V tejto rubrike prinášame základné informácie o pripravovaných nových odborných kapacitách pre samosprávy v oblasti plánovania a koordinácie rozvoja energetickej sebestačnosti - regionálnych centier udržateľnej energetiky (RCUE).

 

Základné vymedzenie úloh RCUE
RCUE - možné organizačné modely
Územná pôsobnosť RCUE
Predpoklady úspešného štartu RCUE
Rámcový harmonogram prípravy podmienok pre vznik RCUE
Predpokladané zdroje financovania RCUE

 

Základné vymedzenie úloh RCUE

  

RCUE - možné organizačné modely

Rozhodnutie o organizačnom modeli RCUE zatiaľ nebolo urobené. Berúc do úvahy finančnú náročnosť celého procesu budovania a stabilizácie regionálnych kapacít pre plánovanie a koordináciu dekarbonizácie a rozvoja udržaterľnej energetiky, bude jedným z dôležitých kritérií pre voľbu optimálneho modelu ekonomické hľadisko. Ekonomické kritérium však nemôže byť jediné ani postačujúce kritérium.

Nevyhnutnou podmienkou oprávnenosti financovania siete RCUE z verejných fondov musí byť ich silný a stabilný mandát od samospráv v danom subregióne. Tento mandát by mohol byť zakotvený napr. v dohode/dohodách medzi obcami a mestami v subregióne v zmysle §20 o medziobecnej spolupráci zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a v samostatnej dohode týchto miest a obcí so samosprávnym krajom. Táto podmienka by mala byť povinná, a to bez ohľadu na to, ktorý z variantov uvedených ďalšej časti sa uplatní.

Dôležité je , aby pôsobnosť RCUE pokryla celé územie Slovennskej republiky a tiež to, aby bol ich organizačný model jednotný, umožňujúci pružnú a čo najjednoduchšiu koordináciu RCUE na úrovni krajov, minimálnu úroveň administratívnej záťaže a zároveň nezávislú a kvalitnú kontrolu a monitoring kvality ich činnosti.

Do úvahy prichádza niekoľko variantov, pričom každý má svoje prednosti aj obmedzenia. V nasledujúcej časti predstavíme štyri základné varianty, ktoré vyplynuli z doterajších konzultácií s predstaviteľmi rezortov hospodárstva a životného prostredia, samosprávnych krajov, združení miest a obcí, odborných a profesijných organizácií a občianskeho sektora. Zvolené poradie neodráža preferencie uvedených inštitúcií a varianty ani nemožno nepovažovať za jediné možné.
 

1. variant: RCUE zriadené samosprávnymi krajmi

Tento model predpokladá, že RCUE bude súčasťou administratívnej štruktúry samosprávneho kraja, avšak vytvorenej najmä pre potreby miestnych samospráv v jednotlivých subregiónoch na území kraja. RCUE by teda nemali vlastnú právnu subjektivitu. Stali by sa detašovanými odbornými pracoviskami samosprávneho kraja v príslušnom subregióne, pričom by mohli sídliť napríklad v jeho jadrovom meste.

Samosprávny kraj by v tomto prípade administratívne zabezpečoval prevádzku niekoľkých RCUE súčasne. To by umožňovalo štíhlu a finančne výhodnú a úspornú administratívu RCUE z jedného centra a pružnú koordináciu tak v rámci krajov ako aj plošne na celom Slovensku (napr. prostredníctvom energetickej sekcie združenia SK-8).

Slabinou tohto variantu by bola obmedzená legitimita RCUE (samosprávne kraje nemajú legislatívne kompetencie v oblasti regionálnej energetiky) a riziko slabej akceptovateľnosti RCUE zo strany časti miest, obcí a ďalších partnerov v subregióne, pre ktoré by sa RCUE mohlo javiť ako „cudzia“ inštitúcia. Toto riziko by bolo treba eliminovať vhodnou formuláciou dohody o medziobecnej spolupráci o zriadení RCUE, resp. dohodou medzi obcami a samosprávnym krajom o zriadení RCUE.

Ďalšie riziká predstavuje napríklad možnosť využívania odborných a administratívnych kapacít RCUE pre výkon činností a kompetencií samosprávnych krajov, politické zasahovanie do činnosti RCUE a inštitucionálna a programová nestabilita RCUE vyplývajúca zo zmien vedenia samosprávnych krajov po regionálnych voľbách. Tieto riziká je možné minimalizovať správnym nastavením podmienok finančnej podpory pre RCUE, zainteresovaním RCUE do výberového procesu projektov, ktoré sa uchádzajú o podporu z verejných fondov a ďalšími opatreniami.

2. variant: RCUE zriadené mestom v danom subregióne

Tento model predpokladá, že RCUE nebudú mať vlastnú právnu subjektivitu. Boli by súčasťou administratívnej štruktúry jadrového mesta v príslušnom subregióne, napr. na úrovni samostatného odboru, útvaru alebo oddelenia.

