Kežmarok

Podrobnosti

06.04.2013

Kontakty
Základné údaje o okrese
Podmienky pre koordinovaný rozvoj regionálnej energetiky v okrese
Pilotné nízkouhlíkové stratégie pre regióny Zamaguria a Predmaguria

Kontakty

Priatelia Zeme-CEPA

Nám. SNP 13
974 01 Banská Bystrica

Helena Zamkovská, Regionálna koordinátorka pre okres Kežmarok (do marca 2021)
e-mail: zamkovska(zavináč)priateliazeme.sk
tel: 0917 558 212

Základné údaje o okrese

Okres Kežmarok bol oficiálne zaradený medzi najmenej rozvinuté okresy Slovenska. Dlhodobo trpí nadpriemernou mierou nezamestnanosti, nízkou ekonomickou výkonnosťou, podpriemernými príjmami a vzdelaním obyvateľov, vysokým podielom osôb žijúcich v chudobe (vysoký podiel rómskeho etnika), masívnym únikom vzdelaných ľudí, zaostávajúcim školstvom, nevyhovujúcou infraštruktúrou a dopravnou dostupnosťou, vysokou energetickou náročnosťou, veľkou závislosťou od dovozu palív a energie, vysokým počtom malých a veľmi malých obcí atď. Svedčia o tom nasledujúce štatistické porovnania vybraných ukazovateľov okresu, kraja a SR:

¹ DATAcube 2017
² Prepočet z DATAcube 2017
³ SK NACE Rev.2, 2016
⁴ ÚPSVaR, 2018
⁵ SODB 2011
⁶ Statdat 2017

Uvedené štatistické ukazovatele svedčia o značnej zraniteľnosti okresu voči značnému úniku kapitálu spôsobenému vysokou mierou energetickej závislosti a nízkej úrovne energetickej efektívnosti. 

Podmienky pre koordinovaný rozvoj regionálnej energetiky v okrese

Okres Kežmarok je jedným z troch najmenej rozvinutých okresov Slovenska, ktoré sa vo svojich akčných plánoch zaviazali vytvárať podmienky pre koordinovaný prechod regiónov k energetickej sebestačnosti na báze obnoviteľných zdrojov získavaných takým spôsobom, pri ktorom sa budú dôsledne rešpektovať prírodné limity prostredia. Okres si tým otvoril cestu k tomu, aby súčasnú živelnú energetiku, ktorá v praxi brzdí lokálnu ekonomiku, postupne premenil na motor regionálneho rozvoja, zdroj príjmov a pracovných príležitostí.

Táto agenda sa stala súčasťou Akčného plánu okresu (5-ročný akčný plán vo februári 2016 schválila vláda SR). Na jej realizáciu v okrese Kežmarok sa pri Centre podpory regionálneho rozvoja vytvorila skupina pracovníkov, ktorí mali plniť úlohy centra udržateľnej energetiky a ich náklady boli do mája 2018 kryté z vládneho regionálneho príspevku. Vďaka tomu sa podarilo zmapovať časť informácií potrebných pre energetické plánovanie v budúcnosti. Od jari 2018 však bola činnosť energetickej skupiny Centra podpory regionálneho postupne utlmená a neskôr prerušená.

Mesto Spišská Stará Ves však v roku 2018 vypracovalo a podalo žiadosť o finančnú podporu na vypracovanie nízkouhlíkových stratégií pre 2 územné celky v okrese (Zamagurie a Predmagurie), ktoré pokrývajú 51 % územia okresu Kežmarok a tvoria ich katastre 23 obcí. Žiadosť bola schválená a nízkouhlíkové stratégie sa v 2. polovici roka 2019 začali pripravovať podľa metodiky Priateľov Zeme-CEPA. Bol to prvý krok k systematickej koordinácii rozvoji udržateľnej energetiky. (Výstupy z projektu nájdete tu.)

Pilotné nízkouhlíkové stratégie pre regióny Zamaguria a Predmaguria

Nízkouhlíkové stratégie potvrdili nevyhnutnosť cieľavedomej koordinácie regionálnej energetiky, a to z viacerých dôvodov:

1. Ambiciózne národné energetické a klimatické ciele SR sa nedajú splniť bez účinnej regionálnej koordinácie energetiky a realizácie dobrých projektov na lokálnej úrovni.
2. Nekoordinovaná energetika vedie k vysokej energetickej náročnosti a brzdí regionálny rozvoj.
3. Závislosť miestnej a regionálnej energetiky od dovozu palív a energie spôsobuje masívny a trvalý únik kapitálu z regiónov.
4. Ekologicky citlivé využívanie nefosílnych obnoviteľných zdrojov je príležitosťou k decentralizácii energetiky a tvorbe pracovných miest a miestnych príjmov.
5. Zníženie energetickej náročnosti (t.j. optimalizácia energetickej potreby) je predpokladom dosiahnutia energetickej sebestačnosti a stability regiónov.

Koordinácia regionálnej energetiky nemôže byť efektívna bez primeraných kapacít (personálnych, vedomostných, technických aj finančných. Preto je dôležité, že do prípravy pilotných nízkouhlíkových stratégií boli zapojení miestni pracovníci, ktorých skúsenosti, informácie, údaje a vytvorené kontakty ostanú v regióne aj po skončení projektu a budú k dispozícii všetkým aktérom regionálneho rozvoja, najmä samosprávam.

Aj keď nízkouhlíkové stratégie nie sú právne záväzné a ich plnenie nie je vynútiteľné, poskytujú výborný základ pre budúci cieľavedomý postup v regióne. Samosprávam prinášajú rozsiahlu pasportizáciu budov aj dopravy a seriózny prehľad o potenciáli úspor aj o využiteľných obnoviteľných zdrojoch. Obsahujú priority, na ktoré by sa mali sústrediť budúce investičné zámery samospráv. Stratégie však budú mať zmysel iba vtedy, ak sa budú pravidelne aktualizovať a ak sa stanú jedným z podkladov pre rozhodovanie samospráv (napr. pri tvorbe rozpočtov). Preto je potrebné vytvoriť pre regionálnu energetiku osobitné a stále kapacity.

V programovom období 2021 -2027 sa pripravuje dlhodobá podporná schéma pre tzv. regionálne centrá udržateľnej energetiky. Ich poslaním bude energetické plánovanie a koordinácia s cieľom znižovať energetickú náročnosť, systematicky využívať dostupné obnoviteľné zdroje a posilňovať energetickú sebestačnosť regiónov. Regióny, ktoré sa rozhodnú vytvoriť takéto centrá, si tým vybudujú vlastné odborné kapacity pre energetiku a vlastný energetický informačný systém s aktuálnymi a dôležitými databázami. Zbaví ich to závislosti od komerčných konzultantov. Nízkouhlíkové stratégie a postup, akým boli pripravené, môžu regiónu otvoriť cestu k takejto podpore.

