Územie MAS Malohont sa nachádza v severnej a strednej časti okresu Rimavská Sobota a je súčasťou Banskobystrického samosprávneho kraja. Spoluvytvárajú ho katastrálne územia 33 obcí a mesta Hnúšťa[1] s celkovou rozlohou 538,9 km² a vyše 21 tisíc obyvateľmi.

Základné údaje o obciach a mestách MAS Malohont

Obec/mesto	Počet obyvateľov k 1.1. 20191	Rozloha (ha)2	Nadmorská výška  (m n. m.)3
Babinec	59	491	423
Budikovany	60	333	221
Čerenčany	567	506	214
Dražice	272	1 151	275
Drienčany	236	1 100	229
Hnúšťa (mesto)	7 455	6 805	389
Horné Zahorany	125	524	461
Hostišovce	242	1 042	266
Hrachovo	833	1 184	288
Hrušovo	174	1 578	273
Klenovec	3 161	10 000	335
Kociha	214	1 141	248
Kraskovo	131	716	416
Kružno	373	620	271
Kyjatice	75	615	465
Lehota nad Rimavicou	283	3 007	270
Lipovec	107	409	510
Lukovištia	184	1 429	361
Nižný Skálnik	180	530	236
Ožďany	1 664	3 717	213
Padarovce	177	1 211	231
Poproč	17	403	556
Potok	26	891	301
Rimavská Baňa	534	2 621	256
Rimavské Brezovo	530	1 410	269
Rimavské Zalužany	360	465	250
Rovné	128	916	383
Slizké	234	832	401
Španie Pole	80	919	381
Teplý Vrch	277	598	217
Veľké Teriakovce	852	2 235	233
Veľký Blh	1 172	3 301	198
Vyšný Skálnik	147	505	236
Zacharovce	391	681	294
Spolu	21 320	53 889	-

Zdroje:
¹ Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
² Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
³ Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

 

Prirodzeným centrom regiónu je mesto Hnúšťa so 7 455 obyvateľmi. Najsevernejšia obec MAS Malohont (Klenovec) je vzdialená 31 km od okresného mesta Rimavská Sobota.

Pre prevažnú časť územia MAS Malohont je charakteristická mierne teplá až teplá klíma. Výnimku tvoria podhorské a horské časti regiónu na severe, ktoré vrátane vrchu Sinec patria do chladnej klimatickej oblasti[2]. Podstatným znakom miestnej krajiny je značná členitosť jej reliéfu. Južnej časti regiónu dominujú poľnohospodársky využívané a nízko položené roviny, ktoré pozvoľna prechádzajú do vrchovín rozprestierajúcich sa na severe a severozápade. Na území MAS Malohontu sa stretáva Slovenské rudohorie s Lučensko-košickou zníženinou. V jeho južnej časti sa rozkladá Rimavská kotlina, z východu sem zasahuje Revúcka vrchovina. Severnou časťou sa tiahnu Stolické vrchy a Veporské vrchy ohraničujú územie MAS Malohontu zo severozápadu. Čiastočne sem zasahujú zo západu Lučenská kotlina (kataster obce Ožďany a Hrachovo), zo severu Muránska planina (kataster obce Klenovec) a z juhu Cerová vrchovina (kataster obce Ožďany)[3]. Najvyššie položeným bodom MAS Malohontu je Klenovský Vepor (1 338 m n. m.) v katastri obce Klenovec a jeho najnižšie položené miesto sa nachádza na nive rieky Blh (190 m n. m.) v katastri obce Veľký Blh[4]. Zo severu na juh územím pretekajú rieky Rimava a Blh. Významnými pravostrannými prítokmi rieky Rimava sú Rimavica a Klenovská Rimava. Rieka Blh sa vlieva do Rimavy z ľavej strany v južnej časti okresu, avšak už mimo územia MAS Malohontu. 

Poľnohospodárska pôda s rozlohou 25 154 ha zaberá takmer polovicu (47 %) z celkovej rozlohy riešeného územia MAS Malohont. Z toho orná pôda tvorí 42 % a trvalé trávnaté porasty 55 %[5].  Lesné pozemky zaberajú až 90 % z 28 735 ha nepoľnohospodárskej pôdy (53 % z celkovej plochy územia) a sú pokryté prevažne listnatými drevinami, ktoré sú v nižšie položených oblastiach na juhu zastúpené najmä dubom, hrabom a brezou. V severných a vyššie položených častiach územia prevažuje buk a ihličnany, najmä smrek. 

Podľa oficiálnych štatistík je ovzdušie územia MAS Malohont mierne zaťažené tuhými znečisťujúcimi látkami PM₁₀  a len minimálne znečistené ostatnými základnými znečistujúcimi látkami[6]. Časť katastrálneho územia mesta Hnúšťa v údolí rieky Rimavy od miestnej časti Hnúšťa-Likier smerom na sever bolo v roku 2020 zaradené do vymedzenej oblasti riadenia kvality ovzdušia pre zaťaženie látkou PM₁₀[7].  Hlavnými zdrojmi znečisťovania sú najmä magnezitová výroba v Hačave a ťažba a spracovanie silikátových surovín. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia počas zimnej vykurovacej sezóny má aj nárast využívania tuhých palív v domácnostiach (úplne alebo čiastočne plynofikovaných je 16 obcí - 47 %)[8].

Takmer polovica celkovej rozlohy regiónu (49 %) je klasifikovaná ako priestor ekologicky stabilný a ďalších 23 % ako stredne stabilný. V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

 

Poloha MAS Malohont v rámci okresu Rimavská Sobota

Autor: Marek Žiačik, 2020

 

[1] Do MAS Malohont patrí aj obec Chvalová z okresu Revúca ako aj obce Ďubákovo, Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Kokava nad Rimavicou, Selce, Sušany, Šoltýska a Utekáč z okresu Poltár. Keďže súčasťou projektu  „Vypracovanie nízkouhlíkových stratégií v okrese Rimavská Sobota“ (ITMS2104+: 310041W218) sú len samosprávy nachádzajúce sa v okrese Rimavská Sobota, spomenuté obce nie sú zahrnuté do tejto analýzy.

[2]Lapin, M., Faško, P., Melo, M., Šťastný, P., Tomlain, J.: Atlas krajiny Slovenskej republiky. SAŽP, 2020.

[3] Kočický, D., Ivanič, B.: Geomorfologické členenie Slovenska. ŠGÚDŠ, 2011.

[4] Vargová, M., Kováčová, I., Furmanová, K., Kubaliaková, E.: Stratégia CLLD: Srdcom spätí s Malohontom, jeho rozvoj je naším mottom. Ozveny, 2018 (ďalej ako Stratégia CLLD MAS Malohont, 2018)

[5] Štatistický úrad Slovenskej republiky: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[6] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska, SAŽP, 2020, (ďalej ako BEISS, 2020).

[7] Slovenský hydrometeorologický ústav: Vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia. Oblasti riadenia kvality ovzdušia pre rok 2020, vymedzené na základe merania v rokoch 2017 – 2019. SHMÚ, 2020.

[8] Medzi neplynofikované obce patria: Babinec, Budikovany, Dražice, Drienčany, Horné Zahorany, Hostišovce, Hrušovo, Kraskovo, Kružno, Kyjatice, Lipovec, Lukovištia, Poproč, Potok, Rovné, Slizké, Španie Pole, Zacharovce.