Kontext

Slovensko nepatrí ku krajinám, ktoré sú pripravené včas a dôsledne reagovať na výzvy nezávislej vedeckej komunity na stabilizáciu globálnej klímy. Vďaka krajinám ako Slovensko svet neplní globálne stanovené klimatické ciele a smeruje k stavu, ktorý kladie vážne otázniky nad budúcnosťou modernej civilizácie. Energetickú politiku Slovenska treba preto razantne zmeniť a dostať do súladu so zisteniami vedcov a záväzkami Parížskej klimatickej dohody. Iba tak je možné znížiť globálne emisie CO2 do roku 2030 až o 45 % (oproti roku 2010) a dosiahnuť úplnú uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Rozhodujúca bude dekáda medzi rokmi 2020 a 2030.

Ale aj akokoľvek modernizovaná štátna energetická politika, ktorá by smerovala k naplneniu týchto cieľov, bude účinná iba vtedy, ak bude mať aktívnu oporu v regiónoch a na miestnej úrovni. Na úrovni územnej samosprávy Slovenska však dnes neexistuje žiadna reálna energetická politika a samosprávne kraje, mestá a obce sa až na výnimky správajú živelne - podľa dotácií a momentálnych ekonomických podmienok. Vznik systematickej, dlhodobej, na faktoch a dátach založenej regionálnej a miestnej energetickej politiky, postavenej na využití lokálnych obnoviteľných zdrojov a rešpektujúcom prírodné limity je preto nevyhnutnosťou.

Cieľ projektu

Cieľom projektu bolo podporiť vo vybraných zaostávajúcich okresoch SR rozvoj personálnych a inštitucionálnych kapacít udržateľnej regionálnej energetickej politiky smerujúcej k energetickej sebestačnosti a postavenej na udržateľnom využití lokálnych prírodných zdrojov:

1. prenosom poznatkov príkladov dobrej praxe z vybraných regiónov Slovenska, ako aj zo zahraničia – Nemecka, Rakúska, Českej republiky,
2. formuláciou návodu vo forme praktík a odporúčaní pre zmeny na úrovni komunálnej, regionálnej aj celoštátnej energetickej politiky.

Okrem podpory kapacít pre rozvoj dlhodobo udržateľnej regionálnej energetickej politiky vo vybraných okresoch projekt mal prispieť aj k rozšíreniu konceptu udržateľnej lokálnej energetiky prostredníctvom štruktúr ZMOSu a k jeho ukotveniu vo vládnych politikách v oblasti energetiky a environmentálnej udržateľnosti.

Cieľová skupina

Základom pre výber účastníkov série podujatí projektu boli 3 najmenej rozvinuté okresy (NRO) – Kežmarok, Rimavská Sobota, Rožňava, v ktorých súčasťou vládou schválených akčných plánov rozvoja je aj vznik tzv. centier udržateľnej energetiky. Projekt teda nebude začínal na zelenej lúke, ale nadväzoval na existujúce iniciatívy.

Vzhľadom na to, že pripravovaný návrh stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 obsahoval aj prioritu vybudovať na regionálnej úrovni koordinačné kapacity pre rozvoj udržateľnej energetiky, bola podpora rozvoja personálnych a odborných kapacít, know-how a postupov práve v týchto okresoch dobrým základom.

Realizácia

Rok 2019

Plánované výstupy

• 3 diskusné podujatia, vrátane exkurzií v SR a Rakúsku na miesta dobrej praxe
• Návštevy regiónov
• Manuál na tvorbu regionálnych kapacít pre koordináciu udržateľnej energetiky pre samosprávy a regióny: tlačená verzia, online prezentácia na portáloch CUE
• Rozšírenie platformy na podporu vzniku regionálnej politiky rozvoja udržateľnej energetiky v SR (účastníkmi projektu)

Partneri projektu

• Nadácia Friedricha Eberta, Bratislava
• Priatelia Zeme-CEPA, o.z., Ponická Huta
• Renner Institute, Viedeň

 

Výstupy projektu

Publikácia: J. Zamkovský, M. Ftáčnik: Zelená lokálna energia - cesta pre Slovensko: Udržateľná a sebestačná regionálna a lokálna energetika nevznikne spontánne. Vydal: Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike. November 2019.