Hlavné zistenia a závery z nízkohlíkových stratégií (stručný prehľad): 

Región Zamagurie
Región Predmagurie

Na stiahnutie (kompletné dokumenty vo formáte pdf):

Nízkouhlíková stratégia pre región Zamaguria 
Nízkouhlíková stratégia pre región Predmaguria

Rimavská Sobota

Podrobnosti

16.01.2013

Kontakty
Základné údaje o okrese
Podmienky pre koordinovaný rozvoj regionálnej energetiky v okrese
Pilotné regionálne nízkouhlíkové stratégie
Interaktívne mapy s energetickými údajmi

Kontakty

Priatelia Zeme-CEPA
Daxnerova 508/33
979 01 Rimavská Sobota

Juraj Zamkovský, výkonný riaditeľ
e-mail: zamkovsky(zavináč)priateliazeme.sk
tel: 0908 902 257

Centrum udržateľnej energetiky Rimavská Sobota, n.o.
Daxnerova 508/33
979 01 Rimavská Sobota

Oto Veres, riaditeľ
tel: 0948 403328
e-mail: veres.otto(zavináč)gmail.com

Základné údaje o okrese

Okres Rimavská Sobota dlhodobo trpí nadpriemernou mierou nezamestnanosti, nízkou ekonomickou výkonnosťou, podpriemernými príjmami a vzdelaním obyvateľov, vysokým podielom osôb žijúcich v chudobe (vysoký podiel rómskeho etnika), masívnym únikom vzdelaných ľudí, zaostávajúcim školstvom, nevyhovujúcou infraštruktúrou a dopravnou dostupnosťou, vysokou energetickou náročnosťou, veľkou závislosťou od dovozu palív a energie, vysokým počtom malých a veľmi malých obcí atď. Svedčia o tom nasledujúce štatistické porovnania vybraných ukazovateľov okresu, kraja a SR:

¹ DATAcube 2017
² Prepočet z DATAcube 2017
³ SK NACE Rev.2, 2016
⁴ ÚPSVaR, 2018
⁵ SODB 2011
⁶ Statdat 2017

Uvedené štatistické ukazovatele svedčia o značnej zraniteľnosti okresu voči značnému úniku kapitálu spôsobenému vysokou mierou energetickej závislosti a nízkej úrovne energetickej efektívnosti. 

Podmienky pre koordinovaný rozvoj regionálnej energetiky v okrese

Okres Rimavská Sobota je jedným z troch najmenej rozvinutých okresov Slovenska, ktoré sa vo svojich akčných plánoch zaviazali vytvárať podmienky pre koordinovaný prechod regiónov k energetickej sebestačnosti na báze obnoviteľných zdrojov získavaných takým spôsobom, pri ktorom sa budú dôsledne rešpektovať prírodné limity prostredia. Okres Rimavská Sobota si tým otvoril cestu k tomu, aby súčasnú živelnú energetiku, ktorá v praxi brzdí lokálnu ekonomiku, postupne premenil na motor regionálneho rozvoja, zdroj príjmov a pracovných príležitostí.

Túto agendu začala v okrese Rimavská Sobota realizovať nezisková organizácia Centrum rozvoja Gemera-Malohontu (CEROGEMA, n.o.), ktorá vznikla ako implementačná agentúra pre Akčný plán okresu (tento plán na obdobie 5 rokov schválila v júni 2016 vláda SR). V roku 2019 energetickú agendu CEROGEMA prevzala novovytvorená nezisková organizácia Centrum udržateľnej energetiky Rimavská Sobota (CUE RS).

CUE RS koncom marca 2019 podala žiadosť o finančnú podporu na vypracovanie nízkouhlíkových stratégií pre 5 územných celkov v rámci okresu. Tieto stratégie bude pripravovať vlastnými kapacitami a podľa metodiky Priateľov Zeme-CEPA. To vytvorí predpoklady pre koordinovaný postup samospráv v oblasti energetiky.

Pilotné regionálne nízkouhlíkové stratégie

Nízkouhlíkové stratégie potvrdili nevyhnutnosť cieľavedomej koordinácie regionálnej energetiky, a to z viacerých dôvodov:

1. Ambiciózne národné energetické a klimatické ciele SR sa nedajú splniť bez účinnej regionálnej koordinácie energetiky a realizácie dobrých projektov na lokálnej úrovni.
2. Nekoordinovaná energetika vedie k vysokej energetickej náročnosti a brzdí regionálny rozvoj.
3. Závislosť miestnej a regionálnej energetiky od dovozu palív a energie spôsobuje masívny a trvalý únik kapitálu z regiónov.
4. Ekologicky citlivé využívanie nefosílnych obnoviteľných zdrojov je príležitosťou k decentralizácii energetiky a tvorbe pracovných miest a miestnych príjmov.
5. Zníženie energetickej náročnosti (t.j. optimalizácia energetickej potreby) je predpokladom dosiahnutia energetickej sebestačnosti a stability regiónov.

Koordinácia regionálnej energetiky nemôže byť efektívna bez primeraných personálnych, vedomostných, technických aj finančných kapacít. Preto je dôležité, že do prípravy pilotných nízkouhlíkových stratégií boli zapojení miestni pracovníci, ktorých skúsenosti, informácie, údaje a vytvorené kontakty ostanú v regióne aj po skončení projektu a budú k dispozícii všetkým aktérom regionálneho rozvoja, najmä samosprávam.

Aj keď nízkouhlíkové stratégie nie sú právne záväzné a ich plnenie nie je vynútiteľné, poskytujú výborný základ pre budúci cieľavedomý postup v piatich spádových územiach (MAS Malohont, MAS Cerovina, MAS Malý Gemer, VSP Južný Gemer a mesto Tisovec). Samosprávam prinášajú rozsiahlu pasportizáciu budov aj dopravy a seriózny prehľad o potenciáli úspor aj o využiteľných obnoviteľných zdrojoch. Obsahujú priority, na ktoré by sa mali sústrediť budúce investičné zámery samospráv. Stratégie však budú mať zmysel iba vtedy, ak sa budú pravidelne aktualizovať a ak sa stanú jedným z podkladov pre rozhodovanie samospráv (napr. pri tvorbe rozpočtov). Preto je potrebné vytvoriť pre regionálnu energetiku osobitné a stále kapacity.

V programovom období 2021 -2027 sa pripravuje dlhodobá podporná schéma pre tzv. regionálne centrá udržateľnej energetiky (RCUE). Ich územnou pôsobnosťou by mali byť tzv. strategicko-plánovacie regióny, resp. územia mestského rozvoja. Poslaním RCUE bude energetické plánovanie a koordinácia s cieľom znižovať energetickú náročnosť, systematicky využívať dostupné obnoviteľné zdroje a posilňovať energetickú sebestačnosť daného územia. Regióny, ktoré sa rozhodnú vytvoriť takéto centrá, si tým vybudujú vlastné odborné kapacity pre energetiku a vlastný energetický informačný systém s aktuálnymi a dôležitými databázami. Zbaví ich to závislosti od komerčných konzultantov. Nízkouhlíkové stratégie a postup, akým boli pripravené, môžu otvoriť cestu k takejto podpore.

