Kontext
Strategické priority
Regionálne integrované dopravné systémy ako východisko k dekarbonizácii
Je riešením elektromobilita?

 

Kontext

Podiel dopravy na celkových emisiách skleníkových plynov na Slovensku je vysoký (vyše 16 % v roku 2016) a neustále rastie. Doprava doteraz nebola súčasťou systému obchodovania s emisiami v EÚ a tak sú aj emisie z nej iba ťažko regulované a regulovateľné. To ohrozuje splnenie záväzku SR (aj EÚ) dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu.

Až donedávna na Slovensku nebola doprava plnohodnotnou súčasťou regionálnych rozvojových stratégií, na miestnej úrovni tento stav pretrváva dodnes. Miestne analytické a strategické dokumenty sa zväčša redukujú na opis nevyhovujúceho stavu infraštruktúry a nekoncepčný a prvoplánový návrh parciálnych investičných zámerov. Výsledkom takéhoto deformovaného plánovania je neustále zvyšovanie dominancie osobnej a cestnej automobilovej dopravy na úkor verejnej, bezmotorovej a železničnej dopravy. To prirodzene vedie aj k neustálemu rastu spotreby fosílnej energie v tomto sektore a jeho uhlíkových emisií.

Vývoj v osobnej doprave dlhodobo pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky stále nákladnejšia verejná doprava núti značnú časť populácie používať individuálnu automobilovú dopravu. To zvyšuje politický tlak na verejnú správu, aby investovala do výstavby a rekonštrukcie jej technickej infraštruktúry na úkor verejnej a integrovanej dopravy, čo ďalej znižuje rentabilitu verejnej dopravy (ktorá bola v značnej miere sprivatizovaná). Názorne to ilustruje aktuálny vývoj individuálnej a verejnej dopravy v Banskobystrickom kraji počas uplynulej dekády.

                  

                                    Vývoj počtu osobných automobilov v BBSK                                                                                           Vývoj počtu prepravených osôb v BBSK

 

Ani vývoj v nákladnej doprave neposkytuje dobré vyhliadky na rýchlu a systémovú zmenu. Kontaminácia všetkých regiónov veľkými nákupnými centrami založenými na energeticky náročnej a nepretržitej distribúcii obrovských objemoch tovarov prepravovaných na veľké vzdialenosti a rozmach kuriérskeho spôsobu obchodovania efektívne blokuje možnosť znižovania uhlíkových emisií.

To podčiarkuje naliehavosť integrovaného prístupu k dekarbonizácii dopravy a kvalitných odborných kapacít pre plánovanie a koordináciu jej ďalšieho rozvoja v každom regióne.

 

Strategické priority

Sektor dopravy je možné deliť na niekoľko podsektorov (podľa účelu na individuálnu osobnú dopravu, verejnú dopravu, nákladnú dopravu; podľa typu na cestnú, železničnú, vodnú, leteckú atď.). Z hľadiska záväzku k uhlíkovej neutralite je kľúčové uvedomiť si zásadný rozdiel medzi ich strategickými prioritami.

Prvoradou strategickou prioritou pre individuálnu automobilovú dopravu je čo najrýchlejšie znižovať jej celkovú kapacitu a intenzitu (najmä zásadnou redukciou celkového počtu áut a najazdených kilometrov) a úsporné technicko-technologické opatrenia na zníženie ich energetickej a emisnej stopy (zvyšovanie účinnosti motorov, prechod na nízkoemisné technológie, úsporné jazdenie atď.) sú až druhoradé.

Primárnou strategickou prioritou pre verejnú dopravu je naopak rozširovanie jej prepravnej kapacity a znižovanie jej energetickej a emisnej náročnosti kombináciou organizačných, technických a technologických opatrení.

Z hľadiska typov dopravy by malo byť prioritou zvýhodňovať a sprístupňovať železničnú dopravu na úkor cestnej a maximálne obmedzovať leteckú dopravu. V oblasti nákladnej dopravy je primárnou strategickou prioritou minimalizovať jej potrebu (znižovaním závislosti od dovozu tovarov na veľké vzdialenosti, politikou systémovej podpory potravinovej, energetickej a materiálovej sebestačnosti atď.) a prechod na nízkoemisné formy nákladnej dopravy (prechodom z fosílnych palív na vodík a elektrinu).

Uvedené priority by sa mali premietať do každodenne praxe na všetkých úrovniach (bližšie v rubrike Príprava projektov a investícií).

 

Regionálne integrované dopravné systémy ako východisko k dekarbonizácii

Celkový počet motorových vozidiel sa dá znížiť vtedy, ak budú užívatelia individuálnej dopravy v každom regióne motivovaní k prechodu na taký dopravný systém, ktorý bude integrovať a vzájomne harmonizovať plne funkčnú, dostupnú a komfortnú dopravu (verejnú, zdieľanú, elektrifikovanú aj bezmotorovú).

Pilotné návrhy takýchto systémov pre vybrané územia v okresoch Kežmarok, Rožňava a Rimavská Sobota (aj s presahom do neďalekého zahraničia), predstavujú takéto dopravné riešenia. Ich realizácia by mohla priniesť výrazné zníženie emisií skleníkových plynov z dopravy (návrhy počítajú s až 50-percentným prechodom individuálnej automobilovej dopravy na verejnú).

Návrhy predpokladajú značné skvalitnenie a rozšírenie kapacity verejnej osobnej dopravy. Dosiahlo by sa to najmä integráciou:

• dopravných informácií (sústredením informácií na jednom mieste a zjednotenie ich formy bez ohľadu na dopravný mód a dopravcov),
• taríf (uplatnením jednotného cestovného na jeden cestovný doklad bez ohľadu na dopravný mód a dopravcov),
• cestovných poriadkov v riešených regiónoch (zabezpečením prípojov v prestupných zastávkach bez ohľadu na dopravný mód a dopravcov) a
• zastávok (sústredením prestupných zastávok na jedno miesto do terminálu bez ohľadu na dopravný mód, dopravcov a majiteľov dopravnej infraštruktúry).

Návrhy majú replikačný potenciál a ich realizácia by mohla inšpirovať k postupnému rozširovaniu uplatňovania takéhoto prístupu.

Návrh integrovaného dopravného systému v Zamagurí (okres Kežmarok)
Návrh integrovaného dopravného systému v oblasti Silická Planina (okres Rožňava)
Návrh integrovaného dopravného systému v oblasti Cerová vrchovina (okres Rimavská Sobota)

 

Je riešením elektromobilita?

Rozvoj elektromobility môže mať výrazný efekt na zníženie spotreby fosílnych palív a teda aj na emisie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok z dopravy. Ale ako vždy, všetkého veľa škodí.

Náhrada súčasného počtu fosílnych vozidiel za elektromobily by znamenala obrovskú záťaž životného prostredia. Okrem toho, masové presadenie elektromobility by spôsobilo veľa nových očakávaných energetických, technických, ekonomických aj logistických problémov. Marketing biznisu, ktorý profituje z predaja elektromobilov, zahmlieva podstatu neudržateľnosti súčasného dopravného systému, najmä jeho predimenzovanosť (bližšie v rubrike o Jevonsovom paradoxe) a sústreďuje sa na zdôrazňovanie lepších jednotkových emisných parametrov elektromobilov oproti fosílnym vozidlám.

Jednoduchá náhrada súčasného systému individuálnej dopravy na báze fosílnych palív elektromobilitou je cestou do slepej uličky. Ak má byť takáto technologické transformácia perspektívna, musí jej najprv predchádzať výrazné zníženie celkového počtu áut a prechod značnej časti individuálnej dopravy na verejnú.