Green New Deal (Nová zelená dohoda) demokratického kandidáta na prezidenta USA Bernieho Sandersa si zasluhuje pozornosť. Ku klimatickej výzve sa stavia čestnejšie a komplexnejšie ako ktorýkoľvek iný koncept v USA. Volá po vládnych opatreniach v kolosálnom rozsahu – chce zaviazať USA, aby sa spravodlivo podieľali na znížení globálnych emisií skleníkových plynov na polovicu do roku 2030, v súlade so závermi prelomovej vedeckej správy Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC) z októbra 2018 - a načrtáva súbor odvážnych stratégií na dosiahnutie tohto mimoriadne ambiciózneho cieľa. Plánovaných 16,3 bilióna dolárov za desať rokov podozrivo zdvíha obočie v radoch korporátnych lobistov, ale demokratický kandidát nekľučkuje. "Základnou otázkou je, či primerane reagujeme na to, čo od nás žiada vedecká komunita, alebo nie," povedal Sanders organizácii Mother Jones (na ochranu nezávislej žurnalistiky po vstupe Donalda Trumpa do Bieleho domu, pozn. prekl.). "A z morálneho hľadiska podľa mňa inú možnosť ako konať nemáme."
Sandersova Nová zelená dohoda, ktorú zverejnil 22. augusta 2019, keď počas prezidentskej kampane navštívil Paradise v Kalifornii, kedysi idylické mesto, ktoré minulé leto podľahlo rekordným požiarom, počíta „s desaťročnou celonárodnou mobilizáciou zameranou na spravodlivosť a rovnosť“. Dohoda sľubuje „ukončiť nezamestnanosť“ vytvorením 20 miliónov „dobre platených, odborových pracovných miest so silnými výhodami“. Dohoda by mimo zákon vykázala dovoz aj vývoz fosílnych palív, zakázala by ťažbu ropy frakovaním aj povrchovú ťažbu uhlia a do roku 2030 by v USA stiahla na nulu emisie z dopravy. Vytvorila by program „spravodlivej transformácie“, aby pracovníci v priemysle fosílnych palív netrpeli zmenou orientácie k ekologickejšiemu hospodárstvu a zriadila by samostatný fond na podporu komunít inej farby pleti, ktoré sa musia vyrovnať s očakávanými dôsledkami klimatického rozvratu. Takto nejako vyzerá seriózny klimatický plán v roku 2019.
Ale pointa Sandersovej Novej zelenej dohody - tajná zbraň na dosiahnutie sľubovanej masívnej redukcie emisií - ostala mimo pozornosti hlavných masmédií a dokonca aj väčšiny klimatických aktivistov. Sanders jasne priznáva, že zrušenie emisií skleníkových plynov do roku 2030, ako to požadovalo hnutie Sunrise Movement a iní klimatickí aktivisti, sa v ekonomike tak mamutej a energeticky náročnej ako v Spojených štátoch nedá dosiahnuť - aspoň nie bez ochromenia dopravného systému, a tým aj bez ohrozenia zásobovania potravinami a ďalších rozbušiek k sociálnym konfliktom. Lenže namiesto toho, aby rigidne trval na termíne 2030 ako niektorí aktivisti, tvrdiac alebo predstierajúc, že s vedou sa neobchoduje, ako to robí väčšina politikov, Sanders našiel vierohodné východisko z tejto dilemy.
Jeho Nová zelená dohoda obsahuje prísľub pomôcť chudobným krajinám sveta rýchlo opustiť využívanie fosílnych palív. Tým sa dosiahne také zníženie ich emisií skleníkových plynov, ako by sa dosiahlo v rámci tak hlbokej a komplexnej transformácie, aká sa má uskutočniť v Spojených štátoch. Sanders konkrétne navrhuje, aby USA poskytli 200 miliárd dolárov do Zeleného klimatického fondu OSN, ktorý pomáha chudobným krajinám zanechať uhlie, ropu a plyn v prospech solárnych a iných obnoviteľných zdrojov energie. Podľa neho by to do roku 2030 „znížilo emisie menej industrializovaných krajín o 36 percent.“ Spolu so 71 percentným poklesom amerických emisií do roku 2030, ktorý navrhuje Sanders v rámci jeho Novej zelenej dohody, by sa čistý odhadovaný efekt tejto kombinácie opatrení rovnal zníženiu emisií USA o 161 percent – teda oveľa viac ako 100 percent, ktoré žiada radikálne klimatické hnutie.