Hlavné zistenia a závery z nízkohlíkových stratégií (stručný prehľad): 

MAS Malohont
MAS Cerovina
MAS Malý Gemer
VSP Južný Gemer
Mesto Tisovec

Na stiahnutie (kompletné dokumenty vo formáte pdf):

Nízkouhlíková stratégia pre územie MAS Malohont
Nízkouhlíková stratégia pre územie MAS Cerovina
Nízkouhlíková stratégia pre územie MAS Malý Gemer
Nízkouhlíková stratégia pre územie VSP Južný Gemer
Nízkouhlíková stratégia pre mesto Tisovec

Región Poľana

Podrobnosti

16.01.2013

Poľana
O regióne
Regionálna skupina na podporu inteligentnej energetiky (RESPINE)
Energetická situácia
Infraštruktúra
Podporné aktivity

Poľana

Napriek výnimočným prírodným a kultúrnym hodnotám a značnému potenciálu prírodných zdrojov patrí región Poľana k ekonomicky zaostávajúcim oblastiam Slovenska. Rozumné využívanie vlastných zdrojov by mohlo pozdvihnúť jeho ekonomiku, zmierniť vypuklé sociálne problémy regiónu a nasmerovať rozvoj regiónu udržateľným smerom.

Podľa analýz Priateľov Zeme-CEPA (2014) z regiónu okolo Poľany uniká iba cez dovoz fosílnych palív a elektriny na vykurovanie, prípravu teplej vody, prevádzku spotrebičov a verejné osvetlenie každý rok viac ako 37 mil. Eur. To predstavuje 544 až 875 Eur na každého obyvateľa. Pritom viac ako polovica tejto energie sa dá ušetriť a zredukovanú potrebu je možné úplne pokryť citlivým využívaním miestnych obnoviteľných zdrojov energie – najmä z biomasy, slnka a nízkopotenciálového tepla.

Keby to región dokázal, vytvoril by veľkú finančnú rezervu pre vlastný rozvoj, zvýšil by vlastnú energetickú bezpečnosť a významne by prispel aj k stabilizácii prostredia a klímy.

Foto: Štefan Kordoš

Región Poľana bol pre združenie Priatelia Zeme-CEPA v rokoch 2000 až 2014 cieľovým územím, do ktorého v tomto období investovali väčšinu svojich kapacít. Pre nedostatočnú odozvu v regióne však postupne presmerovali svoje kapacity do iných regiónov. 

O regióne

Región Poľana tvoria štyri susediace mikroregióny, ktoré obkolesujú Chránenú krajinnú oblasť Poľana:

Mikroregión Severné Podpoľanie
Mikroregión RENTAR
Čiernohronský mikroregión
Mikroregión Podpoľanie

Takto vymedzený región má rozlohu 1 132 km², združuje 42 vidieckych samospráv a žije v ňom vyše 61 tisíc obyvateľov.

Fyzická mapa regiónu Poľana

Mikroregión Severné Podpoľanie 

Mikroregión RENTAR 

Čiernohronský mikroregión

Mikroregión Podpoľanie 

Regionálna skupina na podporu inteligentnej energetiky (RESPINE)

24. januára 2013 sa v sídle Priateľov Zeme–CEPA stretli absolventi energetického vzdelávania, ktorí žijú alebo pôsobia v regióne Poľana a založili Regionálnu skupinu na podporu inteligentnej energetiky (RESPINE). Jej poslaním je šíriť informácie a popularizovať inteligentnú energetiku na Poľane, podporovať spoluprácu samospráv na zvyšovaní vlastnej energetickej autonómie, posilňovať ich kapacity na koordináciu a rozvoj tohto typu energetiky a poskytovať samosprávam podnety a odporúčania.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Štatút RESPINE
Členovia RESPINE (máj 2014)

Energetická situácia

Potreba/spotreba energie
Potenciál úspor energie
Potenciál obnoviteľných zdrojov energie
Únik peňazí z regiónu cez energetiku
Energetické koncepcie mikroregiónov

Výsledky prezentované v tejto časti sú výsledkom analýz energetických údajov zozbieraných v roku 2014. Informačnú základňu tvorili databázy rôznych verejných inštitúcií (napríklad Štatistického úradu SR zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2011 a Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry) a spracované údaje z rozsiahleho terénneho prieskumu Priateľov Zeme-CEPA.

V každej kapitole uvádzame súhrnné výsledky pre každý zo štyroch mikroregiónov.

Potreba/spotreba energie

V rámci potreby/spotreby tepla a elektriny sú do výpočtov zahrnuté všetky rodinné domy, bytové domy, administratívne budovy, školy a školské budovy, nemocnice a zdravotnícke zariadenia a časť obchodov vo všetkých 4 mikroregiónoch. Ostatné budovy (športové objekty, kultúrne domy, poľnohospodárske a priemyselné prevádzky a objekty, ku ktorým sa nepodarilo zhromaždiť všetky potrebné údaje) nie sú zahrnuté do výpočtov. 

Mikroregión Severné Podpoľanie

                                                                                                                                 Podiel zdrojov na hrubej spotrebe energie (2013) 

Štruktúra palivovo-energetických zdrojov (2013)

Mikroregión RENTAR     

                                                                                                                                    Podiel zdrojov na hrubej spotrebe energie (2013)

Štruktúra palivovo-energetických zdrojov (2013)

Čiernohronský mikroregión

                                                                                                                               Podiel zdrojov na hrubej spotrebe energie (2013)

Štruktúra palivovo-energetických zdrojov (2013)

Mikroregión Podpoľanie

                                                                                                                                         Podiel zdrojov na hrubej spotrebe energie (2013)

Štruktúra palivovo-energetických zdrojov (2013)

Potenciál úspor energie

Do výpočtu sú zahrnuté všetky budovy, ktoré sa úplne alebo čiastočne vykurujú alebo v ktorých sa používajú elektrické spotrebiče. Výpočet nezahŕňa potenciál úspor tepla v technologických procesoch, priemysle a v poľnohospodárskych prevádzkach. 

Mikroregión Severné Podpoľanie                                                              

Prehľad celkového potenciálu úspor energie (2013)                                      Porovnanie hrubej spotreby energie pred a po realizácii úspor (2013)

Mikroregión RENTAR                                                                                         

Prehľad celkového potenciálu úspor energie (2013)                                      Porovnanie hrubej spotreby energie pred a po realizácii úspor (2013)

Čiernohronský mikroregión                                                                    

Prehľad celkového potenciálu úspor energie (2013)                                      Porovnanie hrubej spotreby energie pred a po realizácii úspor (2013)

Mikroregión Podpoľanie                                                                                  

Prehľad celkového potenciálu úspor energie (2013)                                      Porovnanie hrubej spotreby energie pred a po realizácii úspor (2013)

Potenciál obnoviteľných zdrojov energie

Výpočet zahŕňa určitý realistický variant technicky využiteľného potenciálu (teda nie iba momentálne ekonomicky využiteľného potenciálu daného najmä finančnými možnosťami obcí, domácností a ďalších sektorov a momentálne platnou legislatívou) a sústreďuje sa na biomasu, solárnu energiu a nízkopotenciálové teplo. Nezahŕňa výpočet potenciálu vodnej, veternej ani geotermálnej energie: obstaranie nových hydrologických, meteorologických a geologických údajov by bolo finančne nákladné a vzhľadom na ich relatívne stabilný charakter boli do kalkulácie prevzaté výsledky výpočtov z roku 2010. 

