Doprava v Predmagurí

Podrobnosti

03.11.2020

Aj keď emisie skleníkových plynov z dopravy neustále výrazne rastú a značne prispievajú k celkovým emisiám skleníkových plynov, na Slovensku sa doteraz sektor dopravy v regionálnych rozvojových stratégiách koncepčne neriešil. Regionálne stratégie sa väčšinou obmedzovali iba na stručný opis stavu cestnej siete a navrhované opatrenia sa sústreďovali najmä na jej sanáciu a ďalšie rozširovanie. Dôsledkom toho individuálny motorizmus stále posilňoval svoje dominantné postavenie v doprave. A spotreba fosílnych palív a produkcia emisií rástla.

Situácia v regionálnej doprave často pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky neatraktívna verejná doprava núti značnú časť ľudí používať autá. Tým rastie tlak na investície do výstavby a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úkor verejnej dopravy, čo súčasne znižuje rentabilitu verejnej dopravy. Nízkouhlíková stratégia pre Predmagurie túto prax mení. Podrobne hodnotí dostupnosť obcí verejnou dopravou a porovnáva spotrebu palív aj produkciu emisií vo verejnej a individuálnej doprave.

Analýza dostupnosti obcí verejnou dopravou potvrdila vyššie opísaný jav. Dobre dostupné sú obce nachádzajúce sa na hlavných ťahoch medzi regionálnymi centrami (Kežmarok, Stará Ľubovňa a Spišská Stará Ves). Do ostatných obcí treba zachádzať, pričom u väčšiny z nich sa to prejavuje výrazne nižšou frekvenciou spojov, vyšším počtom prestupov a dlhším časom prepravy. Dostupnosť do centier sa niektorých prípadoch komplikuje nielen tým, že prestupné spoje na seba nenadväzujú, ale aj veľkou vzdialenosťou zastávok od centra sídiel.

To všetko spôsobuje, že veľká časť ľudí uprednostňuje auto pred verejnou dopravou. Za 8 rokov (od roku 2010 do roku 2018) narástol počet áut v Predmagurí o 58 % (z 1 543 na 2 432). Razantné znižovanie emisií si však vyžaduje presný opak – trvalý pokles intenzity osobnej automobilovej dopravy a rast využívania verejnej dopravy. Aj keď technologický pokrok vedie k určitému znižovaniu spotreby palív u jednotlivých vozidiel, celková spotreba a emisie v individuálnej doprave z dôvodu rýchleho rastu ich počtu z roka na rok stúpa. Preto je dôležité, aby sa prvoradou regionálnou prioritou v oblasti dopravy stalo znižovanie celkového počtu vozidiel. To sa však dá dosiahnuť len tak, že ľudia budú mať k dispozícii dobrú alternatívu – spoľahlivú, komfortnú, cenovo výhodnejšiu, frekventovanú a integrovanú verejnú dopravu a jednoduchú infraštruktúru pre bezmotorovú, cyklistickú a zdieľanú dopravu. Až druhoradé – aj keď tiež významné – by mali byť ďalšie opatrenia. Napríklad uplatňovaním zásad úspornej jazdy sa dá ušetriť 7 % pohonných hmôt, pričom na to netreba investovať ani cent. Náhrada benzínových alebo dieselových áut elektrickými má význam až po výraznej redukcii celkového počtu vozidiel a musí jej predchádzať výstavba nabíjacích staníc.

V reprezentatívnom prieskume verejnej mienky v regióne 13 % užívateľov osobných áut vyjadrilo ochotu prejsť z individuálnej na verejnú dopravu. Ak by k tomu došlo, a navyše štvrtina domácností by začala zdieľať autá a všetky zvyšné autá s benzínovými a naftovými motormi by sa nahradili elektromobilmi, ušetrilo by sa v Predmagurí až 81 % z celkovej spotreby energie v individuálnej doprave (to predstavuje 821 tisíc litrov benzínu a 694 tisíc litrov nafty spálenej v osobných autách obyvateľov oboch regiónoch každý rok, pričom by vznikla nová spotreba asi 2 500 MWh elektriny ročne).