Výhodou tohto riešenia by bol teoreticky silnejší mandát RCUE zo strany miestnych samospráv, nie však ďalších partnerov na území daného subregiónu.

Aj keď územnou pôsobnosťou RCUE by boli subregióny (ako v každom variante), v tomto prípade by prevádzku jedného RCUE zabezpečovali jadrové mestá. To by oproti predchádzajúcemu variantu znamenalo komplikovanejšiu koordináciu a riadenie RCUE v rámci krajov aj plošne na celom Slovensku. V rámci Slovenska by tento model predstavoval aj vyššie finančné nároky na pokrytie administratívy RCUE - na tento účel by však mestá mohli využiť vlastné administratívne kapacity.

Dôležitou otázkou v tomto prípade ostáva riziko „privatizácie“ odborných kapacít RCUE v prospech záujmov zastrešujúceho mesta. Priame podriadenie RCUE mestu otvára možnosť politického zasahovania vedenia mesta do činnosti a financovania RCUE, úkolovanie odborného personálu RCUE podľa potrieb mesta a neistú inštitucionálnu stabilitu RCUE (napr. v prípade finančných ťažkostí mesta, zmeny politických priorít mesta po komunálnych voľbách a podobne). Tieto riziká by sa dali obmedziť podobnými opatreniami ako v prípade 1. variantu.

3. variant: RCUE ako súčasť integrovanej rozvojovej agentúry daného subregiónu

Tento model predpokladá, že RCUE bude súčasťou novej štruktúry s právnou subjektivitou: integrovanej rozvojovej agentúry (IRA) ako výkonnej administratívnej a analyticko-strategickej jednotky zriadenej v subregióne. Zriaďovateľom IRA by bolo verejno-súkromné partnerstvo v danom subregióne, resp. jeho rozhodovací orgán (napríklad správna alebo kooperačná rada). Optimálnou formou IRA z právneho hľadiska by bola nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospečné služby.

Tento variant otvára teoreticky najlepšie možnosti pre zapájanie partnerov z rôznych sektorov do činnosti RCUE, čo by posilnilo ich legitimitu. Vzhľadom na absenciu tradície partnerskej spolupráce na regionálnej úrovni, pozičný boj medzi miestnou a regionálnou samosprávou, meniace sa kooperačné schémy podporované z centrálnej úrovne (mikroregióny, MAS) a chronický nedostatok financií na optimálny výkon kompetencií samospráv je ale otázne, či a do akej miery budú samosprávy (ako garanti napĺňania verejného záujmu) aktívne podporovať činnosť IRA a RCUE a poskytovať jej aktívne súčinnosť. To ešte viac podčiarkuje potrebu dôsledného vzdelávania a prípravy podmienok v regiónoch pred vznikom IRA a RCUE.

Podobne ako v 2. variante ide o autonómne (individuálne) riadenie IRA/RCUE. To znamená vyššie administratívne náklady a komplikovanejšiu koordináciu v rámci krajov aj celého Slovenska oproti 1. variantu. Alternatívou by však mohlo byť spoločné administratívne riadenie všetkých IRA v rámci toho istého kraja (touto úlohou by mohla byť poverená vybraná IRA v kraji s posilnenými administratívnymi kapacitami a rozpočtom).

Hlavnou výhodou tohto variantu je integrácia analytických, plánovacích a koordinačných činností v rôznych oblastiach v danom subregióne pod jednou strechou. Takéto zdieľané služby by sa v území subregiónu okrem množstva praktických výhod pre klientov IRA prejavili aj v rôznych pozitívnych synergických efektoch vďaka úzkej a priamej spolupráci odborníkov z rôznych disciplín. Tým by sa zároveň znížili aj relatívne náklady na administratívne riadenie RCUE.

Dôležitou prednosťou 3. variantu by bolo aj posilňovanie a stabilizácie regionálnych odborných kapacít a eliminácia obstarávania dôležitých služieb (najmä koncepčného charakteru) u externých komerčných konzultačných firiem.

4. variant: RCUE ako nezisková organizácia založená samosprávami

V tomto prípade by RCUE mali právnu subjektivitu a ich zriaďovateľmi by boli samosprávy v danom subregióne, prípadne spolu s príslušným samosprávnym krajom ako aj s ďalšími partnermi.

Vzhľadom na individuálne riadenie RCUE by celková prevádzka všetkých RCUE bola oproti variantu 1 finančne náročnejšia a aj koordinácia ich odborného personálu v rámci krajov aj Slovenska by bola komplikovanejšia. Alternatívou by však aj v tomto prípade mohlo byť spoločné administratívne riadenie všetkých RCUE v rámci jedného kraja (touto úlohou by mohlo byť poverené jedno RCUE v kraji s posilnenými administratívnymi kapacitami a rozpočtom). Okrem toho, ako nezávislá nezisková organizácia by RCUE v tomto prípade pravdepodobne mala lepší prístup k rôznym grantovým programom ako v prípade variantov 1 a 2.