Mikroregión Severné Podpoľanie                                                                         

Potenciál obnoviteľných zdrojov energie v mikroregióne (2013)

Porovnanie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a optimalizovanej spotreby energie v mikroregióne (2013)

Ľavý stĺpec v grafe znázorňuje štruktúru palivovo-energetických zdrojov v mikroregióne v roku 2013. Ďalší stĺpec znázorňuje túto štruktúru po využití potenciálu úspor tepla aj elektriny. Ďalšie dva stĺpce vpravo ukazujú energetický potenciál lokálnych obnoviteľných zdrojov v mikroregióne (zahŕňajú teplo aj elektrinu). Potenciál geotermálnej energie (stĺpec vpravo) sme oddelili osobitne, pretože bol stanovený iba predbežným odhadom a tento odhad navrhujeme ešte podrobnejšie preveriť. Analýza ukazuje prebytok potenciálu obnoviteľných zdrojov oproti potrebe tepla aj elektriny. Vyplýva z toho, že mikroregión by sa v budúcnosti mohol stať energeticky sebestačný.

Mikroregión RENTAR                                                                                

Potenciál obnoviteľných zdrojov energie v mikroregióne (2013)

Porovnanie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a optimalizovanej spotreby energie v mikroregióne (2013)

Ľavý stĺpec v grafe znázorňuje štruktúru palivovo-energetických zdrojov v mikroregióne v roku 2013. Ďalší stĺpec znázorňuje túto štruktúru po využití potenciálu úspor tepla aj elektriny. Ďalšie dva stĺpce vpravo ukazujú energetický potenciál lokálnych obnoviteľných zdrojov v mikroregióne (zahŕňajú teplo aj elektrinu). Potenciál geotermálnej energie (stĺpec vpravo) sme oddelili osobitne, pretože bol stanovený iba predbežným odhadom a tento odhad navrhujeme ešte podrobnejšie preveriť. Analýza ukazuje prebytok potenciálu obnoviteľných zdrojov oproti potrebe tepla aj elektriny. Vyplýva z toho, že mikroregión by sa v budúcnosti mohol stať energeticky sebestačný.

Čiernohronský mikroregión                                                                           

Potenciál obnoviteľných zdrojov energie v mikroregióne (2013)

Porovnanie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a optimalizovanej spotreby energie v mikroregióne (2013)

Ľavý stĺpec v grafe znázorňuje štruktúru palivovo-energetických zdrojov v mikroregióne v roku 2013. Ďalší stĺpec znázorňuje túto štruktúru po využití potenciálu úspor tepla aj elektriny. Ďalšie dva stĺpce vpravo ukazujú energetický potenciál lokálnych obnoviteľných zdrojov v mikroregióne (zahŕňajú teplo aj elektrinu). Potenciál geotermálnej energie (stĺpec vpravo) sme oddelili osobitne, pretože bol stanovený iba predbežným odhadom a tento odhad navrhujeme ešte podrobnejšie preveriť. Analýza ukazuje prebytok potenciálu obnoviteľných zdrojov oproti potrebe tepla aj elektriny. Vyplýva z toho, že mikroregión by sa v budúcnosti mohol stať energeticky sebestačný.

Mikroregión Podpoľanie

Potenciál obnoviteľných zdrojov energie v mikroregióne (2013)

Porovnanie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie a optimalizovanej spotreby energie v mikroregióne (2013)

Ľavý stĺpec v grafe znázorňuje štruktúru palivovo-energetických zdrojov v mikroregióne v roku 2013. Ďalší stĺpec znázorňuje túto štruktúru po využití potenciálu úspor tepla aj elektriny. Ďalšie dva stĺpce vpravo ukazujú energetický potenciál lokálnych obnoviteľných zdrojov v mikroregióne (zahŕňajú teplo aj elektrinu). Potenciál geotermálnej energie (stĺpec vpravo) sme oddelili osobitne, pretože bol stanovený iba predbežným odhadom a tento odhad navrhujeme ešte podrobnejšie preveriť. Analýza ukazuje, že po realizácii úspor by obnoviteľné zdroje (bez geotermálnej energie) mohli pokrývať takmer celú optimalizovanú potrebu tepla aj elektriny v tomto mikroregióne. Vyplýva z toho, že mikroregión by sa v budúcnosti mohol stať takmer energeticky sebestačný.

Únik peňazí z regiónu cez energetiku 

Táto časť ukazuje cenu dovážaných primárnych zdrojov energie na vykurovanie budov, prípravu teplej vody, prevádzku elektrických spotrebičov a verejné osvetlenie do mikroregiónov okolo Poľany za jeden rok. Toto číslo zároveň vyjadruje ročný únik peňazí z nich.

Mikroregión Severné Podpoľanie

Ročné náklady za dovážané palivá a energiu spotrebované v mikroregióne (2013)

Značná časť hrubej spotreby energie v mikroregióne Severné Podpoľanie sa kryje dovozom palív a energie. Všetky výdavky za elektrinu a pevné fosílne palivá opúšťajú región. Z mikroregiónu Severné Podpoľanie takto každý rok uniká 3,8 mil. EUR. Pri počte obyvateľov tohto mikroregiónu (5 914) táto suma predstavuje priemerne 643 EUR na obyvateľa za rok. Ak by mikroregión využil svoj potenciál úspor a dostupných lokálnych obnoviteľných zdrojov, tieto výdavky za palivá a energiu by ostali v regióne a mohli by financovať jeho rozvoj.

Mikroregión RENTAR

Ročné náklady za dovážané palivá a energiu spotrebované v mikroregióne (2013)

Značná časť hrubej spotreby energie v mikroregióne RENTAR sa kryje dovozom palív a energie. Všetky výdavky za plyn, elektrinu a pevné fosílne palivá opúšťajú región. Z mikroregiónu RENTAR takto každý rok uniká vyše 6 mil. EUR. Pri počte obyvateľov tohto mikroregiónu (7 045) táto suma predstavuje priemerne 875 EUR na obyvateľa za rok. Ak by mikroregión využil svoj potenciál úspor a dostupných lokálnych obnoviteľných zdrojov, výdavky za palivá a energiu by ostali v regióne a mohli by financovať jeho rozvoj.

