Sústavu verejného osvetlenia v meste Tisovec a jeho mestskej časti Rimavská Píla tvoria rôzne druhy svetelných zdrojov. Najpočetnejšie sú zastúpené zdroje LED (597 ks, 93 %), čo svedčí o postupnej obnove verejného osvetlenia v Tisovci po roku 2010[1]. Zvyšných 7 % zdrojov tvoria žiarovky a kompaktné žiarivky s nižším merným výkonom oproti zdrojom LED. Najväčší príkon medzi používanými svetelnými zdrojmi majú LED svietidlá 44,5 W.
Počas prvej rekonštrukcie verejného osvetlenia realizovanej v meste Tisovec v roku 2018 boli pôvodné sodíkové výbojky nahradené kompaktnými žiarivkami. Posledná komplexná rekonštrukcia verejného osvetlenia podľa vyjadrenia zástupcov mesta sa uskutočnila v roku 2015. V roku 2020 LED svietidlá predstavovali až 93 % všetkých svetelných zdrojov sústavy verejného osvetlenia.
Zníženie spotreby elektriny vo verejnom osvetlení sa dosahuje najmä výmenou starých svetelných zdrojov za nové s vyšším merným výkonom pri výrazne dlhšej životnosti a účinnou reguláciou výkonu svetelných zdrojov v čase. Presné vyčíslenie úspory by stanovil svetelno-technický audit konkrétnej sústavy verejného osvetlenia a návrh jej komplexnej modernizácie. V prípade výmeny existujúcich zdrojov (iných ako LED) za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu, súčasnej úrovne svetelného toku a účinného riadenia výkonu) na území mesta Tisovec by celková úspora predstavovala 6,3 MWh/rok, t.j. 67 % ich súčasnej teoretickej (vypočítanej) potreby elektriny, t.j. 9 % celkovej súčasnej vypočítanej potreby elektriny vo verejnom osvetlení pre mesto Tisovec.
Podrobné informácie o verejnom osvetlení nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre mesto Tisovec.
[1] Treba upozorniť na to, že pravidlá financovania rekonštrukcie systémov verejného osvetľovania doteraz umožňovali najmä výmenu zastaraných svietidiel v zlom technickom stave a pôvodných zdrojov s nízkym merným výkonom za nové svetelné zdroje s výbornými technickými parametrami a podstatne dlhšou životnosťou (vrátane ich regulácie a náhrady inštalačných prvkov ako výložníkov, vedenia a rozvádzačov), nie zahusťovanie osvetľovacích telies a svetelných zdrojov v úsekoch s veľkými vzdialenosťami medzi nimi (nad 40 m). Z tohto dôvodu modernizácia síce priniesla značné zníženie spotreby elektriny a znamenala pomerne rýchlu ekonomickú návratnosť vynaložených prostriedkov, avšak často nezabezpečila súlad s požadovanými svetelno-technickými parametrami pre verejné osvetlenie. Ak by sa tieto parametre mali dosiahnuť, sústavy verejného osvetlenia by sa často museli doplniť novými stožiarmi so svietidlami, čo je nie vždy technicky jednoducho realizovateľné. V takýchto prípadoch by mohla značne klesnúť reálna úspora energie, dokonca by sa spotreba elektriny mohla po modernizácii ešte zvýšiť.