Sústavu verejného osvetlenia na území VSP Južný Gemer tvoria rôzne druhy svetelných zdrojov. Najpočetnejšie sú zastúpené zdroje LED (296 ks, 43,4 %), čo svedčí o postupnej obnove verejného osvetlenia vo VSP Južný Gemer po roku 2010[1]. Zvyšných 56,6 % zdrojov tvoria kompaktné žiarivky, sodíkové a halogenidové výbojky a halogénové žiarovky s nižším merným výkonom oproti zdrojom LED. Najväčší príkon medzi používanými svetelnými zdrojmi majú zdroje LED 50 W.
Kompletne rekonštruované verejné osvetlenie so zdrojmi LED majú obce Číž (2016), Kráľ (2017), Lenartovce (2019), a Vlkyňa (2017) a takmer kompletne rekonštruované verejné osvetlenie má obec Štrkovec (2018). Čiastočná modernizácia so zdrojmi LED sa uskutočnila v obciach Abovce a Kesovce.
Zníženie spotreby elektriny vo verejnom osvetlení sa dosahuje najmä výmenou starých svetelných zdrojov za nové s vyšším merným výkonom pri výrazne dlhšej životnosti a účinnou reguláciou výkonu svetelných zdrojov v čase. Presné vyčíslenie úspory by stanovil svetelno-technický audit konkrétnej sústavy verejného osvetlenia a návrh jej komplexnej modernizácie. V prípade výmeny existujúcich zdrojov (iných ako LED) za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu, súčasnej úrovne svetelného toku a účinného riadenia výkonu) v obciach v VSP Južný Gemer by celková úspora predstavovala 24,54 MWh/rok, t.j. 44 % ich súčasnej teoretickej (vypočítanej) potreby elektriny. Pri uplatnení regulácie výkonu všetkých sústav verejného osvetlenia (t.j. aj v tých, kde v nedávnej minulosti došlo k výmene pôvodných svetelných zdrojov za zdroje LED) by sa celková úspora zvýšila na 30,5 MWh/rok, t.j. 33 % celkovej súčasnej vypočítanej potreby elektriny vo všetkých obciach.
Podrobné informácie o verejnom osvetlení nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre územie VSP Južný Gemer.
[1] Treba upozorniť na to, že pravidlá financovania rekonštrukcie systémov verejného osvetľovania doteraz umožňovali najmä výmenu zastaraných svietidiel v zlom technickom stave a pôvodných zdrojov s nízkym merným výkonom za nové svetelné zdroje s výbornými technickými parametrami a podstatne dlhšou životnosťou (vrátane ich regulácie a náhrady inštalačných prvkov ako výložníkov, vedenia a rozvádzačov), nie zahusťovanie osvetľovacích telies a svetelných zdrojov v úsekoch s veľkými vzdialenosťami medzi nimi (nad 40 m). Z tohto dôvodu modernizácia síce priniesla značné zníženie spotreby elektriny a znamenala pomerne rýchlu ekonomickú návratnosť vynaložených prostriedkov, avšak často nezabezpečila súlad s požadovanými svetelno-technickými parametrami pre verejné osvetlenie. Ak by sa tieto parametre mali dosiahnuť, sústavy verejného osvetlenia by sa často museli doplniť novými stožiarmi so svietidlami, čo je nie vždy technicky jednoducho realizovateľné. V takýchto prípadoch by mohla značne klesnúť reálna úspora energie, dokonca by sa spotreba elektriny mohla po modernizácii ešte zvýšiť.