Stručne o projekte

 

Dobré veterné podmienky v obci Pavlov na Jihlavsku boli potenciálnym investorom známe už v prvej polovici  90. rokov, kedy tu začal vznikať projekt na stavbu dvoch (z dnešného pohľadu) menších veterných elektrární.  K ich výstavbe však nakoniec nedošlo, pretože vtedajšie podmienky nezaručovali návratnosť investície a neumožňovali získať komerčný úver. V rokoch 2002 až 2003 tu vznikol projekt pre výstavbu ďalších dvoch veterných elektrární, oproti dvom skôr plánovaným s niekoľkonásobne vyššou kapacitou – každá elektráreň s výkonom 2 MW.

Otvorené jednanie s obyvateľmi aj s predstaviteľmi Pavlova výrazne pomohlo novému investorovi, ktorý projekt kúpil a na jar roku 2006 začal pripravovať stavbu elektrární. V lete vztýčil a postupne uviedol do prevádzky obe turbíny s celkovým inštalovaným výkonom 4 MW. V decembri toho istého roku boli neďaleko postavené ďalšie dve menšie veterné elektrárne (každá s výkonom 850 kW), ktoré nadväzujú na pôvodný projekt z deväťdesiatch rokov.

Veterný park so 4 turbínami s celkovým inštalovaným výkonom 5,7 MW dodáva vyrobenú elektrinu do rozvodovej siete. Dve väčšie pavlovské elektrárne boli v lete 2006 výškovo aj kapacitne najväčšími veternými elektrárňami v Česku. Pavlovský projekt sa považuje za bezproblémový, a to tak z hľadiska ochrany životného prostredia a pôsobenia elektrární v krajine (nebolo napr. vyžiadané spracovanie štúdie vplyvov na životné prostredie), tak aj z pohľadu obyvateľov dotknutej obce, ktorí s výstavbou veterného parku väčšinou súhlasili.

Pavlovský projekt teda môže byť dobrým príkladom toho, ako vhodná voľba lokality a otvorená komunikácia môžu uľahčiť realizáciu výstavby veterných elektrární.

 

Technológia

Všetky štyri pavlovské elektrárne dodal dánsky výrobca veterných turbín, firma Vestas. Najprv boli postavené dve elektrárne typu V-90, každá s nominálnym výkonom 2 MW, s výškou stožiara 105 metrov a dĺžkou listu rotora 45 metrov. V druhej etape boli inštalované dve elektrárne typu V-52, každá s výkonom 850 kW, výškou stožiara 65 metrov a dĺžkou listu rotora 26 metrov.

Vzdialenosť menších elektrární (V-52) od najbližšej stavby - poľnohospodárskeho strediska v Pavlove - je 440 m a od najbližšej obytnej zástavby 600 m. Elektráreň V-90 je od poľnohospodárskeho strediska vzdialená 630 m a od obytnej zástavby 800 m. Tieto vzdialenosti spoľahlivo zaručujú dodržanie nočných aj denných hlukových limitov.

 

 

Ekonomika projektu

Na zriadenie veterného parku, ktorého cenu autor tohto textu odhaduje na 210 mil. Kč, investor nečerpal žiadnu dotáciu ani nevyužil zvýhodnený úver. Výstavbu umožnil bežný komerčný úver. Podľa nedávneho vyjadrenia prevádzkovateľa, výroba dvoch dvojmegawatových elektrární "predčila očakávania". Plánovaná výroba je približne 5 - 6 tisíc MWh ročne u typu V-90 a približne 1,5 tisíc MWh ročne u typu V-52. Prevádzkovateľ odhaduje návratnosť investícií u väčších turbín 8 až 9 rokov, u menších turbín 9 až 10 rokov.

 

Spoločenský prínos

Prevádzkovateľ veterného parku - firma KV VENTI s.r.o. - v súčasnosti zamestnáva 18 stálych a 5 externých pracovníkov. Úzko spolupracuje s projekčnými firmami, ktoré spolu zamestnávajú 9 pracovníkov a s dvoma zamestnancami z firmy špecializovanej na pozemné komunikácie.

Na stavbe pavlovského parku sa podieľala plzeňská firma APB (stavebná a montážna technika), elektrárne na mieste zmontovali nemeckí pracovníci, zaškolení a zaplatení dánskym výrobcom – vďaka tomu bola na elektrárne poskytnutá dlhšia (paťročná) záruka.

Vyrobená elektrina je dodávaná do distribučnej siete, občania Pavlova teda nedostávajú lacnejšiu elektrinu. Obec, v ktorej žije 418 stálych obyvateľov, však bude ku svojmu ročnému rozpočtu vo výške asi 4 mil. Kč dostávať od prevádzkovateľa veterného parku "státisíce korún ročne". Z týchto prostriedkov plánuje obec vykúpiť pozemky pre výstavbu rodinných domov, zrekonštruovať kanalizáciu a vybudovať vodovod v južnej časti obce.

K veternému parku prichádzajú okrem turistov a cykloturistov aj exkurzie organizované investormi, ktorí sem vozia obyvateľov lokalít, v ktorých pripravujú výstavbu veterných elektrární. Ľudia si môžu na mieste vytvoriť vlastný úsudok o hlučnosti turbíny a o jej pôsobení v krajine.

 

 

Vplyv na životné prostredie

Veterný park vyrobí podľa odhadov prevádzkovateľa 13 až15 tisíc MWh elektriny ročne. Táto elektrina by sa inak musela získať z konvenčných zdrojov energie a pri jej výrobe napr. v hnedouhoľnej elektrárni by sa spálilo približne 13 tisíc ton hnedého uhlia. To predstavuje ročnú úsporu viac než 15 ton CO₂.

 

Problémy

Prevádzkovateľ veterného parku, firma KV VENTI s.r.o., sa podľa vyjadrenia svojho majiteľa počas povoľovania stavby nestretla so žiadnymi problémami. Čiastočne sa v tom odráža bezproblémovosť lokality z prírodovedeckého aj krajinárskeho hľadiska a otvorená komunikácia s obyvateľmi a zástupcami obce o plánovanej výstavbe veterných elektrární.

 

Ďalšie informácie

KV Venti, Nejdecká 562, Chodov, 357 36
Riaditeľ firmy David Jozefy
Tel: 00420 352 605 405, 00420 777 006 899
Email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
www.vetrnaelektrarna.cz

Starosta Pavlova Jaroslav Šťastný
Tel.: 00420 567 373 016