Energetika ako drenáž peňazí z regiónov
Energetika ako zdroj príjmov a práce v regiónoch
Energetika ako stabilizátor miestnej ekonomiky
Energetika ako drenáž peňazí z regiónov
Zníženie spotreby palív a energie sa automaticky a rýchlo premietne do poklesu prevádzkových nákladov. A naopak: čím viac palív a energie minieme, tým väčšiu časť z príjmu, ktorý zarobíme, nám pohltia. Preto kvalitné zateplenie starej budovy pomôže každému starostovi oveľa viac ako každoročné zvyšovanie rozpočtu na jej prevádzku.
To isté platí pre každého: pre domácnosť, miestny obchod, firmu aj samosprávu alebo región. Zateplené obecné budovy s vyregulovaným vykurovaním, účinnými spotrebičmi, efektívnym verejným osvetlením, rozumným používaním áut a premyslenou úspornou prevádzkou sú nutným predpokladom minimálnych prevádzkových nákladov samosprávy.
O sile ekonomiky (domácnosti, firmy, samosprávy alebo regiónu) teda nerozhoduje iba výška príjmu, ale najmä to, aká časť tohto príjmu a ako dlho sa v nej dokáže udržať a prinášať úžitok. Čím viac a dlhšie sa miestne príjmy „točia“ v regióne, tým je ich efekt na región výraznejší.
Nasledujúci obrázok výstižne ilustruje miestnu ekonomiku ako deravé vedro: čím viac dier má vedro, tým rýchlejšie z neho uniká voda a o to viac ju treba dopĺňať, ak má byť stále plné. Súčasná živelná energetika je vážnou trhlinou na ekonomike regiónov. Za dovoz palív a energie unikajú z regiónov obrovské sumy peňazí permanentne a nenávratne preč. Každý región by mal preto hľadať cesty, ako svoje energetické „diery“ čo najviac zaplátať.
Lenže vlastná energetická spotreba samospráv (úradov, škôl, obecných a mestských prevádzok a vozidiel) je iba jedna diera, cez ktorú odtekajú peniaze z ekonomiky regiónu. Ďalšie – často oveľa väčšie – diery znamená plytvanie a dovoz palív a energie pre všetkých ostatných spotrebiteľov v regióne (obyvateľov, firiem, užívateľov všetkých ďalších budov, spotrebičov, áut či strojov). Ak chcú samosprávy stabilizovať a rozvíjať miestnu ekonomiku, musia okrem optimalizácie vlastnej energetickej spotreby pomáhať znižovať spotrebu energie aj všetkých ostatných spotrebiteľov na svojom území.
Energetika ako zdroj príjmov a práce
Ale aj keby sme dokonale zateplili všetky budovy, bez energie na ich vykurovanie a prevádzku sa nezaobídeme. Každý spotrebovaný kubík plynu, každý spálený metrák uhlia, kilowatthodina elektriny alebo liter benzínu však nenávratne „drénuje“ zarobené príjmy z každého regiónu preč. Jednoducho preto, že ich treba dovážať. Ak by si potrebnú energiu vedeli regióny vyrobiť z dostupných obnoviteľných zdrojov, všetky takéto príjmy by ostali na ich území (výdavky jedných budú príjmom druhých, ale ostanú "doma"). Preto vôbec nie je jedno, od koho nakupujeme energiu a palivá.
Za „miestneho“ výrobcu však nemožno považovať cudziu firmu, ktorá vlastní biomasovú tepláreň, bioplynovú stanicu alebo fotovoltickú elektráreň iba preto, že má prevádzku na prenajatom mestskom pozemku. Z celkových príjmov z takejto prevádzky totiž do regiónu presiakne iba nepatrný zlomok (cez dane, prenájom, prípadne sponzorské príspevky atď.). Z dlhodobého hľadiska ide skôr o "vysávač" zdrojov z regiónov.
Význam nakupovania od miestnych dodávateľov približuje nasledujúci príklad. Porovnáva situáciu v dvoch rovnako veľkých obcí, ktoré sa od seba líšia iba mierou ekonomickej sebstačnosti:
Obecný úrad a väčšina ľudí aj podnikateľov v Lokálnej Lehote utrácajú svoje zárobky miestne – tovar nakupujú v miestnych obchodíkoch, zákazky im vybavujú miestni remeselníci a teplo aj elektrinu im dodáva miestne energetické družstvo. Dajme tomu, že lokálne takto všetci utrácajú 80 percent svojich príjmov. To znamená, že osoba s príjmom 1000 € minie lokálne 800 € (80 %). Iná osoba v Lokálnej Lehote (pre ktorú bol výdavok prvej osoby príjmom), z toho minie lokálne 640 € (80 %), atď.
V Deravej Lehote je situácia iná. Okrem predajne potravín tam nie sú žiadne iné obchody. Remeselníci aj väčšina obyvateľov odchádzajú za prácou do firiem v okresnom meste a tam chodia aj na nákupy do hypermarketov a vybavujú svoje zákazky. Väčšinu energie si kupujú od nadnárodných distribútorov. Povedzme, že obyvatelia, obecný úrad aj drobní podnikatelia so sídlom v Deravej Lehote lokálne utrácajú najviac 20 percent. To znamená, že osoba s príjmom 1000 € minie lokálne 200 € (20 %). Iná osoba v Deravej Lehote (ktorá dostala od prvej osoby tých 200 €), z toho minie lokálne 40 € (20 %), atď.
