Nízkouhlíková stratégia pre mesto Tisovec rieši kľúčovú otázku: či a za akých okolností môže byť tento región energeticky sebestačný. Je jasné, že snaha pokryť súčasnú obrovskú energetickú potrebu obnoviteľnými zdrojmi je cesta do slepej uličky. Najprv je treba súčasnú potrebu radikálne znížiť (najmä v budovách), až potom hľadať spôsoby, ako nahrádzať existujúce fosílne zdroje obnoviteľnými.
Nízkouhlíková stratégia stanovuje energetický potenciál dendromasy, poľnohospodárskej biomasy, slnka, nízkopotenciálového tepla prostredia a a orientačne sa k potenciálu vetra. Pri výpočtoch sa brali do úvahy prísne kritériá udržateľnosti.
Celkový udržateľný energetický potenciál dendromasy na území mesta Tisovec tvorí súčet energetických potenciálov dendromasy z lesov (5 590 MWh/rok) a z bielych plôch (6 965 MWh/rok), t.j. 12 555 MWh/rok. Pri dodržaní všetkých environmentálnych a etických limitov je okrem toho v tomto území k dispozícii poľnohospodárska biomasa z pozberových zvyškov z ornej pôdy s ročným energetickým potenciálom necelých 250 MWh.
Vysoký využiteľný energetický potenciál má solárna energia. Nízkouhlíková stratégia zatiaľ uvažuje s jej využitím iba prostredníctvom strešných inštalácií, a to iba na vhodných strechách budov (75 % všetkých striech) a za predpokladu, že solárnou termikou sa v budúcnosti (v bezuhlíkovom scenári) bude pripravovať polovica z celkovej potreby teplej vody v budovách (34 – 87 MWh ročne). Zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa mali využiť na produkciu elektriny pomocou fotovoltických systémov. Časť vyrobenej elektriny by sa spotrebovala priamo v budovách a zvyšok by sa odovzdával do distribučnej siete. Takýmto spôsobom je možné na strechách budov v Tisovci vyrobiť ročne vyše 6 tisíc MWh elektriny. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární. Príležitosť ponúkajú nevyužívané priemyselné areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne. Aby príjem z ich produkcie neodtekal z regiónu preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.
Vo väčšine komplexne obnovených budov (75 %) v území bude technicky možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Keďže tepelné čerpadlo na svoju prevádzku potrebuje elektrickú energiu, v budúcnosti sa predpokladá zvýšenie celkovej potreby elektriny (pri súčasnom prudkom znížení potreby tepla). Energetická potreba tepelných čerpadiel v bezuhlíkovom scenári predstavuje približne 8 – 11 tisíc MWh ročne (pričom tepelné čerpadlo vyrobí až 2,5-násobok tejto energie). Potenciál nízkopotenciálového tepla je teda 20 – 28 tisíc MWh ročne.
Využívaniu veternej energie na Slovensku zatiaľ stále bránia administratívne a legislatívne opatrenia, ale vláda avizuje, že súčasné podmienky sa zmenia. Na základe orientačného prieskumu veternosti na území mesta Tisovec a najmä vzhľadom na veľký podiel chránených území a ich ochranných pásiem, sa s využívaním veternej energie v budúcnosti zatiaľ neuvažuje.
Celkový potenciál obnoviteľných zdrojov energie, s ktorými zatiaľ nízkouhlíková stratégia na území mesta Tisovec uvažuje, sa teda pohybuje na úrovni 19 tisíc MWh ročne (čo je porovnateľné s optimalizovanou potrebou energie všetkých budov podľa scenára 1). Treba ale opäť upozorniť, že stratégia neriešila celý využiteľný energetický potenciál OZE a že elektrina vyrobiteľná na strechách existujúcich budov by iba čiastočne pokrývala potrebu elektriny v týchto budovách, zvyšok by sa predával do siete.
Nízkouhlíková stratégia neuvažuje s využitím vodnej energie.
Podrobné informácie o potenciáli obnoviteľných zdrojov energie nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre mesto Tisovec.