Takto by to naozaj mohlo fungovať. Svet disponuje obrovským potenciálom razantného zníženia emisií. K potrebným škrtom však nedôjde včas, pokiaľ bohaté krajiny nielenže nedekarbonizujú svoje vlastné ekonomiky, ale neposkytnú ani finančnú a technologickú podporu rozvojovým krajinám, ktoré síce majú záujem, ale nie prostriedky na zníženie ich emisií. A treba dodať, že práve preto budú pokračovať v doterajšom rozvoji. Analytici môžu spochybňovať čísla, ktoré Sanders uvádza - viac o tom nižšie -, ale je pravda, že dolár investovaný do zelenej energie v rozvojovej krajine dokáže viac ako v Spojených štátoch. A keďže emisie je treba výrazne a veľmi rýchlo znížiť, práve toto je dôležité.
Niektorí americkí aktivisti chápu revolučný charakter medzinárodného dôrazu Sandersovho plánu. „Tým, že žiada, aby USA podporila 36 percentné zníženie emisií v chudobnejších krajinách do roku 2030 a 200 miliárd dolárov pre Zelený klimatický fond na dosiahnutie tohto cieľa, Sandersov plán uznáva potrebu bezprecedentnej medzinárodnej spolupráce – so spravodlivým príspevkom od USA –, ak si chceme uchovať nádej na vyriešenie klimatickej krízy,“ povedal v rozhovore pre The Nation politický riaditeľ ActionAid USA Brandon Wu. „Ako bohatá krajina máme obrovskú zodpovednosť za sanáciu problému, ktorý sme spôsobili. To vo väčšine diskusií o Novej zelenej dohode alebo o amerických klimatických opatreniach doteraz chýbalo.“
Vedľajším prínosom Sandersovho plánu je to, že dláždi klimatickým aktivistom ústupovú cestu z kúta, do ktorého sa sami vohnali požiadavkou na nulové emisie USA do roku 2030. V minuloročnej špeciálnej správe IPCC (Globálne otepľovanie 1,5 °C) klimatológovia vyhlásili, že obmedzenie nárastu teploty do 1,5 stupňov Celzia oproti predindustriálnemu priemeru si vyžaduje zníženie globálnych emisií do roku 2030 o 45 percent oproti roku 2010 a dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050. Keďže bohaté krajiny znečisťujú oveľa viac ako je svetový priemer, klimatickí aktivisti tvrdia, že na ceste k splneniu tohto cieľa musia znášať oveľa väčšie bremeno. V Spojených štátoch hnutie Sunrise Movement opakovane žiadalo nulové emisie do roku 2030 a vo Veľkej Británii hnutie Extinction Rebellion požadovalo nulové emisie už do roku 2025. Takéto požiadavky rámcujú potrebný rozsah opatrení a dajú sa ľahko komunikovať. Nanešťastie sa však nepovažujú za reálne a splniteľné, a to ani zo strany mnohých klimatických radikálov. To je dôvod, prečo sa niekedy zdá, že by ich Sunrise Movement najradšej opustilo. Keď sa redaktor The Nation nedávno opýtal výkonnej riaditeľky tejto organizácie Varshini Prakash na požiadavku na nulové emisie do roku 2030, váhavo odpovedala: „Neveríme tomu. Ľudia majú rôzne názory.“ Sandersov plán umožňuje klimatickým aktivistom ustúpiť v ofenzíve a žiadať, aby ostatní prezidentskí kandidáti zodpovedali ambíciám Novej zelenej dohody.
Zvláštnosťou Sandersovho plánu je, že akceptuje tvrdú vedeckú pravdu, podľa ktorej je prudké zníženie emisií nevyhnutné. Takúto redukciu však robí uskutočniteľnú, keď odmieta obmedziť svoju predstavu o tom, ako ju dosiahnuť. Skôr dodáva ďalšiu tvrdú pravdu: Ak má ľudstvo stabilizovať globálny klimatický systém, bohaté krajiny musia spravodlivo prispievať nad rámec domácich opatrení a poskytovať podporu znižovaniu emisií v chudobnejších krajinách. Sanders je prvou významnou americkou politickou osobnosťou, ktorá čelí realite a rozsahu tejto potreby. Jeho Nová zelená dohoda by bola definujúcim aktom medzinárodnej solidarity. Oživila by Parížsku dohodu, ktorá zápasí o prežitie, a odštartovala by ďalšiu etapu, tok finančnej pomoci chudobným krajinám, ktorý je potrebný na zabránenie klimatickým katastrofám.