Čiernohronský mikroregión                                                                           

Ročné náklady za dovážané palivá a energiu spotrebované v mikroregióne (2013)

Značná časť hrubej spotreby energie v Čiernohronskom mikroregióne sa kryje dovozom palív a energie. Všetky výdavky za plyn, elektrinu a pevné fosílne palivá opúšťajú región. Z Čiernohronského mikroregiónu takto každý rok uniká vyše 6 mil. EUR. Pri počte obyvateľov tohto mikroregiónu (11 308) táto suma predstavuje priemerne 544 EUR na obyvateľa za rok. Ak by mikroregión využil svoj potenciál úspor a dostupných lokálnych obnoviteľných zdrojov, výdavky za palivá a energiu by ostali v regióne a mohli by financovať jeho rozvoj.

Mikroregión PODPOĽANIE                                                                          

Ročné náklady za dovážané palivá a energiu spotrebované v mikroregióne (2013)

Značná časť hrubej spotreby energie v mikroregióne Podpoľanie sa kryje dovozom palív a energie. Všetky výdavky za plyn, elektrinu a pevné fosílne palivá opúšťajú región. Z mikroregiónu Podpoľanie takto každý rok uniká vyše 21 mil. EUR. Pri počte obyvateľov tohto mikroregiónu (38 329) táto suma predstavuje priemerne 548 EUR na obyvateľa za rok. Ak by mikroregión využil svoj potenciál úspor a dostupných lokálnych obnoviteľných zdrojov, výdavky za palivá a energiu by ostali v regióne a mohli by financovať jeho rozvoj.

Energetické koncepcie mikroregiónov

Priatelia Zeme-CEPA vypracovali v roku 2014 pre samosprávy všetkých štyroch mikroregiónov energetické koncepcie (bez akčných plánov). Koncepcie naznačujú, že región Poľana má dobré predpoklady pre rozvoj inteligentnej energetiky.

Energetická koncepcia pre mikroregión Severné Podpoľanie (2014)

Energetická koncepcia pre mikroregión RENTAR (2014)

Energetická koncepcia pre Čiernohronský mikroregión (2014)

Energetická koncepcia pre mikroregión Podpoľanie (2014)

Infraštruktúra

Zásobovanie zemným plynom
Zásobovanie elektrickou energiou
Distribúcia tepla
Zdroje palivového dreva
Zásobovanie pevnými fosílnymi palivami
Verejné osvetlenie

Zvyšok tejto rubriky pripravujeme.

Zásobovanie zemným plynom

Severnú časť regiónu Poľana zásobuje zemným plynom vysokotlakový Pohronský plynovod DN 300 PN 25 na trase Brezno – Banská Bystrica – Žiar nad Hronom. Plyn sa do obcí distribuuje strednotlakovými prípojkami, ktoré vychádzajú z regulačných staníc VTL/STL.

Na území mikroregiónu RENTAR sú plynofikované obce Brusno, Lučatín a Medzibrod.

V Čiernohronskom mikroregióne sú plynofikované dve obce - Valaská a Hronec. Na plyn je v nich napojených približne polovica domácností. Katastrálnym územím obce Čierny Balog prechádza aj VTL napájací plynovod sever – juh DN 500 PN 6,4 MPa na trase Rimavská Sobota – Liptovský Hrádok. Oba tieto plynovody spája prepojovací plynovod DN 500 PN 4,0/2,5 MPa Michalová – Valaská. Do obce Hronec je vedená VTL prípojka DN 100, zakončená regulačnou stanicou RS 2500 VTL/STL, ktorá zásobuje prevádzku zlievarní.

Obce v mikroregióne Severné Podpoľanie nie sú plynofikované vôbec.

Obce a mestá na juh od Poľany (Detva, Hriňová, Očová, Zvolenská Slatina, Korytárky, Kriváň, Stožok a Vígľaš) zásobuje zemným plynom vysokotlaková vetva na trase Zvolen – Detva – Kriváň - Lučenec. V mikroregióne Podpoľanie je plynofikovaných asi 70 % domácností. Plynofikované nie sú vzdialenejšie obce a roztrúsené laznícke obydlia, v ktorých sa na vykurovanie používa najmä pevné palivo alebo elektrická energia.

Mapa: Infraštruktúra - plynovody

Zásobovanie elektrickou energiou

S výnimkou piatich malých vodných elektrární v južnej časti regiónu Poľana, ktoré dodávajú elektrinu do distribučnej sústavy, sa na území regiónu elektrická energia nevyrába. Celú spotreba elektriny vo všetkých štyroch mikroregiónoch je preto potrebné dovážať.

V Čiernohronskom mikroregióne sú obce zásobované elektrickou energiou z transformačných staníc 22/0,4 kV, ktoré sú napájané vonkajšími vzdušnými 22 kV prípojkami na 22 kV vedenia, ktoré vyúsťujú z transformačných staníc 110/22 kV. Obce Valaská, Hronec, Osrblie a Čierny Balog sú napájané distribučnými vedeniami 110 kV z transformátorovne 110 kV v Medzibrode a vyúsťujú na transformačné stanice 110/22 kV v Brezne a Podbrezovej. Obce Drábsko, Lom nad Rimavicou a Sihla sú napájané vedením 22 kV z  rozvodne 22 kV v Hriňovej, ktorá je napájaná z transformačnej stanice 110/22 kV v Lieskovci. Z nadradených prenosových vedení územím mikroregiónu prechádzajú vedenia VVN iba cez severnú časť katastra obce Valaská.

Zásobovanie elektrickou energiou v obciach bolo na základe údajov z roku 2010 dostatočné s výnimkou obcí Drábsko a Lom nad Rimavicou, kde sa kvôli zvýšeniu výkonu navrhovalo pridať po jednej transformačnej stanici.

Obce v mikroregióne RENTAR sú napájané distribučnými vedeniami 110 kV z transformátorovne 110 kV v Medzibrode, pripojené na zdroj elektrickej energie prostredníctvom distribučných transformovní 22/04 kV, napájaných z vonkajších vedení 22 kV kábelovými, resp. vonkajšími prípojkami prostredníctvom transformovní 110/22 kV a nadradenej siete 110 kV.

Zásobovanie elektrickou energiou v obciach bolo podľa údajov z roku 2010 dostatočné.

Obce v mikroreegióne Severné Podpoľanie sú elektrickou energiou zásobované z transformačných staníc 22/0,4 kV, ktoré sú napájané vonkajšími 22 kV prípojkami na 22 kV vedenia z transformačných staníc 110/22 kV a nadradenej siete 110 kV. Všetky obce realizovali pred rokom 2010 projekty na posilnenie rozvodov elektrickej energie.

Distribučný odber v mikroregióne Podpoľanie zabezpečuje prenos elektrickej energie po nadradenom prenosovom systéme (ZVN 400 kV a VVN 220 kV) a distribučnom rozvodnom systéme (110/22 kV) prostredníctvom energetických uzlov 400/220/110 kV cez rozvodne a transformovne.

