Stručne o projekte
Svojpomocné solárne systémy v Hostětíne a okolí vznikli vďaka programu Slunce pro Bílé Karpaty (1997 – 2001), ktorý bol primárne zameraný na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie. Išlo o inštaláciu solárnych zariadení pre ohrev vody. Hlavným cieľom programu bolo inštalovať väčšie množstvo solárnych systémov, ktoré by vzbudili pozornosť verejnosti a presvedčili by ľudí o možnostiach a hospodárnosti využívania slnečného ohrevu v miestnych podmienkach. Tento program bol jedným z prvých podobných programov na podporu využívania obnoviteľnej energie zo slnka v Českej republike.
Program sa začal realizovať v roku 1997, kedy boli v júli nainštalované prvé zariadenia s plochou 6 m2 a zásobníkom s objemom 700 litrov na troch obytných budovách v Hostětíne. Používal sa stavebnicový solárny systém, pričom na jeho inštalácii sa vždy podieľal budúci užívateľ. Aj údržba systému vyžadovala aktívnu účasť užívateľa. Program oslovil najmä ľudí, ktorí už tradične nahradzovali časť investičných nákladov svojpomocne, vlastnou prácou a remeselnou zručnosťou.
Program bol spojený s osvetou a finančnou podporou modelových inštalácií. S ponukou inštalácií solárnych zariadení na budovy slúžiace verejnému záujmu boli oslovení starostovia viac než 60 bielokarpatských obcí a prevádzkovatelia zariadení sociálnej starostlivosti. Do roku 2001 boli inštalované solárne panely na celkom 45 budovách, z nich väčšiu časť tvorili budovy verejné. Program bol ukončený v roku 2001 predovšetkým vďaka rozvoju komerčných inštalácií a vylúčeniu svojpomocných systémov z podpory zo Státního fondu životného prostředí.
Projekt pozitívne ovplyvnil využívanie slnečnej energie. Musel ale čeliť problémom kvôli náročnejšej údržbe svojpomocných solárnych panelov. Údržba solárnych systémov inštalovaných na verejných budovách bola zložitejšia ako na súkromných objektoch vzhľadom na zmenu ich užívateľov a správcov, ktorí sa mali o systémy zodpovedne starať. Svojpomocné systémy boli svojim charakterom pre tieto budovy nevhodné, pretože neboli bezúdržbové. Väčším dôrazom na kontrolu školenia personálu sa však dalo týmto problémom predísť. Realizácia praktickej časti programu skončila kvôli meniacim sa podmienkam na trhu aj v dotačnej politike pre solárne technológie a nezáujem ZO ČSOP Veronica stať sa jednou z montážnych firiem.
Montáž solárneho kolektoru na strechu známej hostětínskej muštárne v auguste 2001 (Zdroj: Archiv ZO ČSOP Veronica)
Ekonomické prínosy
Nižšie investičné náklady
Stavebnicový systém bol výhodný, pretože bol lacný, a to najmenej o polovicu oproti porovnateľne účinným systémom, ktoré boli vtedy dostupní na českom trhu. Cena súčiastok systému s jedným kolektorom s celkovou plochou 6 m2 vrátane dopravy a montáže platná pre rok 1999 bola 34 000 Kč (vrátane DPH). So zohľadnenou infláciou by sa teda cena v roku 2007 pohybovala okolo 41 600 Kč. Každý ďalší kolektor s plochou 6 m2 stál 8 tisíc korún (9 800 Kč v cenách v roku 2007). Čistá návratnosť investície bez dotácie by pri cenách energie z januára 2007 jednotarifovej sadzby D 01d, sedempercentnom náraste energie a pri úspore 1 500 kW ročne bola asi šesť rokov.
Náklady na inštaláciu však boli vďaka dotáciám v skutočnosti nižšie. Nadácia Partnerství podporovala systémy až do výšky 50 % investičných nákladov. Na konci roka 1998 získal program grant od britského donora Know How Fund vo výške 1 milión Kč, ktorý podporoval inštalácie na verejných budovách a poskytoval na tieto realizácie až 100 % príspevok.
