Priatelia Zeme–CEPA dnes odovzdali starostovi obce Poniky a predstaviteľom Obecného podniku lesov dva dôležité pilotné koncepčné dokumenty: analýzu potenciálu biomasy na udržateľné energetické využitie a stratégiu adaptácie lesníctva na zmenu klímy. Oba dokumenty môžu obci významne pomôcť zefektívniť hospodárenie s vlastnými prírodnými zdrojmi v dlhodobom horizonte.
Analýza potenciálu biomasy na udržateľné energetické využitie hodnotí a kvantifikuje potenciál lesnej a poľnohospodárskej biomasy v celom katastri obce a odporúča opatrenia, ktoré zabezpečia jej udržateľné využívanie na energetickej účely. Podľa autora botanickej časti Dobromila Galvánka „dôležitou súčasťou štúdie je zhodnotenie stavu a kvality lesných aj nelesných biotopov a výskytu a rozšírenia živočíchov, od ktorých sa potom odvíja návrh opatrení. Príprave štúdie preto predchádzal terénny botanický, lesnícky aj zoologický prieskum.“
Autor lesníckej časti Pavol Polák zdôraznil, že najperspektívnejšie plochy pre ťažbu energetickej dendromasy v katastri Poník sa ukázali tzv. biele plochy [1], ale iba za predpokladu dodržiavania navrhovaných zásad. „Navrhli sme ťažbu sústrediť do menej hodnotných oblastí z pohľadu biodiverzity a kvality biotopov, a ročnú ťažbu obmedziť najviac na 1/30 celkovej výmery bielych plôch“, povedal Polák a dodal: „Na lesnej pôde neodporúčame zvyšovať ťažbu biomasy na energetické účely a navrhujeme sústrediť sa na zvýšenie odolnosti lesných porastov, ktoré môžu priniesť úžitky pre Obecný podnik lesov aj pre prírodné prostredie obce Poniky z dlhodobého pohľadu.“
Podľa Galvánka v katastri obce netreba očakávať veľké rezervy poľnohospodárskej biomasy na energetické účely, skôr ich treba považovať za doplnkový zdroj, ktorý môže byť v suchých rokoch výrazne deficitný. Na poľnohospodárskej ploche Galvánek odporúča sústrediť sa najmä na krytie potrieb poľnohospodárov (a zvyšovanie stavov dobytka), prípadne rezervy fytomasy využiť na produkciu stavebných materiálov (napr. zo slamy).
Štúdia odporúča obci, aby schválila program starostlivosti o dreviny s opatreniami na využívanie existujúcich bielych plôch a aby začala systematicky zaznamenávať základné údaje o plochách, z ktorých sa ťaží biomasa na energetické účely.
Hlavným účelom druhého dokumentu bolo pripraviť návrh opatrení pre hospodárenie v lesoch v katastri obce Poniky na adaptáciu lesných porastov na prognózované zmeny klimatických podmienok do konca 21. storočia. Adaptačné opatrenia sú zamerané na minimalizáciu rizík vyplývajúcich zo zmien klímy tak, aby boli čo najmenej ohrozené základné funkcie lesov.
Podľa autora stratégie Petra Baláža sú štruktúra a drevinové zloženie lesov v katastri obce Poniky „človekom značne zmenené oproti prirodzenému stavu. Dominujú tu rovnorodé a rovnoveké ihličnaté lesy, najmä porasty s vysokým zastúpením smreka, ktoré sú z pohľadu meniacej sa klímy najzraniteľnejšie.“
Adaptačná stratégia obsahuje zhodnotenie ohrozenosti lesných porastov. Každý lesný porast bol zaradený do jednej z kategórií ohrozenia a pre každý porast je navrhnutý želaný cieľový stav, ktorý by mal garantovať zmiernenie rizika škôd spôsobených klimatickými zmenami. Stratégia obsahuje konkrétne opatrenia, ktoré by mali lesné porasty k tomuto cieľovému stavu čo najviac priblížiť alebo aspoň zmierniť ich zraniteľnosť.
Obec Poniky tak získala dva dôležité dokumenty, ktoré by jej mohli pomôcť dlhodobo stabilizovať a zefektívniť využívanie biomasy na svojom území. Je to dôležitý krok a predpoklad k posilňovaniu svojej energetickej bezpečnosti.
[1] Biele plochy sú spontánne vzniknuté porasty na pôvodne poľnohospodársky využívaných plochách bývalých lúk a pasienkov. V súčasnosti sú zarastené stromami alebo krovinami, ale nie sú súčasťou lesného pôdneho fondu. Majú rôznorodý charakter a ich biotop zvyčajne nie je ešte stabilizovaný. Tvoria akýsi prechodný typ lesa, ktorý sa sukcesne vyvíja.
Adaptačná stratégia_Poniky (celý dokument; 1,39 MB)
Kontakt:
Juraj Zamkovský, tel.: 0908 902 257, e-mail: zamkovsky[zavináč]priateliazeme.sk
Príprava oboch dokumentov je súčasťou rozsiahleho energetického programu, ktorý realizujú Priatelia Zeme-CEPA aj vďaka finančnej podpore Medzinárodného višegrádskeho fondu a Švajčiarskej konfederácie a Slovenskej republiky prostredníctvom Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.