Mapa: Infraštruktúra - elektrická energia

Podporné aktivity

Energetické vzdelávanie
Poradenstvo
Termovízia
Adaptačná stratégia pre lesné ekosystémy na zmeny klímy
Analýza potenciálu biomasy v katastrálnom území Poniky na udržateľné energetické využívanie
Osvetové akcie

Energetické vzdelávanie

Kurz o inteligentnej energetike

Tieto kurzy sme organizovali v rokoch 2011 až 2013. Boli určené zástupcom samospráv, občianskych organizácií, aktívnych občanov aj študentov, ktorí žijú v regióne Poľana. Kurzy trvali približne 5 týždňov, počas ktorých boli prednášky (jedenkrát v týždni), exkurzie na miesta dobrej praxe, individuálne štúdium a komunikáciu prostredníctvom internetu. Kurzy boli rozdelené do 4 tematických blokov:

• Globálne súvislosti (zmena klímy, ropný zlom a politika na ochranu klímy)
• Úspory a efektívnosť (energia a budovy, energetické hodnotenie budov, termovízna diagnostika)
• Význam energetickej sebestačnosti (kolobeh peňazí v regióne, lokálne energetické plánovanie, možnosti energetickej autonómie regiónu Poľana, finacovanie projektov)
• Využívanie obnoviteľných zdrojov energie (najmä slnečnej a geotermálnej energie a biomasy na miestnej úrovni)

Školenie učiteľov "Čo by sa malo v školách učiť v kontexte ropného zlomu a klimatickej zmeny"

Tieto školenia v rozsahu 4 hodín pre pedagogických a nepedagogických pracovníkov základných a stredných škôl a pracovníkov a dobrovoľníkov v oblasti environmentálnej výchovy v mimovládnych organizáciách sme organizovali od roku 2010. Poskytovali učiteľom informácie o tom, prečo je dôležité integrovať tému klimatickej zmeny do praktického vyučovania a najmä poskytne konkrétne podnety, ako sa to dá urobiť. Školenia sa zamerali na tieto témy:

• povaha zmeny klímy ako kľúčového globálneho problému 21. storočia
• poslanie učiteľa v kontexte meniacej sa klímy
• potreba vzdelávania ako bezprostrednej prípravy mladých ľudí na život a na nové problémy vyplývajúce z postupujúcej zmeny klímy, ktoré budú mať zásadne inú povahu ako problémy, na ktoré je dnešná populácia zvyknutá
• konkrétne tipy a praktické podnety pre učiteľov a školy

Balík didaktických materiálov k školeniu na stiahnutie:

Učebný list 1: Normálne je neplytvať (251 kB)

Učebný list 2: Autom alebo peši (268 kB)

Učebný list 3: Svieťme s rozumom (267 kB)

Učebný list 4: Nie je dovolenka ako dovolenka (254 kB)

Učebný list 5: Kompostovanie (290 kB)

Učebný list 6: Varíme so slnkom (347 kB)

Učebný list 7: Zadržiavanie vody v záhrade (343 kB)

Učebný list 8: Prírodná dezinfekcia (256 kB)

Učebný list 9: Vertikalne zazelenovanie (266 kB)

Prednášky, prezentácie a diskusné podujatia

• Správne kúriť drevom je kumšt!
• Energetická autonómia regiónu: ilúzia alebo šanca?
• Aká energetika je inteligentná?
• Energeticky pasívne domy
• Obnoviteľné zdroje energie v konzumnej spoločnosti
• Udržateľný rast: koreň problémov
• Môže globalizovaná ekonomika neskrachovať?

Poradenstvo

Túto službu pre domácnosti a samosprávy sme testovali v rokoch 2011 - 2014. Vzhľadom na nedostatok finančných zdrojov je táto služba v súčasnosti obmedzená.

Jej cieľom bolo znížiť spotrebu tepla a elektriny v rodinných domoch, bytoch a verejných budovách v regióne Poľana. Poradenstvo sa zameriavalo na:

• identifikáciu problémových miest z energetického pohľadu
• návrh odporúčaní na zlepšenie tepelno-technických vlastností domov/bytov s dôrazom na zabezpečenie zdravého bývania
• rôzne možnosti zateplenia objektov (posúdenie potreby tepla na vykurovanie pri rôznych variantoch, návrh hrúbky a kvality izolačných materiálov, informácie o ich výhodách a nevýhodách)
• koncepčné návrhy vykurovania vrátane zariadení na využívanie rôznych obnoviteľných zdrojov energie a ich rôznych kombinácií (najmä slnka a biomasy, ale aj tepelných čerpadiel)
• odporúčania úsporných prevádzkových opatrení a dispozičných riešení
• rámcové posúdenie stavebných projektov a návrhov rekonštrukcií

Súčasťou poradenstva bolo:

• preštudovanie poskytnutých podkladov
• obhliadka objektu a konzultácia s poradcom
• správa v elektronickej podobe s odporúčaniami (za poplatok 15 eur/objekt podľa náročnosti požiadavky a ekonomickej situácie klienta)

Čo nebolo súčasťou poradenstva:

• projekt ani detailný technický návrh
• expertný posudok
• energetické hodnotenie, audit alebo energetická certifikácia budovy

Termovízia

Cieľom tejto služby bolo znížiť spotrebu tepla a elektriny v rodinných domoch, bytoch a verejných budovách v regióne Poľana. Práve tadiaľ uniká z regiónu najviac energie.

Termovízna kamera sa uplatňuje najmä v stavebníctve. Ak poznáme vnútornú aj vonkajšiu teplotu vzduchu (môžeme ju odmerať teplomerom) a ak zistíme povrchovú teplotu stien (termovíznou kamerou), dozvieme sa veľa o tepelno-technických vlastnostiach domu. Termovíznou kamerou sa dajú zistiť a ohraničiť tepelné mosty (t.j. miesta s oslabenou tepelnou izoláciou v obvodových konštrukciách), poruchy a netesnosti v tepelných izoláciách alebo hľadať rizikové miesta v múroch (napr. miesta ohrozené plesňami a miesta so zvýšenou povrchovou vlhkosťou). Termovízia umožňuje kontrolovať aj kvalitu stavebných prác pred a po zákroku.

Podmienky správneho merania: Aspoň 24 hodín pred meraním by mal byť rozdiel teplôt v exteriéri a interiéri min. 20 °C. Ideálne je teda merať v zime vopred dobre vykúrený objekt. Počas merania nesmie pršať, snežiť ani fúkať silný vietor. Optimálne je merať za bezvetria pred alebo po zotmení. Treba odstrániť rušivé vplyvy okolia (odraz sálania napríklad z vykurovacích alebo nadmieru nahriatych telies, zo slnka alebo z jasnej oblohy, znečistenie alebo prekrytie meraného povrchu iným materiálom alebo snehom a podobne). 

Túto službu v súčasnosti už neposkytujeme.

Adaptačná stratégia pre lesné ekosystémy na zmeny klímy

Dokument obsahuje návrh opatrení pre hospodárenie v lesoch v katastrálnom území Poniky na zvýšenie adaptácie lesných ekosystémov na prognózované zmeny klimatických podmienok do konca 21. storočia. Adaptačné opatrenia sú zamerané na minimalizáciu rizík vyplývajúcich zo zmien klimatických podmienok do konca 21. storočia tak, aby boli čo najmenej ohrozené základné funkcie lesov v záujmovom území. Dokument neobsahuje opatrenia na zmiernenie zmeny klímy.