Vidíme, že tzv. lokálny multiplikátor (LM3)[1] je oveľa vyšší v Lokálnej Lehote. Znamená to, že táto obec má oveľa vyššiu schopnosť udržať peniaze vo svojej ekonomike ako Deravá Lehota. Každé investované 1 € v Lokálnej Lehote prinesie do jej miestnej ekonomiky ďalších 1,44 € (spolu 2,44 €). Z Deravej Lehoty - naopak - peniaze rýchlo odtekajú preč. Preto tam investované zdroje nevytvárajú ďalšie hodnoty (LM3 je tam pomerne nízky). Každé investované 1 € v Deravej Lehote obci na seba "nabalí" iba ďalších 0,24 € (spolu prinesie iba 1,24 €).
Výroba palív a energie si vždy vyžaduje špecifické zručnosti, vedomosti a koordináciu. Ak takéto kapacity v regióne chýbajú, treba ich cieľavedome a postupne pripravovať. Môžu na tom spolupracovať samosprávy s miestnymi roľníkmi, remeselníkmi, vlastníkmi lesov a využiteľných pozemkov či občianskymi skupinami rôznou formou (najprv neformálne, postupne ako družstvá, združenia, akciové spoločnosti a podobne).
Ten, kto dokáže energiu vyrábať a dodávať, má v rukách významný zdroj nielen príjmov, ale aj pracovných príležitostí. Pre samosprávy je to teda ďalší vážny dôvod, prečo by sa mali začať angažovať v plánovaní a koordinácii rozvoja udržateľnej energetiky.
Energetika ako stabilizátor miestnej ekonomiky
Aby sa lokálna energetika stala trvalou oporou miestnej ekonomiky, samospráva musí zabezpečiť, aby využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov nebolo živelné a aby neprekročilo únosnú mieru. Pretože sa môže ľahko stať, že rýchle a masívne vyčerpávanie zdroja môže viesť k jeho devastácii. Zdroj, ktorý bežne považujeme za obnoviteľný a „zelený“, už nasledujúce generácie nemusia mať k dispozícii.
Jasným varovaním by mal byť spôsob a tempo ťažby dreva na energetické účely. V snahe dosiahnuť čo najvyššie zisky za čo najkratší čas lesné podniky v mnohých oblastiach prekračujú únosnú mieru ťažby dreva. Neudržateľný rast spotreby dreva – dlhodobo podporovaný nesprávnou štátnou politikou a dotáciami – ohrozuje podmienky pre prirodzenú obnovu lesov. Rastie tak „ekologický“ dlh, ktorý súčasná generácia politikov odovzdá svojim nasledovníkom.
Lenže ekologický dlh má aj jasné ekonomické rozmery. Intenzívna ťažba dreva zvyšuje riziko povodní, neobnoviteľnej straty pôdy a vyčerpávania jej živín, premnoženia škodcov a zmeny vodného režimu. Negatívny účinok týchto dôsledkov ešte zosilňuje meniaca sa klíma a rastúci civilizačný tlak na lesy. Výsledkom je a bude rastúca potreba čoraz väčších investícií do lesohospodárskych opatrení, ktoré majú zmierniť tieto negatívne dôsledky alebo sa na ne nejako adaptovať.
Podobná situácia môže vzniknúť pri živelnom využívaní úrodnej pôdy na pestovanie energetických monokultúr na výrobu biopalív, pri necitlivom využívaní energetického potenciálu riek a potokov alebo pri výstavbe megalomanských slnečných elektrární na poľnohospodárskej pôde.
Aby samosprávy nielen zachovali, ale aj ďalej zveľadili svoj lokálny potenciál obnoviteľných zdrojov, musia s ním hospodáriť uvážene. Mali by vytvoriť pevné bariéry proti jeho dlhodobému znehodnocovaniu. Mali by prijať opatrenia proti vývozu energetických zdrojov zo svojho územia (napríklad odpadového dreva, nadbytočného hnoja, sena, kalov z čistiarní atď.). Mali by brániť predaju majetku, ktorý je dobre využiteľný na posilňovanie vlastnej energetickej sebestačnosti (napríklad pozemkov, lesov alebo opustených objektov). Mali by budovať vlastné energetické prevádzky a prijať opatrenia proti úniku príjmov z výroby a predaja palív a energie zo svojho územia.
Reguláciou využívania tohto potenciálu by mali zabezpečiť, aby boli tieto zdroje schopné v budúcnosti kryť časť energetickej potreby regiónu. Samosprávy by sa stali oporným prvkom decentralizovanej energetiky a neostali by iba pasívnymi pozorovateľmi jej živeného vývoja. Z energetiky, ktorá bola doteraz brzdou miestneho rozvoja, by urobili jej hybnú silu. Že to nie je utópia, sa môže presvedčiť každý, kto navštívi samosprávy a regióny s vysokou mierou energetickej sebestačnosti a kontroly v Rakúsku, Nemecku, Veľkej Británii, Holandsku či Škandinávii.
[1] Lokálny multiplikátor 3 je jednoduchý indikátor na meranie lokálneho ekonomického prínosu projektov, investícií a aktivít. Umožňuje zviditeľniť toky peňazí a merať ich miestny efekt. Viac informácií nájdete v publikácii Ako podporiť miestnu ekonomiku – Lokálny multiplikátor 3: jednoduchý ukazovateľ vášho prínosu pre miestnu ekonomiku.