Ubúdajúce zásoby fosílnych zdrojov energie (ktoré však stále tvoria vyše 80 percent primárnych energetických zdrojov, ktoré ľudstvo spotrebúva) a zmena podnebia spôsobená ich spaľovaním zvyšujú tlak na rozvoj bezuhlíkových technológií získavania energie.

Pozornosť sa čoraz viac sústreďuje na obnoviteľné energetické zdroje, ktoré ešte nedávno boli považované skôr za dodatočný alebo „nadbytočný“ nosič energie. Obnoviteľnými zdrojmi sa iba vylepšovala energetická bilancia a pokrývali najmä potrebu drobných a periférnych spotrebiteľov a oblastí, do ktorých nesiahala mohutná infraštruktúra fosílnych zdrojov.

Ale ani po masívnom úsilí medzinárodného spoločenstva a obrovských investíciách v posledných dvoch desaťročiach nepresiahol podiel obnoviteľných zdrojov ani 15 percent z celkovej globálnej spotreby primárnych zdrojov. Je to pochopiteľné - obnoviteľné zdroje nemôžu nahradiť fosílne zdroje bez toho, aby krajiny najprv razantne znížili celkovú spotrebu energie a zastavili jej rast. A to sa nedeje. Spotreba energie stále rastie, vyťažiteľné zásoby fosílnych zdrojov klesajú, dôsledky rozvratu klímy sú čoraz vážnejšie a ich riešenie je čoraz ekonomicky aj energeticky náročnejšie. Spoločnosť sa dostala do bludného kruhu.

Snaha čím skôr nahradiť dovážané fosílne zdroje bezuhlíkovými rastie. Technológie na energetické využitie biomasy, slnka, vetra, vody a Zeme sa prezentujú ako východisko z tohoto bludného kruhu. Vznikol okolo nich biznis, ktorý im pripísal apriórne pozitívne vlastnosti – najmä status čistého, lacného, všeobecne výhodného a obnoviteľného zdroja energie s neutrálnym vplyvom na globálne otepľovanie. Tieto vlastnosti boli všeobecne akceptované – bez toho, aby sa vymedzili podmienky, za ktorých takéto vlastnosti naozaj platia a bez kritérií na hodnotenie ich dodržiavania. Lenže mnohé z týchto predpokladov sa ukázali ako falošné.

Varovným príkladom môže byť biomasa, najmä drevo. Na Slovensku je a dlho aj ostane najvyužívanejším obnoviteľným zdrojom. Jej živelné, zbrklé, nevhodné a predimenzované čerpanie však spôsobuje spoločnosti nové problémy a straty. Problémom a limitom energetického využívania biomasy sa venuje publikácia Účelné a efektívne využívanie biomasy.

Budúcnosť energetiky nepochybne spočíva v oveľa intenzívnejšom využívaní obnoviteľných zdrojov. Ich využívanie však musí dôsledne rešpektovať limity prírodného prostredia.

Pri rozhodovaní o využívaní obnoviteľných zdrojov je treba dôsledne brať do úvahy niekoľko aspektov:

• Obnoviteľné zdroje nemôžu nahradiť súčasnú spotrebu fosílnych palív, ak sa trend spotreby zásadne nezmení (nemá zmysel nimi kryť plytvanie).
• Izolované (individuálne) plány zvyšovania produkcie energie z obnoviteľných zdrojov je treba podriadiť stratégiám rozvoja udržateľnej energetiky.
• Niektoré obnoviteľné zdroje energie (napríklad biomasa) sú vyčerpateľné a degradovateľné.
• Energetické využívanie obnoviteľných zdrojov energie nie je automaticky neutrálne z pohľadu emisií skleníkových plynov.
• Využívanie obnoviteľných zdrojov nie je vždy a automaticky energeticky výhodné.
• Nesprávne a nadmerné využívanie niektorých obnoviteľných zdrojov podkopáva rozvojový potenciál regiónova ohrozuje ich budúcnosť.