Dokument zostavil Ing. Peter Baláž.

Adaptačná stratégia_Poniky (celý dokument; 1,39 MB)

Adaptačná stratégia_Poniky (abstrakt; 51 kB)

Adaptačná stratégia_Poniky (metodika; 42 kB)

 Az erdei növényzet adaptációjaa klímaváltozáshoz Poniky kataszteri területén Stratégia a 21. század végéig (absztrakt; 89 kB)

 Strategia adaptacji roślinności leśnej w obszarze administracyjnym Poniky do zmiany klimatu do końca XXI wieku (abstrakt; 98 kB)

Analýza potenciálu biomasy v katastrálnom území Poniky na udržateľné energetické využívanie

Analýza potenciálu biomasy v k.ú. Poniky na udržateľné energetické využívanie bola vypracovaná ako súčasť širšej palety aktivít zameraných na prípravu (a testovanie) podmienok energetickej sebestačnosti vidieckeho horského regiónu Poľana a na návrh perspektívneho modelu využívania lokálnej biomasy na výrobu energie na krytie potrieb regiónu, ktorý je v súlade s cieľmi ochrany prírody a krajiny. Jej účelom analýzy bolo komplexné zmapovanie potenciálu biomasy v tomto území a návrh regulatívov pre využívanie biomasy na energetické účely pri rešpektovaní prírodných limitov územia.

Autorský kolektív: Ing. Pavol Polák, Mgr. Dobromil Galvánek, PhD., Mgr. Ján Černecký, Mgr. Ľudmila Černecká a Dušan Kerestúr.

Analýza potenciálu biomasy v k.ú. Poniky na udržateľné energetické využívanie (celý dokument; 4,48 MB)

Analýza potenciálu biomasy v k.ú. Poniky na udržateľné energetické využívanie (abstrakt; 43 kB)

A biomassza fenntartható energetikai felhasználásának potenciálja Poniky kataszteri területén Analízis (absztrakt; 87 kB)

  Analiza potencjału biomasy w obszarze administracyjnym Poniky jako zrównoważonego źródła energii (abstrakt; 97 kB)

Osvetové akcie

Ďalšou podpornou osvetovou aktivitou, ktorú sme pre regióny pripravili, boli zaujímavé výstavy pre širokú cieľovú skupinu. V regióne Poľana sme ich využívali do roku 2014. V súčasnosti sú stále k dispozícii na požiadanie.
 

Klíma, energia, zodpovednosť a spravodlivosť

Medzinárodná výstava autorských fotografií z celého sveta o zmene klímy, o jej dôsledkoch na prírodu a spoločnosť a zodpovednosti za dnešný stav pozostáva zo 44 farebných snímok z 28 krajín 6 kontinentov so sprievodným textom. Tematicky je rozdelená do troch častí. Prvá časť dokumentuje prejavy zmeny klímy v rôznych častiach sveta. Druhá časť sa sústreďuje na kontrasty v životnom štýle a spotrebe v tzv. vyspelých a rozvojových krajinách a im nepriamo úmerné sociálne a environmentálne dôsledky. Tretia časť kladie otázky o medzinárodnej zodpovednosti za zmenu klímy a naznačuje niektoré riešenia.

Výstava je k dispozícii v dvoch verziách: veľká (rozmer panelov 800 x 700 mm) a malá (rozmer panelov 330 x 378 mm). Panely majú plastový podklad a matnú lamináciu s UV filtrom, sú vhodné do interiéru aj exteriéru. Na inštaláciu veľkej výstavy môžeme požičať aj samostatné drevené stojany, (prípadne na zadnej strane je pripevnená úchytka, za ktorú sa dá panel zavesiť na stenu alebo prichytiť na špagát). K výstave poskytujeme sériu informačných letákov o klimatickej zmene a niektoré ďalšie osvetové materiály. 

Inštalačný manuál k výstave (341 kB)

Výstava (2,4 MB)

Osvetové panely o pasívnych domoch

Spolu 8 panelov, ktorých obsah pripravil Inštitút pre energeticky pasívne domy. Predstavujú opis princípov, výhod a konkrétne príklady pasívnych domov v atraktívno a prehľadnom grafickom návrhu. Panely majú plastový podklad a matnú lamináciu s UV filtrom, sú vhodné do interiéru aj exteriéru. Veľkosť jedného panelu je 1050 x 610 mm (na zadnej strane je pripevnená úchytka, za ktorú sa dá panel zavesiť na stenu alebo prichytiť na špagát).

Panely (4,9 MB)

Naša zodpovednosť za prírodné zdroje vo svete

Medzinárodná výstava predstavuje dôsledky konzumných životných štýlov Európanov na ľudí a prírodu v krajinách, odkiaľ pochádzajú „ich“ zdroje. Výstava sa zameriava iba na vybrané suroviny – koltan, zlato a ropu – vďaka ktorým Európania môžu komunikovať a ktoré im zabezpečujú dosť energie. Odhaľuje dôsledky ťažby týchto nerastných surovín v Kongu, Peru, Ekvádore, Nigérii a v Arktíde. Fotografie z týchto krajín dopĺňa text. Na príprave výstavy spolupracovali Priatelia Zeme-CEPA s partnermi z Luxemburska, Rakúska a Peru. Výstava bola financovaná z prostriedkov EÚ.

Výstava je k dispozícii na 22 paneloch rozmerov 65 x 153 cm, ktoré majú plastový podklad a matnú lamináciu s UV filtrom. Panely majú zadnej strane úchytky, za ktoré sa dajú zavesiť na stenu, stojan, atď. K panelom neposkytujeme stojany.

Výstava (4,5 MB)

V prípade záujmu nás kontaktujte. Tel: 048 419 3718, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Rožňava

Podrobnosti

15.01.2013

Kontakty
Základné údaje o okrese
Podmienky pre koordinovaný rozvoj regionálnej energetiky v okrese
Aktuality

Kontakty:

Priatelia Zeme-CEPA
Čučmianska Dlhá 8
048 01  Rožňava

Mariana Michalková, Regionálna koordinátorka pre okres Rožňava
e-mail: michalkova.mariana(zavináč)gmail.com
tel: 0904 036 713

Centrum udržateľnej energetiky Gemer, n.o.
Čučmianska Dlhá 8
048 01  Rožňava

Ondrej Jánošík, riaditeľ
tel: 0911 438 425
e-mail: cuegemer(zavináč)gmail.com

Základné údaje o okrese

Okres Rožňava je oficiálne zaradený medzi najmenej rozvinuté okresy Slovenska. Dlhodobo trpí nadpriemernou mierou nezamestnanosti, nízkou ekonomickou výkonnosťou, podpriemernými príjmami a vzdelaním obyvateľov, vysokým podielom osôb žijúcich v chudobe (vysoký podiel rómskeho etnika), masívnym únikom vzdelaných ľudí, zaostávajúcim školstvom, nevyhovujúcou infraštruktúrou a dopravnou dostupnosťou, vysokou energetickou náročnosťou, veľkou závislosťou od dovozu palív a energie, vysokým počtom malých a veľmi malých obcí atď. Svedčia o tom nasledujúce štatistické porovnania vybraných ukazovateľov okresu, kraja a SR:

¹ DATAcube 2017
² Prepočet z DATAcube 2017
³ SK NACE Rev.2, 2016
⁴ ÚPSVaR, 2018
⁵ SODB 2011 (iba obyvatelia starší ako 16 rokov)
⁶ Statdat 2017

Uvedené štatistické ukazovatele svedčia o značnej zraniteľnosti okresu voči značnému úniku kapitálu spôsobenému vysokou mierou energetickej závislosti a nízkej úrovne energetickej efektívnosti. 

