Súčasná energetika je centralizovaný a značne privatizovaný sektor, na ktoré majú demokratické inštitúcie na lokálnej úrovni minimálny alebo žiadny vplyv. O tom, či sa bude v obci modernizovať distribučná elektrárenská sieť, aký druh paliva bude používa súkromná tepláreň alebo či sa sústava diaľkového vykurovania pretransformuje na účinnú a dekarbonizovanú 4. generáciu, už väčšinou nerozhoduje samospráva. Čím menšia je samospráva, tým menší má vplyv na vývoj miestnej energetiky. V bežnej praxi obce iba pomáhajú cudzím firmám realizovať ich energetické zámery namiesto toho, aby plánovali rozvoj energetiky na svojom území, zvyšovali mieru svojej energetickej sebestačnosti a postupne rozširovali svoj vplyv a kontrolu nad týmto kľúčovým odvetvím budúcnosti.

Ak má byť energetika udržateľná, kontrolu nad ňou musia postupne prevziať komunity, ktoré zásobuje (podobne ako iné služby s charakterom prirodzených monopolov). V rámci nich by mali mať významné slovo miestne a regionálne samosprávy. Z dnešnej pozície pozorovateľov vývoja energetiky sa samosprávy musia stať jej rozhodujúcimi koordinátormi. Iba tak bude lokálna energetika garantom stability a pevným pilierom budúceho rozvoja regiónov, a nie jeho hlavným rizikovým faktorom.

Nutným predpokladom pre to je však povýšenie udržateľnej energetiky na stabilnú politickú prioritu (presahujúcu štvorročné komunálne volebné obdobia), vybudovanie primeraných kapacít samospráv pre túto oblasť a systematické plánovanie.