Komerčná inštalácia podobného solárneho systému na ohrev teplej úžitkovej vody „na kľúč“ v roku 2007 stála okolo 80 – 130 tisíc Kč (bez DPH). Takéto systémy sú však o jednu až dve pätiny účinnejšie (pri náhrade 2 500 kWh elektriny z fosílnych zdrojov ročne) a sú menej náročné na údržbu. Na inštaláciu komerčne dodávaného systému je možné získať dotácie zo Státního fondu životního prostředí ČR až do výšky 50 % investície (www.sfzp.cz). Čistá návratnosť inštalácie komerčného systému pri najlacnejšej jednotarifovej sadzbe D 01d a ročnom náraste cien energie o 7 % bez počiatočnej dotácie je približne desať rokov.
Minimálne prevádzkové náklady
Náklady na prevádzku a údržbu svojpomocných solárnych systémov sú veľmi individuálne a nie je možné ich presne vyčísliť. Okrem celkom zanedbateľnej spotreby elektriny obehovým čerpadlom (asi 10 kWh ročne) majú náklady predovšetkým podobu vloženej práce. Na správnu funkciu systémov je nutné pravidelne dohliadať, aspoň raz ročne pomocou liehomeru kontrolovať obsah liehu v obehu a v prípade potreby ho dopĺňať. Zariadenie zároveň postupom času stráca tesnosť a je nevyhnutné ho znova utesňovať. Všetky tieto úkony môže vyškolený užívateľ zapojený do procesu inštalácie zvládnuť sám.
Nízke náklady na ohrev teplej vody
Náklady na ohrev teplej vody sa užívateľom po inštalácii systému výrazne znížili. Finančná úspora bola závislá od typu tarifu, ktorý daná domácnosť používala a pohybovala sa v rozmedzí 1 500 až 6 000 Kč ročne. Pri cenách elektrickej energie platných na začiatku roka 2008 by finančná úspora za 1 500 – 2 000 nahradených kWh v jednej domácnosti dosahovala 6 400 – 9 900 Kč za elektrinu ročne. Takáto decentralizovaná výroba a využívanie solárnej energie prináša domácnostiam aj nezávislosť na stále rastúcich cenách energie.
Sociálne prínosy
Vzdelanie a osveta
Cieľom programu bola propagácia využívania slnečnej energie prostredníctvom malých dostupných demonštračných projektov. Jeden modul programu sa zameriaval na školenia remeselníkov, ktorí by boli schopní viesť ďalšie montáže. Pre potreby užívateľov i remeselníkov bola spracovaná a vydaná brožúra o montáži a údržbe svojpomocných solárnych systémov. Neskôr Veronica preložila úspešnú montážnu príručku Solárne systémy – Návrhy a stavba svojpomocne, ktorú napísali Armin Themessl a Werner Weiss. Jeden z autorov – Armin Themessl – osobne vykonával a viedol inštaláciu kolektorov na hostětínskej muštárni.
Po namontovaní troch systémov v Hostětíne bola v máji roku 1998 realizovaná ukážkova montáž systémov na budovu základnej organizácie Českého zväzu ochrancov prírody Kosenka vo Valašských Kloboukách a potom aj inštalácie ďalších solárnych systémov na vybraných budovách.
Inštalácia svojpomocných solárnych systémov v Bielych Karpatoch (Zdroj: ZO ČSOP Veronica)
Vzdelávacia časť projektu pokračovala dlhšie než inštalácie. Ich cieľovou skupinou boli najmä solárni technici, projektanti, inžinieri a architekti, ale aj študenti vyšších ročníkov stredných priemyselných škôl a vysokých škôl technického zamerania. Pre vzdelávaciu činnosť zameranú na špecialistov využívala ZO ČSOP Veronica partnerskú platformu Sluneční síť – SOLAR NET česko-rakúskych solárnych projektov. Spolu s organizáciou CALLA usporiadali semináre a každoročné konferencie Slunce 2002, 2003 a 2004. Sluneční síť zabezpečovala prenos vyspelej technológie svojpomocných systémov do Českej republiky. ZO ČSOP Veronica sa stala držiteľom rakúskeho i českého certifikátu pre tieto systémy. Inštalovaný bol však iba jeden výnimočný veľkoplošný kolektor so selektívnym absorbérom TINOx na muštárni v Hostětíne v roku 2001 a jeden na súkromnej budove.
Počet návštevníkov so záujmom o solárne systémy v Hostětíne rastie. Predtým bolo možné záujemcom zblízka ukázať kolektory priamo v niektorých domácnostiach hostětínskych obyvateľov. Dnes si návštevníci môžu prehliadnuť modelový rez svojpomocným kolektorom a solárny systém na streche muštárne. V roku 2008 pribudla ďalšia inštalácia – kolektor na fasáde seminárneho centra.