V porovnaní s prvými dvoma variantami by RCUE neboli vystavené priamemu ovplyvňovaniu ich činnosti zo strany miestnych alebo regionálnych samospráv a ich odborný personál by bol teoreticky nezávislejší. „Väčší odstup“ od samospráv by však zároveň mohol oslabiť ich legitimitu v území a aktívnu spoluprácu so samosprávami.

 

Územná pôsobnosť RCUE

Je zrejmé, že vytvorenie RCUE iba v niektorých subregiónoch (SPR a ÚMR) by neviedlo k naplneniu ich hlavného poslania. Podľa Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 doterajšieho plánu sa do roku 2030 predpokladá zriadenie iba 16 RCUE (tento dokument sa však vzhľadom na zmenu klimatického záväzku SR bude aktualizovať). To by znamenalo buď príliš veľké územia pôsobnosti RCUE alebo to, že kapacity pre energetické plánovanie sa vytvoria iba na časti územia SR. Oba dôsledky by viedli k tomu, že RCUE by nemohli efektívne plniť svoje poslanie.

Energetická kapitola Operačného programu Slovensko preto už predbežne predpokladá s vytvorením približne 40 RCUE na území Slovenska, čo by uvedený problém vyriešilo. Združenie Priatelia Zeme-CEPA pripravili návrh vymedzenia územnej pôsobnosti budúcich RCUE na Slovensku.

Podľa tohto návrhu územie pôsobnosti jednotlivých RCUE tvorí jeden alebo viac celistvých SPR a ÚMR (resp. celých okresov). Návrh sa vyhýba umelému deleniu týchto územných celkov, skôr ich vo viacerých prípadoch zlučuje, berúc do úvahy predpokladaný limitovaný objem finančných prostriedkov pre RCUE. Priemerný počet obyvateľov územia pôsobnosti RCUE tak je približne 150 tisíc. V opodstatnených prípadoch (Bratislava, Košice, a regióny Šariš, Horný Zemplín a Galanta-Dunajská Streda) je počet obyvateľov v týchto regiónoch vyšší, čo by sa malo premietnuť do posilnenia odborných kapacít ich RCUE na úkor RCUE v regiónoch s výrazne menším počtom obyvateľov (napr. regióny Pezinok, Malacky a niektoré ďalšie). Ide však iba o predbežný návrh, ktorý ešte bude predmetom odbornej diskusie.

 

Predpoklady úspešného štartu RCUE

Predpokladaný termín zriadenia RCUE je január 2024. Dovtedy je potrebné vytvoriť a otestovať základné podmienky pre ich efektívne fungovanie v praxi, najmä:

• Prijať vhodný a nákladovo optimálny organizačný model a získať pre neho silný mandát od hlavných aktérov v každom subregióne.
• Zabezpečiť minimálne administratívne zaťaženie odborného personálu RCUE.
• Prijať jasné a stabilné pravidlá fungovania RCUE vrátane postupov pre efektívnu vnútornú aj vonkajšiu komunikáciu.
• Zabezpečiť účinnú kontrolu kvality a pružné a jednotné metodické riadenie RCUE.
• Schváliť štandardizované metodické postupy pre regionálne energetické plánovanie.
• Vybrať a prijať kvalitný a odborne pripravený personál RCUE.

Iba dobre pripravené prostredie je zárukou, že tento pokus o dôležitú systémovú reformu nezlyhá tak, ako sa to stalo vo viacerých predchádzajúcich prípadoch (napr. vytváranie mikroregiónov, uplatňovanie prístupu Leader na Slovensku, podpora najmenej rozvinutých okresov atď.).

Je dôležité, aby štát vopred zabezpečil primeranú technickú a finančnú podporu pre tento zámer. Týka sa to najmä:

• aktívnej propagácie strategického aj praktického významu budovania kapacít (osobitne RCUE) v kontexte zmeny klímy v subregiónoch a mestách a obciach,
• podpory odbornej prípravy a následného priebežného vzdelávania budúceho personálu RCUE,
• harmonizácie a zosieťovanie používaných centrálnych a regionálnych energetických informačných systémov,
• prijatia záväzku finančnej podpory pre stabilné pôsobenie RCUE až do dosiahnutia uhlíkovej neutrality.

 

Rámcový harmonogram prípravy podmienok pre vznik RCUE

Predpokladané zdroje financovania RCUE

• Operačný program Slovensko (2024 – 2030)
• Alt. Fond spravodlivej transformácie (iba v cieľových regiónoch)

Predpokladom financovania RCUE je ich zakotvenie v pripravovaných krajských integrovaných územných stratégiách.