Pred pádom železnej opony v Güssingu rakúska vláda v porovnaní s inými regiónmi veľmi neinvestovala. Celý okres sa nachádzal v „neperspektívnom“ rakúsko-maďarskom pohraničí. So zvyškom krajiny nemal diaľničné ani železničné spojenie, neboli v ňom žiadne významnejšie priemyselné ani poľnohospodárske podniky ponúkajúce pracovné príležitosti a tak viac ako 70 percent obyvateľov dochádzalo za prácou do vzdialenejších miest, z nich značná časť do Viedne. V okrese bola zanedbaná infraštruktúra a v porovnaní s inými mestami malo výrazne poddimenzované služby.

V roku 1990 prijalo mestské zastupiteľstvo v Güssingu stratégiu vlastnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Za ňou nasledoval rad strategických rozhodnutí, vytvorenie ambiciózneho energetického programu podporeného vlastnými kapacitami a premyslenými investíciami. Po dvadsiatich rokoch sa kedysi zaostávajúci Güssing zmenil na vlajkovú loď rakúskeho prístupu k využívaniu obnoviteľných zdrojov energie s vysokou mierou energetickej autonómie (a bezpečnosti).

Po radikálnom znížení celkovej spotreby energie v budovách asi o polovicu sa začala výstavba vlastných zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Tie dnes pokrývajú v okrese vyše 50 % celkovej spotreby tepla, 34 % spotreby elektriny a 47 % pohonných hmôt. Ak kedysi dovoz spotrebovanej energie a palív pohlcoval značnú časť príjmov okresu, dnes vďaka lokálnej výrobe palív a energie ostáva 14 mil. € ročne v miestnej ekonomike. Inovatívne energetické projekty podnietili vznik nového druhu turistiky – do Güssingu prichádza každý týždeň vyše 400 turistov na prehliadky zaujímavých energetických inštalácií a učiť sa z ich rôznych kombinácií. Rozvoj inteligentnej energetiky podnietil v okrese vznik 50 malých a stredných podnikov, ktoré poskytujú vyše 1100 pracovných miest. Každý energetický projekt má svoj osvetovo-vzdelávací komponent a je napojený na vedecko-výskumné úlohy univerzít a výskumných ústavov.