Svojpomoc a jej úskalia
Ochota majiteľov systémov podieľať sa na ich inštaláciách bola pre projekt nevyhnutná. Pri montáži sa užívatelia sami oboznámili s princípmi fungovania solárnych systémov. Často im při tom pomáhali aj príbuzní, susedia a známi, pretože zostavenie systému by bez ich pomoci trvalo dlho. Inštalácia trvala 30 – 40 pracovných hodín. Takto sa pomerne rýchlo šírila informovanosť o fungovaní solárneho systému.
Problém však nastal s ich prevádzkou. Prevádzkovatelia, ktorí nevenovali pozornosť ich údržbe, mohli mať so systémami veľké problémy. Všetky kolektory inštalované v Hostětíne a okolí stále uspokojivo fungujú. Súkromní užívatelia sa ich rýchlo naučili udržiavať. Horšia je však situácia s kolektormi inštalovanými na verejných budovách. Hoci dôležitou podmienkou pre správnu prevádzku každého slnečného kolektoru bolo ustanovenie a zaškolenie remeselne zdatného správcu takéhoto systému, pri verejných budovách často nebola táto podmienka splnená. V mnohých prípadoch chýbala osoba, ktorá by na fungovanie systému priebežne dohliadala. Preto dochádzalo občas k poruchám a kolektor potom ostával nevyužívaný. Stalo sa to aj v prípade referenčnej inštalácie kolektoru na streche jednej neziskovej organizácie v Brne. Pri oprave strechy v roku 2007 bol vtedy už dlhšiu dobu nefunkčný kolektor prenesený a inštalovaný na súkromný objekt, kde bol za niekoľko hodín opravený a odvtedy uspokojivo funguje.
Potenciál pre vznik pracovných miest
Na prípravu systémov, montáž a neskoršiu údržbu systémov vznikli v regióne v rokoch 1999 – 2001 jedno až dve pracovné miesta. Miera nezamestnanosti v kraji sa vtedy pohybovala okolo 8 – 9 %. Každé pracovné miesto vytvorené v tejto oblasti bolo preto dôležité.
O inštaláciu systémov prejavujú ľudia záujem neustále. Hoci to nebolo cieľom projektu, pracovníci Centra Veronica predpokladali, že v obci časom vznikne nový podnikateľský subjekt, ktorý sa zameria na inštaláciu solárnych systémov s jedným či viacerými trvalými pracovnými miestami. Aj keď sa pripravoval vznik dielne na tento účel, nakoniec tento zámer stroskotal. Solárny trh sa však v Česku neskôr výrazne rozvinul, takže už nebolo potrebné vytvárať k nemu paralelnú štruktúru.
Environmentálne prínosy
Úspora elektriny vyrobenej z neobnoviteľných alebo fosílnych zdrojov
Merania v prípade rodiny s nainštalovaným svojpomocným solárnym systémom, ktorá zaznamenávala množstvo skutočne spotrebovanej teplej vody a jej teplotu, preukázali ročnú úsporu elektriny z neobnoviteľných zdrojov v rozmedzí 1 500 - 2 000 kWh. Solárny panel teda priemernej štvorčlennej domácnosti môže ušetriť 27 – 36 % celkovej spotreby elektriny ročne.
Náhrada energie vďaka solárnemu systému v domácnosti Bolečkovcov v rokoch 1997 – 1999 (Zdroj: Materiály Centra Veronica Hostětín)
Úspora emisií a ochrana klímy
Ak je alternatíva pre solárny ohrev teplej vody elektrický bojler – čo bol v tomto prípade najčastejší variant – v podmienkach Českej republiky to predstavuje úsporu minimálne 1 775 kg CO2 za rok podľa emisného koeficientu, ktorý predpokladá produkciu 1,17 t CO2/MWh výhrevnosti paliva (http://www.mpo.cz/dokument6794.html). Celkovú úsporu emisií získanú všetkými 45 inštalovanými zariadeniami možno odhadnúť na takmer 80 ton CO2/rok.
Ďalšie informácie
ZO ČSOP Veronica | Centrum Veronica Hostětín
Mgr. Ing. Jana Tesařová, riaditeľka Centra Veronica Hostětín
Ing. Jakub Kolář, poradca pro ekologické a pasívne stavby a energetiku
Hostětín 86, 687 71 Bojkovice, Česká republika
Otváracie hodiny: pondelok a streda 10:00 -14:00
Tel. 00420 572 641 855, 00420 572 630 670
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.