Územie MAS Cerovina leží na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja. Rozprestiera sa v juhozápadnom cípe okresu Rimavská Sobota a na juhu susedí s Maďarskou republikou. Spoluvytvárajú ho katastrálne územia 28 obcí s celkovou rozlohou 343 km2 a vyše 16 tisíc obyvateľmi. V regióne prevládajú malé obce do 500 obyvateľov (57 %) a jeho prirodzeným centrom je obec Jesenské.
Základné údaje o obciach MAS Cerovina
Obec | Počet obyvateľov k 1.1. 20191 | Rozloha (ha)2 | Nadmorská výška (m n. m.)3 |
Belín | 193 | 420 | 219 |
Blhovce | 791 | 1 874 | 205 |
Bottovo | 198 | 1 079 | 196 |
Čierny Potok | 135 | 591 | 208 |
Drňa | 209 | 1 231 | 182 |
Dubno | 164 | 361 | 238 |
Gemerček | 93 | 1 167 | 246 |
Gemerské Dechtáre | 441 | 2 020 | 206 |
Gemerský Jablonec | 690 | 1 044 | 228 |
Gortva | 533 | 963 | 187 |
Hajnáčka | 1 162 | 2 567 | 224 |
Hodejov | 1 604 | 1 725 | 196 |
Hodejovec | 182 | 1 133 | 205 |
Hostice | 1 074 | 2 112 | 205 |
Jesenské | 2 249 | 1 714 | 186 |
Jestice | 149 | 755 | 206 |
Konrádovce | 336 | 793 | 231 |
Nová Bašta | 475 | 1 318 | 271 |
Pavlovce | 401 | 707 | 188 |
Petrovce | 230 | 1 910 | 236 |
Rimavské Janovce | 1 352 | 2 610 | 196 |
Stará Bašta | 331 | 837 | 269 |
Studená | 264 | 173 | 261 |
Sútor | 607 | 1 326 | 205 |
Šimonovce | 569 | 783 | 179 |
Širkovce | 989 | 1 771 | 183 |
Tachty | 552 | 783 | 270 |
Večelkov | 229 | 534 | 292 |
Spolu | 16 202 | 34 301 | - |
Zdroje:
1 Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
2 Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
3 Slovenská agentúra životného prostredia (2020).
Pre územie MAS Cerovina je príznačná teplá a suchá kontinentálna klíma[1]. Zatiaľ čo v severnej časti jeho územia sa rozkladá na poľnohospodárske účely využívaná Rimavská kotlina, juhu dominuje morfologicky členitá Cerová vrchovina s výskytom bazaltových vrchov a hlbokých pieskovcových dolín[2]. Najvyššie položeným bodom MAS Cerovina je Pohanský hrad (578 m n. m.) v katastri obce Stará Bašta. Do územia MAS Cerovina zo severu priteká rieka Rimava, ktorá sprava priberá rieku Gortva a mimo tohto územia sa vlieva do rieky Slanej.
Poľnohospodárska pôda s rozlohou 20 361 ha zaberá väčšiu časť (59 %) z celkovej rozlohy územia. Z toho orná pôda tvorí 52 % a trvalé trávnaté porasty 44 %[3]. Lesné pozemky zaberajú až 84 % z 13 939 ha nepoľnohospdárskej pôdy (41 % z celkovej plochy územia) a sú pokryté listnatými drevinami, najmä dubom cerovým a zimným a hrabom obyčajným. V chladnejších, na sever orientovaných dolinách a vo vyššie položených miestach sa vyskutuje buk lesný. Rozšírený je aj agát biely.
Podľa oficiálnych štatistík je ovzdušie na prevažnej časti územia MAS Cerovina (75 %) mierne zaťažené tuhými znečisťujúcimi látkami PM10 a len minimálne je znečistené ostatnými znečistujúcimi látkami[4]. V roku 2018 tu bol registrovaný jeden významný stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia[5]. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia počas zimnej vykurovacej sezóny má aj nárast využívania tuhých palív v domácnostiach, najmä v neplynofikovaných obciach[6] a tiež vypúšťanie jedovatých látok do ovzdušia ako výsledok spaľovanie plastov, drevotriesky a ďalších odpadov v kotloch a peciach domácností.
Iba tretina (35 %) z celkovej rozlohy regiónu je klasifikovaná ako priestor ekologicky stabilný a ďalších 30 % ako stredne stabilný[7]. V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.
Poloha MAS Cerovina v rámci okresu Rimavská Sobota
Autor: Marek Žiačik, 2020
[1]Lapin, M., Faško, P., Melo, M., Šťastný, P., Tomlain, J.: Atlas krajiny Slovenskej republiky. SAŹP, 2020.
[2] Kočický, D., Ivanič, B.: Geomorfologické členenie Slovenska. ŠGÚDŠ, 2011.
[3] Štatistický úrad Slovenskej republiky: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.
[4] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska, SAŽP, 2020, (ďalej ako BEISS, 2020).
[5] Spoločnosť Pigaro s. r.o. so sídlom v Jesenskom, ktorá sa zaoberá chovom ošípaných. Zdroj: Národný register znečisťovania. SHMÚ, 2020.
[6] Medzi neplynofikované obce patria: Belín, Bottovo, Gemerček, Gemerské Dechtáre, Hostice, Jestice, Pavlovce a Studená.
[7] Ekologická stabilita územia vyjadruje ekologickú kvalitu využitia zeme vypočítanú podľa metodiky Ústavu krajinnej ekológie SAV. BEISS, 2020.