Stanoviť spravodlivý podiel daného štátu na znižovaní emisií nie je jednoduchá matematika a zatiaľ čo Sandersových 161 percent nie je definitívny výsledok, jeho rámec tvoria politické a etické predpoklady. Viem to preto, že toto číslo vychádza z analýzy Koalície pre rovnosť občianskej spoločnosti, ktorá sa opiera o modelovanie v rámci projektu porovnávania klimatickej rovnosti, ktorý pomáham koordinovať (hoci som pri navrhovaní Sandersovho plánu nehral žiadnu úlohu). Jeho domáci cieľ znížiť do roku 2030 emisie o 71 percent je založený na práci mnohých odborníkov v mnohých oblastiach vrátane strojárstva, ekonómie a politiky. Obe čísla možno kritizovať, ale obidve mieria správnym smerom. A keď príde čas na detaily, som si istý, že klimatickí experti zo Sandersovho tímu radi predvedú svoju prácu. Transparentnosť je koniec koncov jej súčasťou. Budúcnosť, v ktorej všetci skutočne máme nejakú budúcnosť, si žiada veľa diskusií a nenecháva priestor pre bočné úmysly.
Tým sa dostávame k cene 16,3 bilióna dolárov za jeho 10-ročnú Novú zelenú dohodu. Jeden spôsob, ako o tom premýšľať, je to, že ide ročne o 1,63 bilióna dolárov, čo je zhruba dvojnásobok sumy, ktorú USA každoročne vynakladajú na obranu. Sanders však zdôrazňuje, že veľkú časť nákladov na Novú zelenú dohodu by nekrylo priame zdanenie bežných Američanov. Zdroje by plynuli „zo sektora fosílnych palív, ktoré sa z neho musia vymôcť za jeho podiel na znečisťovaní prostredníctvom súdnych sporov, poplatkov, daní a zrušenia federálnych dotácií pre fosílne palivá.“ Okrem toho výraznú väčšinu zo 16,3 biliónov dolárov je možné považovať za investíciu, a nie za náklady, ktoré sa prejedia. Sanders sľubuje „masívne investície“ do technológií ukladania energie, trvalo udržateľných plastov a ďalších ekologických technológií, spolu s ambicióznymi programami na posunutie amerického poľnohospodárstva od dnešného priemyselného modelu k regeneratívnemu hospodáreniu, ktoré vytvára zdravú pôdu, zlepšuje odolnosť voči suchu a ďalším klimatickým vplyvom a zároveň spomaľuje globálne otepľovanie zachytávaním uhlíka. A napokon, tvrdí, že musíme porovnať náklady na činnosť s nákladmi na nečinnosť, ktoré by boli veľmi veľké – ďaleko vyššie ako 16,3 bilióna dolárov.
Sandersova Nová zelená dohoda znamená možný prielom v klimatickej politike. Upevnila by Parížsku dohodu, ktorá mieri na obmedzenie nárastu teploty na výrazne pod 2 stupne Celzia, čo je cieľ, ktorý jej signatári (195 krajín) potvrdia aj na nadchádzajúcom klimatickom samite OSN 23. septembra. Sandersov plán a Parížska dohoda sa veľmi dobre k sebe hodia, pretože kombinujú požiadavku na dosiahnutie domácej aj medzinárodnej klimatickej spravodlivosti. Spojte tieto dve požiadavky a dostanete novú globálnu zelenú dohodu - koncept, s ktorým prišiel týždenník The Nation pred 20 rokmi a ktorý je dnes naliehavejší než kedykoľvek predtým.
Autor: Tom Athanasiou. Z amerického originálu „Only a Global Green New Deal Can Save the Planet. And Bernie Sanders has a plan for that.“ Publikovaného v týždenníku The Nation 17.9.2019 preložil Juraj Zamkovský so súhlasom autora.