Medzinárodná federácia Priateľov Zeme v reakcii na nové záväzky zníženia skleníkových plynov čerstvo zverejnené v Pekingu Spojenými štátmi a Čínou konštatovala: „Od komuniké USA a Číny sa čakalo, že konečne odštartuje zásadnú zmenu. Záväzky USA sú však iba ďalšou kvapkou v mori. Zverejnené hodnoty majú ďaleko od masívnej zmeny, ktorá je naliehavo potrebná najmä zo strany vlády USA.”
“Dobrou správou je, že Čína sa čoraz vážnejšie chytá aktivít na zmierňovanie zmeny klímy a predpokladá ukončiť rast svojich emisií do 15 rokov. Nabádame Čínu a ostatné štáty, aby sa urýchlene preorientovali z uhlíkovo náročnej energetiky na komunitnú energetiku na báze obnoviteľných zdrojov.” [1]
Americký prezident Barack Obama povedal, že cieľ USA bude znížiť vlastné emisier o 26 až 28 percent do roku 2025 (v porovnaní s rokom 2005).
“Redukčný záväzok ohlásený prezidentom Obamom sa ani zďaleka neblíži úrovni, ktorú USA potrebujú, ak máme brať vážne jeho vyjadrenia o potrebe predísť nekontrolovateľnej klimatickej zmene. Dobrovoľné záväzky USA tohto druhu nemajú žiadnu právnu váhu, nevychádzajú z výsledkov výskumu a ignorujú aspekt spravodlivosti,” reagovala na prezidentove slová Sara Shaw, vedúca klimatického a energetického programu medzinárodnej federácie Friends of the Earth International.
“Táto dohoda dôsledne obchádza otázku rovnosti. Priemyselné štáty – a v prvom rade USA ako historicky najväčší znečisťovateľ – musia bezodkladne najradikálnejšie znížiť emisie a vyčleniť aj tomu zodpovedajúci balík peňazí, ak si majú všetky krajiny férovo rozdeliť zodpovednosť za prevenciu katastrofickej zmeny podnebia,” dodala Sara Shaw.
“Bohužiaľ, dnešné vyhlásenie ignoruje fakt, že rozvojové štáty urgentne potrebujú financie a technológie to premenu ich energetických systémov a na adaptáciu na zmenu klímy,” doplnila.
Najbohatšie a priemyselne najrozvinutejšie štáty nesú najväčšiu zodpovednosť za klimatickú zmenu. Ich podiel na doterajších emisiách skleníkových plynov do atmosféry je najväčší, a tomu musí zodpovedať aj ich spravodlivý podiel na financovaní riešení. [2]
OSN je z pohľadu demokracie najvhodnejšia inštitúcia, v rámci ktorej sa má riešiť klimatická kríza. Klimatické rokovania na pôde OSN mali napredovať po tom, čo sa vlády krajín v roku 1992 dohodli, že zastavia proces meniacej sa klímy zavinenej rozvojom ľudskej civilizácie.
Táto dohoda OSN uznala, že hlavnou príčinou zmeny klímy sú priemyselné štáty a preto sa musia chopiť iniciatívy aj pri jej riešení a zároveň poskytnúť financie chudobnejším krajinám ako súčasť splátky za ich historický klimatický dlh.
Riešenia klimatickej krízy existujú. Zahŕňajú radikálnu redukciu uhlíkových emisií, zastavenie spaľovania fosílnych palív a odlesňovania, rozvoj čistej, udržateľnej a komunitnej energetiky a premenu potravinárskych systémov.
Poznámky:
[1] Ďalšie informácie nájdete na stránke http://www.bbc.com/news/world-asia-china-30015545
[2] Správa britských Priateľov Zeme podrobne vysvetľuje, prečo je čisté, spravodlivé a rovné rozdelenie finančnej zodpovednosti jednotlivých štátov kritické pre riešenie klimatickej krízy.
Z podkladov Friends of the Earth-International spracovala Michaela Farkašovská. Článok bol pripravený v rámci projektu Od nadspotreby k solidarite: posilňovanie pôsobnosti občanov v prospech zodpovednosti Európy za globálnu udržateľnosť, ktorý finančne podporila Európska Únia prostredníctvom programu EuropeAid.