájať čo najviac ľudí do jeho realizácie.
- Odovzdávať získané skúsenosti mimo cieľový región.
Vzdelávanie o inteligentnej energetike
Vzdelávací kurz je určený pre zástupcov samospráv, občianskych organizácií, aktívnych občanov aj študentov a trvá asi 5 týždňov. Jeho jadro tvoria prednášky (vždy jedenkrát v týždni) a po nich nasleduje individuálne štúdium (ku každej téme dostanú účastníci k dispozícii základnú brožúru a zoznam odporúčanej literatúry a kvalitných internetových zdrojov). Počas štúdia môžu účastníci využiť špeciálnu internetovú platformu na komunikáciu s lektormi a ostatnými účastníkmi.
Kurz je rozdelený do 4 blokov:
- Globálne súvislosti (zmena klímy, ropný zlom a ich širšie politické a ekonomické dôsledky, ekonomický rast ako problém, možné riešenia)
- Úspory energie a efektívnosť (energia a obec, energia a budova, zníženie energetickej spotreby ako prvoradá priorita, efektívnosť a Jevonsov paradox)
- Energetická autonómia (kolobeh peňazí v regióne, lokálne energetické plánovanie, energetická autonómia: utópia alebo reálna šanca, zdroje financií)
- Využívanie obnoviteľných zdrojov energie (najmä slnka, biomasy a nízkopotenciálového tepla)
Po skončení prednášok každého bloku účastníci odpovedajú na testové otázky. Kurz obohacujú zaujímavé exkurzie na miesta dobrej praxe.
Priatelia Zeme–CEPA od roku 2011 zorganizovali už 5 turnusov tohto vzdelávacieho cyklu. Zúčastnilo sa ich spolu takmer 80 ľudí, ktorí žijú alebo pôsobia v regióne Poľana. 60 účastníkov získalo certifikát a z nich 33 sa stali členmi regionálnej skupiny na podporu inteligentnej energetiky (pozri tretí krok). Organizácia v súčasnosti pripravuje aj elektronickú verziu kurzu, čím by sa tento vzdelávací cyklus mohol sprístupniť aj pre záujemcov z iných regiónov.
[1] Je ideálne, ak je rozvoj inteligentnej energetiky zakotvený medzi dlhodobými prioritami obce alebo mesta v rámci programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý sa pripravuje za účasti verejnosti na podstatne dlhšie obdobie, ako je jedno volebné obdobie komunálnych politikov.
[2] Značná časť samospráv – najmä malých – venuje podstatne viac kapacít doplnkovým a jednorazovým aktivitám (napr. zábavám, kultúrnym podujatiam alebo futbalu) ako koordinácii energetiky. Aj keď je rozvoj voľnočasových činností na miestnej úrovni dôležitý, tento pomer treba obrátiť a prioritou samospráv by sa mali stať kľúčové sektory na čele s energetikou.
[3] Koordináciu energetiky vrátane informačného systému zabezpečuje na naše pomery rozsiahly a dobre koordinovaný tím odborníkov. Desattisícové mesto Bruck an der Leitha zamestnáva na tento účel spolu 5 pracovníkov. Na jeho stavebnom úrade pracujú 2 odborní pracovníci a 3 asistenti, ktorí 50 % pracovného času venujú sledovaniu spotreby energie.
[4] Analýza potenciálu biomasy v katastrálnom území Poniky na udržateľné energetické využívanie navrhuje odporúčania pre rozumnú reguláciu využívania biomasy v krátkodobom a strednodobom horizonte. Na túto štúdiu nadväzuje ďalší materiál, ktorý rieši situáciu z dlhodobého pohľadu – stratégia adaptácie lesných porastov v katastrálnom území Poniky na zmenu klímy do konca 21. storočia. V tomto dokumente Priatelia Zeme–CEPA sformulovali ucelený návrh opatrení pre hospodárenie v lesoch na území obce s cieľom zvýšiť adaptačnú schopnosť lesných ekosystémov na prognózované zmeny klimatických podmienok do konca storočia. Adaptačné opatrenia sú zamerané na minimalizáciu rizík vyplývajúcich zo zmien klímy tak, aby boli čo najmenej ohrozené základné funkcie lesov v záujmovom území.
[5] Na tomto mieste nemáme na mysli podnikanie v oblasti poskytovania špecifických odborných energetických služieb podľa zákona č. 476/2008 Z.z. o energetickej efektívnosti, ale skôr poskytovanie základnej energetickej navigácie pre občanov, ktorí napríklad chcú stavať alebo rekonštruovať rodinné domy, vymeniť okná, inštalovať zariadenie na využívanie slnečnej energie alebo tepelného čerpadla, znížiť spotrebu tepla na vykurovanie, naučiť sa správne kúriť drevom alebo chcú posúdiť, ktoré opatrenia by najúčinnejšie znížili ich vlastnú energetickú spotrebu a podobne.
[6] To znamená, že cieľom poradenstva nemôže byť predaj konkrétnych energetických produktov a teda ani osoby, ktoré ich poskytujú, by nemali byť zainteresované na takomto predaji. Komerčné poradenstvo a reklama ponúkajúca komerčné služby (napríklad stavebné alebo energetické) často dezorientujú ľudí práve tým, že nekriticky jednostranne vnucujú predávaný sortiment bez posúdenia ďalších súvislostí a individuálnych špecifík. Ich hlavný zmysel je predať čo najrýchlejšie a čo najviac svojich produktov.