Prvé podujatie 13. mája 2019: začalo prezentáciami a diskusiou v sídle SIEA v Banskej Bystrici a potom nasledovala exkurzia do prevádzok projektu Bioenergia-Bystricko. Podujatia sa zúčastnili vedúci predstavitelia miest a obcí z okresov Kežmarok, Rožňava, Rimavská Sobota, Levice, Nitra a Prievidza.

Najskôr Alexander Ač z Centra výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR zhrnul základné fakty týkajúce sa dôsledkov zmeny klímy na územie Slovenska a Českej republiky. Zdôraznil, že Slovensko bude v blízkej budúcnosti patriť k najviac vysychajúcim oblastiam na svete a upozornil, že štát má vzhľadom na potreby ale aj svoje možnosti veľmi neambiciózne ciele znižovania emisií CO2. Bývalý primátor Bratislavy M. Ftáčnik priblížil prítomným zástupcom a zástupkyniam miest a obcí globálny Dohovor primátorov a starostov o  klíme a energetike, do ktorého sa doteraz zapojilo iba zanedbateľný počet samospráv zo Slovenska. Finančným mechanizmom podpory energetických opatrení sa venovala riaditeľka odboru legislatívy SIEA Kvetoslava Šoltésová. Poukázala na fakt, že viac ako 80% finančných kapacít z aktuálnych výziev v rámci EŠIF je stále nevyčerpaných. Juraj Zamkovský z OZ Priatelia Zeme-CEPA označil za hlavnú príčinu živelného postupu v energetike absenciu kapacít pre energetické plánovanie na úrovni samospráv a regiónov. Zdôraznil obrovský ekologický aj ekonomický prínos energetickej nezávislosti.

Popoludní sa účastníci stretnutia absolvovali projekt vybudovania uzavretého cyklu výroby, spracovania a distribúcie drevnej biomasy a vykurovania 32 verejných objektov v 8 obciach v okolí Banskej Bystrici. Celý cyklus je pod úplnou kontrolou obcí a podľa manažéra projektu Petra Lakomčíka je pre obce ekonomicky veľmi výhodný a potvrdzuje všeobecnú výhodnosť energetickej sebestačnosti regiónu. Napríklad na základnej škole v Čiernom Balogu sa prechodom na vykurovanie vlastnou drevnou štiepkou podarilo znížiť náklady na vykurovanie až o 60 %.

Bližšie informácie: http://www.fes.sk/e/zelena-lokalna-energia-cesta-pre-slovensko/

  

 

Druhé podujatie 25. a 26. júna 2019: zástupcovia dvanástich obcí a miest z okresov Rožňava, Kežmarok, Rimavská Sobota, Prievidza a Nitra absolvovali najprv sériu odborných prednášok zameraných na udržateľnú energetiku v hoteli Saffron v Bratislave. Potom navštívili ukážky dobrej energetickej praxe v Bratislave a Rakúsku.

Shruti Athavale z Rakúskej energetickej agentúry najprv predstavila európsky program E5 pre energeticky efektívne komunity a niekoľko príkladov dobrej energetickej praxe v Rakúsku (webové stránky programu www.e5-gemeinden.at opisujú vyše 2000 príkladov zaujímavých energetických riešení v mestách a obciach). Spolupracovníčka európskeho analytického združenia E3G Ada Ámon priblížila účastníkom skúsenosti, prínosy, ale aj problematické miesta nemeckej energetickej transformácie. Jedným z jej pozoruhodných dôsledkov je masívna decentralizácia energetiky a výrazný pokles vplyvu štyroch energetických gigantov (RWE/Innogy, E.ON, Vattenfall, EnBW) na trhu obnoviteľných zdrojov. Odborný garant projektu Juraj Zamkovský zhrnul konkrétne ekonomické a spoločenské prínosy prechodu miest a obcí koordinovaný rozvoj udržateľnej energetiky, ktorý však nie je možný bez primeraných kapacít. Upozornil na pozitívny obrat v rétorike najvyšších štátnych predstaviteľov SR. Poukázal na pilotné centrá udržateľnej energetiky, ktoré by mohli byť zárodkom kapacít pre novú regionálnu energetickú politiku v SR. Druhý odborný garant projektu Milan Ftáčnik priblížil účastníkom možnosti a príklady energetického plánovania v rámci modelu Dohovoru primátorov a starostov pre klímu a energiu, ku ktorému sa doteraz prihlásilo vyše 9 tisíc samospráv z 59 krajín sveta reprezentujúcich bezmála 327 mil. obyvateľov.