Podmienky pre koordinovaný rozvoj regionálnej energetiky v okrese

Okres Rožňava je jedným z troch najmenej rozvinutých okresov Slovenska, ktoré sa vo svojich akčných plánoch zaviazali vytvárať podmienky pre koordinovaný prechod regiónov k energetickej sebestačnosti na báze obnoviteľných zdrojov získavaných takým spôsobom, pri ktorom sa budú dôsledne rešpektovať prírodné limity prostredia. Okres si tým otvoril cestu k tomu, aby súčasnú živelnú energetiku, ktorá v praxi brzdí lokálnu ekonomiku, postupne premenil na motor regionálneho rozvoja, zdroj príjmov a pracovných príležitostí.

Táto agenda sa stala súčasťou Akčného plánu okresu (5-ročný akčný plán v auguste 2016 schválila vláda SR). Na jej realizáciu v okrese Rožňava vznikla v roku 2018 nezisková organizácia Centrum udržateľnej energetiky Gemer (CUE Gemer), ktorá na prvú fázu svojej činnosti získala vládny regionálny príspevok. CUE Gemer koordinuje svoju činnosť s podobnými organizáciami v Rimavskej Sobote a Kežmarku.

CUE Gemer koncom roka 2018 podala žiadosť o finančnú podporu na vypracovanie nízkouhlíkových stratégií pre 4 mikroregióny v rámci okresu. Žiadosť bola schválená so začiatkom realizácie v júli 2019. Tieto stratégie bude pripravovať vlastnými kapacitami a podľa metodiky Priateľov Zeme-CEPA. To vytvorí predpoklady pre koordinovaný postup samospráv v oblasti energetiky. V marci 2019 CUE Gemer podalo žiadosť o podporu aj na nízkouhlíkovú stratégiu pre mesto Rožňava.

Aktuality

27.03.2019: Informačný deň pre okres Rožňava v zrkadlovej sále mestskej radnice v Rožňave

Cieľom podujatia bolo informovať aktérov regionálneho rozvoja o projekte "Od energetickej závislosti k sebestačnosti: tvorba udržateľnej energetickej politiky vo vidieckych regiónoch", o doterajších krokoch na podporu energetickej sebestačnosti okresu a budúcej perspektíve týchto snáh. Účastníci sa oboznámili aj so zámerom prípravy nízkouhlíkových stratégií, pôsobením CUE Gemer, podporných programoch, ktoré sú pre okres Rožňava k dispozícii, s ďalšími plánovanými krokmi a tiež s prehľadom dostupných finančných podporných programov pre energetické projekty. Počas stretnutia sa zmapovali potreby, podnety aj záujem o spoluprácu. Podujatie zorganizovalo združenie Priatelia Zeme-CEPA spolu s CUE Gemer a zúčastnilo sa ho spolu 24 zástupcov miestnej samosprávy aj štátnej správy, MAS, mikroregiónov, škôl, odborných inštitúcií a mimovládnych organizácií.

01.08.2019: Hotová analýza Hrobové ticho v školách

Hodnotenie školských osnov a vyučovacej praxe ako podklad pre návrh podmienok pre etablovanie udržateľnej energetickej politiky na úrovni regiónov. Pri tvorbe analýzy boli využité pripomienky a informácie od odborníkov z oblasti školstva, zistenia z dotazníkového prieskumu medzi učiteľmi v okresoch Kežmarok, Rimavská Sobota a Rožňava a závery hodnotenia existujúcich školských osnov a používaných učebníc vo vzťahu k témam zmena klímy a energetika. V závere analýzy sa konštatuje, že nastavenie regionálneho školstva na Slovensku takmer úplne obchádza najvážnejší globálny problém storočia a neprepája teoretické informácie o jeho povahe s jeho praktickými dôsledkami na bezprostredný aj budúci život mladých ľudí. Aby regionálne školstvo prispelo k zmene verejnej politiky a stalo sa katalyzátorom inovácií v regiónoch, muselo by dôjsť k zásadnému obratu v jeho systémovom nastavení.

Stiahnuť analýzu vo formáte pdf (35 strán; 1,4 MB)

10.08.2019: Hotová analýza Hrobové ticho v médiách

Kvantitatívna a kvalitatívna analýza pokrytia problematiky zmeny klímy a súvisiach tém v hlavných regionálnych médiách dostupných v okresoch Kežmarok, Rimavská Sobota a Rožňava. Analýza potvrdila, že regionálne médiá príliš často buď zjednodušujú alebo obchádzajú zistenia a závery vedcov. Väčšina výstupov, v ktorých sa vyskytli hľadané kľúčové slová, neposkytujú čitateľovi takmer žiadne využiteľné informácie o dôležitých súvislostiach zmeny klímy s jeho každodenným správaním a rozhodovaním. Regionálne médiá podľa analýzy zásadne a plošne zlyhávajú pri plnení jedného zo svojich základných poslaní – prinášať do verejného priestoru pravdivé a vyvážené správy a informácie o veciach spoločenského významu.

Stiahnuť analýzu vo formáte pdf (20 strán; 373 kB)

15.08.2019: Výsledky prieskumu verejnej mienky „Názory občanov na zmenu klímy a význam miestnej energetiky“

Reprezentatívny kvantitatívny prieskum medzi obyvateľmi okresov Kežmarok, Rimavská Sobota, Rožňava uskutočnený agentúrou FOCUS na vzorke 500 respondentov v každom okrese. Prieskum sa zameral na štyri tematické okruhy: 1. Zmena klímy (povedomie o probléme globálneho otepľovania a zmeny klímy, zdroje informácií, názory na zmenu klímy, spotreba fosílnych zdrojov energie verzus ekonomický rast a ochota ľudí zrieknuť sa časti príjmu pre účely znižovania emisií skleníkových plynov a podpory miestnej energetickej sebestačnosti), 2. Kritériá výberu potravín, 3. Názory na obnoviteľné zdroje energie, 4. Auto v domácnosti (vlastníctvo auta, zvažovanie prestať používať auto v domácnosti), 5. Šetrenie energie v domácnosti (snaha odhadnúť potenciál úspor, opatrenia a odhad ich príspevku k zníženiu spotreby energie v domácnosti).

Stiahnuť výsledky prieskumu vo formáte pdf (70 strán; 2 MB)