Mestská časť Bahnstadt s pasívnymi domami v nemeckom meste Heidelberg uspela v septembri 2015 v náročnom teste. Ten potvrdil, že budovy spĺňajú prísne energetické parametre. Priemerná spotreba 1260 bytových jednotiek s celkovou obytnou plochou viac ako 75 000 m2 v roku 2014 bola 14,9 kWh / (m2rok). V porovnaní s konvenčnými konštrukciami dosahujú energetickú úsporu asi 80 %. Štatisticky vysoký počet obytných domov postavených rôznymi dodávateľmi a projektovaných rôznymi architektmi presvedčivo ukázal, že úspešná realizácia veľkého budov v pasívnom štandarde je možná.
"Vyhodnotenie údajov o energetickej spotrebe dokazuje, že snaha mesta Heidelberg navrhnúť celú mestskú štvrť na vysokej úrovni z pohľadu energetickej hospodárnosti budov bola jednoznačne úspešná," povedal Soren Peper z Inštitútu pasívneho domu, ktorý riadil celý proces monitorovania. Meranie sa vykonalo na základe mesačných odpočtov celkovej spotreby tepla vo vybraných bytovkách s viac ako sto bytmi. Priemerná spotreba tepla na vykurovanie pod limitnou hodnotou pasívneho domu 15 kWh / (m2rok) sa merala priebežne.
Na rozdiel od skutočnej spotreby energie, potreba energie na vykurovanie budovy sa počíta výpočtom. Skutočná spotreba závisí od mnohých premenlivých faktorov, napríklad od počasia a od konkrétneho správania užívateľov. Merania sa prevažne vykonávali počas prvého roka prevádzky budov, kedy je spotreba obyčajne vyššia než v nasledujúcich rokoch. Ale aj za týchto nepriaznivých podmienok fungovali budovy v pasívnom štandarde v Bahnstadte bezchybne. Výsledky meraní skutočnej energetickej spotreby potvrdili vysokú zhodu s teoreticky vypočítanými hodnotami potreby energie na vykurovanie pasívnych domov pomocou programu PHPP.
"Monitoroving spotreby v Heidelbergu nepreukázal len spoľahlivosť výpočtového programu PHPP," konštatovalriaditeľ Inštitútu pasívneho domu v Darmstadte Dr. Wolfgang Feist. "Mierne rozdiely medzi vypočítanými potrebami a reálne nameranými spotrebami ukazujú, že domy postavené v pasívnom štandarde preukázateľne vykazujú extrémne vysokú úsporu tepelnej energie, a tým, samozrejme aj prevádzkových nákladov. Toľko omieľané tvrdenia o nesúlade medzi očakávaniami a realitou sa domov postavených v pasívnom štandarde netýkajú".
Z pohľadu rozsahu je projekt v Bahnstadte v súčasnosti pravdepodobne najväčším projektom výstavby v pasívnom štandarde: celá mestská časť kompletne vybudovaná na báze pasívneho štandardu vznikla v bývalom areáli nákladnej železničnej stanice a zahŕňa obytné aj komerčné budovy na ploche 116 hektárov. V Heidelbergu si už našli nový domov stovky občanov. Vzniklo tam niekoľko administratívnych budov a plánuje sa výstavba materských škôl, školy, obchodov, komunitného centra a multifunkčného kina. V tejto novej štvrti bude po dobudovaní bývať a pracovať 12 000 ľudí. Projekt získal v roku 2014 Cenu pre pasívne domy.
Bližšie informácie:
Benjamin Wünsch (Inštitút pasívneho domu), tel: +49 (0)6151-82699-25, email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Z podkladov International Passive House Association (iPHA) spracovala Michaela Farkašovská. Článok bol pripravený v rámci projektu Od nadspotreby k solidarite: posilňovanie pôsobnosti občanov v prospech zodpovednosti Európy za globálnu udržateľnosť, ktorý finančne podporila Európska Únia prostredníctvom programu EuropeAid.