Prvá exkurzia smerovala do nového bytového komplexu v pasívnom štandarde v bratislavskej Petržalke. Projektant Michal Lešinský predstavil použitý systém vykurovania tepelnými čerpadlami typu zem-voda, riadené vetranie s rekuperáciou tepla a použité technické, dispozičné a ďalšie inovácie. Obstarávacie náklady na byt v bytovkách tohto projektu sú, popri citeľných energetických úsporách, porovnateľné s bežnou výstavbou.

Druhý deň stretnutia vyplnil výjazd účastníkov do rakúskych miest Bruck an der Leitha a Gänserndorf. Primátor Bruck an der Leitha Gerhard Weil a manažér Energieparku Bruck an der Leitha Norbert Koller prezentovali výsledky a projekty, ktoré toto mesto a región dosiahlo za 25 rokov dôsledného presadzovania a zavádzania ekologických energetických riešení v oblasti veternej energie, biomasy, bioplynu a fotovoltiky. Po výstupe na vyhliadkovú platformu veternej turbíny v Energieparku Bruck an der Leitha navštívili účastníci materskú školy Wolkenschiff v meste Gänserndorf. Budova je postavená v pasívnom štandarde s využitím miestnych prírodných materiálov a množstva technologických inovácií (fotovoltická elektráreň na streche, tepelné čerpadlo, špeciálny izolačný konštrukčný systém).

Bližšie informácie:http://www.fes.sk/e/zelena-lokalna-energia-skusenosti-z-nemecka-rakuska-a-slovenska/

  

  

 

Tretie podujatie 5. novembra 2019: išlo o okrúhly stôl v sidle Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja s cieľom zozbierať podnety a odporúčania pre etablovanie novej energetickej politiky. Zúčastnili sa ho zástupcovia vlády SR, Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, odboru strategického plánovania aj Centrálneho kontrolného útvaru, zodpovedného za čerpanie fondov EÚ, zástupcovia viacerých samosprávnych krajov, zodpovední za oblasť energetického plánovania a regionálneho rozvoja, zástupkyňa SIEA, predstavitelia viacerých miest a obcí, a odborníci z občianskeho sektoru.

V úvode odborní garanti projektu Juraj Zamkovský a Milan Ftáčnik predstavili pripravovaný dokument s návrhmi opatrení na podporu etablovania regionálnej energetiky v podmienkach SR. J. Zamkovský prezentoval návrh rozdelenia kompetencií medzi štátom, samosprávnymi krajmi, regiónmi (zatiaľ okresmi) a miestnymi samosprávami vrátane návrhu ich finančného, personálneho a organizačného zabezpečenia. V diskusii odznelo viacero konštruktívnych podnetov a názorov, z ktorých časť sa neskôr premietla do výsledného dokumentu. „Toto stretnutie potvrdilo predpoklad, s ktorým sme do tohto projektu išli a to, že bez kapacít, ktoré sa utvoria na úrovni regiónov alebo miestnej a územnej samosprávy, nie je možné dosiahnuť ambiciózne národné klimatické a energetické ciele“, uviedol po skončení diskusie M. Ftáčnik.

Argumentačná munícia, ktorú projekt vytvoril, sa naplno zúžitkovala pri finalizácii pripomienok k Národnému klimatickému a energetickému plánu SR do roku 2030, ktorý je záväzným dokumentom definujúcim kroky, ktoré štát musí urobiť preto, aby úspešne transponoval klimatické ciele Slovenska do praxe.

Bližšie info: http://www.fes.sk/e/zelena-lokalna-energia-okruhly-stol-v-banskej-bystrici/