Pre samosprávy a regióny, ktoré vsadili na udržateľnú energetiku

Územie MAS Cerovina leží na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja. Rozprestiera sa v juhozápadnom cípe okresu Rimavská Sobota a na juhu susedí s Maďarskou republikou. Spoluvytvárajú ho katastrálne územia 28 obcí s celkovou rozlohou 343 km2 a vyše 16 tisíc obyvateľmi. V regióne prevládajú malé obce do 500 obyvateľov (57 %) a jeho prirodzeným centrom je obec Jesenské.


Základné údaje o obciach MAS Cerovina

 Obec Počet obyvateľov k 1.1. 20191 Rozloha (ha)2 Nadmorská výška (m n. m.)3
 Belín 193 420 219
 Blhovce 791 1 874 205
 Bottovo 198 1 079 196
 Čierny Potok 135 591 208
 Drňa 209 1 231 182
 Dubno 164 361 238
 Gemerček 93 1 167 246
 Gemerské Dechtáre 441 2 020 206
 Gemerský Jablonec 690 1 044 228
 Gortva 533 963 187
 Hajnáčka 1 162 2 567 224
 Hodejov 1 604 1 725 196
 Hodejovec 182 1 133 205
 Hostice 1 074 2 112 205
 Jesenské 2 249 1 714 186
 Jestice 149 755 206
 Konrádovce 336 793 231
 Nová Bašta 475 1 318 271
 Pavlovce 401 707 188
 Petrovce 230 1 910 236
 Rimavské Janovce 1 352 2 610 196
 Stará Bašta 331 837 269
 Studená 264 173 261
 Sútor 607 1 326 205
 Šimonovce 569 783 179
 Širkovce 989 1 771 183
 Tachty 552 783 270
 Večelkov 229 534 292
 Spolu 16 202 34 301 -


Zdroje:
1
Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)

2 Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
3 Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

 

Pre územie MAS Cerovina je príznačná teplá a suchá kontinentálna klíma[1]. Zatiaľ čo v severnej časti jeho územia sa rozkladá na poľnohospodárske účely využívaná Rimavská kotlina, juhu dominuje morfologicky členitá Cerová vrchovina s výskytom bazaltových vrchov a hlbokých pieskovcových dolín[2]. Najvyššie položeným bodom MAS Cerovina je Pohanský hrad (578 m n. m.) v katastri obce Stará Bašta. Do územia MAS Cerovina zo severu priteká rieka Rimava, ktorá sprava priberá rieku Gortva a mimo tohto územia sa vlieva do rieky Slanej.

Poľnohospodárska pôda s rozlohou 20 361 ha zaberá väčšiu časť (59 %) z celkovej rozlohy územia. Z toho orná pôda tvorí 52 % a trvalé trávnaté porasty 44 %[3]. Lesné pozemky zaberajú až 84 % z 13 939 ha nepoľnohospdárskej pôdy (41 % z celkovej plochy územia) a sú pokryté listnatými drevinami, najmä dubom cerovým a zimným a hrabom obyčajným. V chladnejších, na sever orientovaných dolinách a vo vyššie položených miestach sa vyskutuje buk lesný. Rozšírený je aj agát biely.

Podľa oficiálnych štatistík je ovzdušie na prevažnej časti územia MAS Cerovina (75 %) mierne zaťažené tuhými znečisťujúcimi látkami PM10  a len minimálne je znečistené ostatnými znečistujúcimi látkami[4]. V roku 2018 tu bol registrovaný jeden významný stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia[5]. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia počas zimnej vykurovacej sezóny má aj nárast využívania tuhých palív v domácnostiach, najmä v neplynofikovaných obciach[6] a tiež vypúšťanie jedovatých látok do ovzdušia ako výsledok spaľovanie plastov, drevotriesky a ďalších odpadov v kotloch a peciach domácností.

Iba tretina (35 %) z celkovej rozlohy regiónu je klasifikovaná ako priestor ekologicky stabilný a ďalších 30 % ako stredne stabilný[7]. V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

 

Poloha MAS Cerovina v rámci okresu Rimavská Sobota

RS cerovina male 
Autor: Marek Žiačik, 2020

 

[1]Lapin, M., Faško, P., Melo, M., Šťastný, P., Tomlain, J.: Atlas krajiny Slovenskej republiky. SAŹP, 2020.

[2] Kočický, D., Ivanič, B.: Geomorfologické členenie Slovenska. ŠGÚDŠ, 2011.

[3] Štatistický úrad Slovenskej republiky: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[4] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska, SAŽP, 2020, (ďalej ako BEISS, 2020).

[5] Spoločnosť Pigaro s. r.o. so sídlom v Jesenskom, ktorá sa zaoberá chovom ošípaných. Zdroj: Národný register znečisťovania. SHMÚ, 2020.

[6] Medzi neplynofikované obce patria: Belín, Bottovo, Gemerček, Gemerské Dechtáre, Hostice, Jestice, Pavlovce a Studená.

[7] Ekologická stabilita územia vyjadruje ekologickú kvalitu využitia zeme vypočítanú podľa metodiky Ústavu krajinnej ekológie SAV. BEISS, 2020.