Pre samosprávy, ktoré vsadili na inteligentnú energetiku

Obe dohody o voľnom obchode majú spoločné jedno: rokovania o nich sú netransparentné, aj keď vďaka obrovskej opozícii svetovej verejnosti a občianskych organizácií na verejnosť unikli ich navrhované znenia.

Aj keď cieľom týchto dohôd je odstránenie colných bariér pre medzinárodný obchod, ich podporovatelia dúfajú, že v prvom rade zharmonizujú obchodné normy a štandardy.

Deklarované výhody tohto sú viac ako sporné. Už ani Európska komisia nehovorí o predpokladaných pozitívnych ekonomických vplyvoch týchto dohôd (či už ide o hospodársky rast alebo pracovné miesta), ale obmedzila sa už len na všeobecné sľuby v duchu "podporia hospodársky rast".

Na druhej strane kritici sú presvedčení, že dohody prinesú úžitok len nadnárodným spoločnostiam - a to na úkor právneho štátu a širokej verejnosti. Veľké nadnárodné spoločnosti sa stále snažia vyvíjať zákulisný tlak a zabezpečiť, aby sa ich záujmy premietli do finálnych dohôd.

Zatiaľ čo rokovania o TTIP stále pokračujú, rokovania týkajúce sa CETA už boli uzavreté. Podľa komisárky EÚ pre obchod Cecilie Malmströmovej, okrem odstránenia formálnych nedostatkov sa už do tohto dokumentu nebude vôbec zasahovať. Vzhľadom na to, že CETA sa všeobecne považuje za predzvesť TTIP, možno predvídať, ako bude TTIP nakoniec vyzerať. 

Existujú obavy, že dohoda vo svojom súčasnom znení by veľmi negatívne ovplyvnila samosprávy, a to nasledovne:

  • Dohoda ustanovuje spoluprácu v oblasti regulácií: to by fakticky zablokovalo postup pri zavádzaní noriem. Každá krajina by v budúcnosti najprv musela „vyčistiť“ vlastné právne predpisy tak, aby boli v súlade so všetkými ostatnými členskými štátmi a USA. Dôsledky sú jasné: na jednej strane by štáty sotva nabrali "odvahu" pustiť sa do nových regulačných procesov a súčasne vzniká riziko, že nové normy, ktorých cieľom je ochrana spotrebiteľa, životného prostredia a sociálnych istôt, nenájde podporu u všetkých ostatných. Výsledkom by bola konzervácia stutus quo. Fakticky by sa oklieštili právomoci demokraticky zvolených parlamentov a vlád.
  • Kľúčovým bodom dohody je ustanovenie nástroja na riešenie sporov medzi investormi a štátmi: zodpovednosť za riešenie sporov by sa presunula na súkromné ​​rozhodcovské súdy, čo by ohrozilo existujúci právny systém.
  • Ochrana investorov by fakticky dostala prednosť pred verejným záujmom: dohoda predpokladá extrémne širokú ochranu investorov. Firmy by mohli žalovať štáty za zmarenie "budúcich ziskov", ak by štátne orgány prijali rozhodnutie obmedziť ich podnikateľskú činnosť (napr. zavedením noriem na ochranu životného prostredia, sociálnych alebo ľudských práv). Ak by napríklad v štáte, ktorý zakázal ťažbu bridličnej ropy frakovaním, ropná spoločnosť očakávala zisk z ťažby ropy touto metódou v danej krajine, mohla by si tieto „budúce zisky“ uplatňovať pred rozhodcovskými súdmi. Vzhľadom k obrovským požiadavkám na kompenzácie by už iba obyčajné varovanie zo strany firmy obmedzilo slobodu voľby pri rozhodovaní mnohých štátov, miest a obcí.
  • Problematické dôsledky pre krajiny Juhu: podľa rôznych analýz environmentálnych a rozvojových organizácií TTIP a CETA podkope sociálny a hospodársky rozvoj v rozvíjajúcich sa a rozvojových krajinách.
  • Mimoriadny význam má rozsah, v akom budú dohody voľnom obchode podporovať privatizáciu verejných služieb. Existuje reálne riziko, že ďalej oslabia autonómiu demokratických inštitúcií na miestnej úrovni. V minulosti sa na lokálnej úrovni využívali nezávislé a flexibilné postupy všade tam, kde bolo dôležité zdôrazniť kontrolnú úlohu samospráv (napr. možnosti kontroly prostredníctvom komunálnych služieb a aktivít samosprávy ako celku). Aj ked vyjednávačí sľubujú, že obchodné dohody v tomto prípade neoslabia verejnú kontrolu nad verejnými službami, z rokovaní už unikli dokumenty, ktoré aspoň čiastočne svedčia o (podľa nich napríklad verejné služby, ktoré už v minulosti boli predmetom obstarávania, sa už nemôžu vrátiť pod správu obcí, alebo že samosprávy budú musieť predložiť dôkaz o tom, že súkromní poskytovatelia služieb tieto služby nemôžu "robiť lepšie").
  • Dohody ovplyvnia aj verejné obstarávanie a obmedzia možnosti verejných inštitúcií.

  • Ohrozenie transformácie energetiky a klímy: ochrana investorov zakotvená v CETA a TTIP zakonzervuje vplyv fosílneho priemyslu a podporí napríklad ťažbu "lacného" plynu v Amerike metódou frakovania.
  • Ochrana spotrebiteľov, poľnohospodárstvo, legislatíva na ochranu prostredia: Európa je známa svojou preventívnou životného prostredia a spotrebiteľov, Amerika Dohody výrazne komplikujú pokusy zakázať používanie pesticídov alebo nariadiť ich obmedzenie; posilnia globalizáciu poľnohospodárstva na úkor jeho rozvoja na úrovni regiónov. USA sú voči genetickému inžinierstvu než Európa.


Ďalšie informácie nájdete na stránkach www.attac.de a www.boeckler.de

Podľa Klimatickej aliancie existuje veľa dôvodov k skeptickému postoju voči dohodám typu TTIP a CETA. Príklady oficiálnych stanovísk európskych samospráv nájdete tu: no-ttip-koeln.de, www.toutautrechose.be, gl-gegen-ttip.de

Deklarácia samospráv nezávislých od TTIP/CEPA

 

O Klimatickej aliancii

Už viac ako 25 rokov sa členské samosprávy tejto siete v spolupráci s domorodými národmi dažďových pralesov angažujú v prospech globálnej klímy. So svojimi vyše 1700 členmi v 26 európskych krajinách je Klimatická aliancia najväčšou sieťou samospráv na svete, ktorá sa sústreďuje na ochranu klímy, a jediná, ktorá si stanovuje konkrétne ciele: každá členská obec, mesto alebo región sa zaväzuje, že každých 5 rokov zníži emisie svojich skleníkových plynov o 10 percent. Uznávajúc vplyv nášho životného štýlu na najviac ohrozených ľudí a oblasti na svete Klimatická aliancia spája lokálne opatrenia s globálnou zodpovednosťou. Viac informácií nájdete v osobitnej rubrike o Klimatickej Aliancii v sekcii Pre samosprávy.

 


Z podkladov Friends of the Earth-International spracovala Michaela Farkašovská. Článok bol pripravený v rámci projektu Od nadspotreby k solidarite: posilňovanie pôsobnosti občanov v prospech zodpovednosti Európy za globálnu udržateľnosť, ktorý finančne podporila Európska Únia prostredníctvom programu EuropeAid.

 

 
 

energoplan3