Výrazné úspory sú možné aj vo verejnej doprave. Ak by vodiči jazdili úsporne, všetky súčasné dieselové autobusy by sa vymenili za elektrobusy a inštalovali by sa do nich úsporné technológie vrátane rekuperácie energie z brzdenia, ušetrilo by sa až 70 % z celkovej spotreby energie (vyše 280 tisíc litrov nafty, pričom by vznikla nová spotreba asi 1 000 MWh elektriny ročne).

Podrobné informácie o individuálnej aj verejnej doprave nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre región Predmaguria.

Emisie v Predmagurí

Podrobnosti

03.11.2020

Emisná bilancia vychádza z kvantifikácie východiskovej potreby, resp. spotreby palív a energie v území Predmaguria.

V sektore budov a verejného osvetlenia emisie CO₂ predstavujú súčin energetickej hodnoty celkovej ročnej potreby palív/elektriny a príslušných emisných faktorov. V prípade budov však tento spôsob zahŕňa iba „prevádzkové emisie“, ktoré vznikajú pri ich prevádzke a údržbe, a zanedbáva „zabudované emisie“, ktoré vznikajú pri výrobe použitého stavebného materiálu, výstavbe, rekonštrukciách a demontáži budov (takéto emisie však môžu tvoriť až 67 % z celkových emisií v rámci celého životného cyklu budov). V budovách Predmaguria sa takto ročne vyprodukuje takmer 22 tisíc ton CO₂. Vďaka komplexnej obnove budov by sa dalo ušetriť až 68 % emisií CO₂ a realizáciou bezuhlíkového scenára obnovy by sa ušetrilo dokonca až 88 % (množstvo emisií by sa znížilo na 2 600 t CO₂ za rok).

Emisie z verejného osvetlenia vo východiskovom roku 2017 presiahli 15 ton CO₂. Po modernizácii všetkých sústav verejného osvetlenia by emisie klesli na 11 ton CO₂ ročne.

V sektore dopravy sa emisie vypočítajú ako súčin celkového počtu najazdených kilometrov vozidlami konkrétnej kategórie a príslušnými emisnými faktormi. Individuálna doprava vyprodukuje v Predmagurí ročne 3 262 ton CO₂, oproti tomu verejná autobusová doprava iba 769 ton CO₂ a železničná 536 – 545 ton CO₂.

Okrem emisií CO₂ sú v nízkouhlíkových stratégiách hodnotené aj emisie znečisťujúcich látok v sektore budov a v sektore dopravy: oxidy dusíka (NOx), oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO2) a nemetánové organické prchavé látky (NM VOC) a tuhé znečisťujúce látky ako jemné prachové častice (PM10 s priemerom do 10 µm) a ultrajemné častice (PM2,5 s priemerom do 2,5 µm). 

Podrobnejšie informácie nájdete v Nízkouhlíkovej stratégie pre región Predmaguria.

Verejné osvetlenie v Predmagurí

Podrobnosti

03.11.2020

Sústavu verejného osvetlenia v obciach v Predmagurí tvoria rôzne druhy svetelných zdrojov. Najpočetnejšie sú zastúpené zdroje LED (638 ks, 72 %), čo svedčí o postupnej obnove verejného osvetlenia v Predmagurí po roku 2010. Zvyšných 28 % zdrojov tvoria sodíkové a halogenidové výbojky a kompaktné žiarivky s nižším merným výkonom oproti zdrojom LED. Najväčší príkon medzi používanými svetelnými zdrojmi majú halogenidové výbojky 86 W, resp. 70 W.

Zníženie spotreby elektriny vo verejnom osvetlení sa dosahuje najmä výmenou starých svetelných zdrojov za nové s vyšším merným výkonom pri výrazne dlhšej životnosti a účinnou reguláciou výkonu svetelných zdrojov v čase. Presné vyčíslenie úspory by stanovil svetelno-technický audit konkrétnej sústavy verejného osvetlenia a návrh jej komplexnej modernizácie. V prípade výmeny existujúcich zdrojov (iných ako LED) za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu, súčasnej úrovne svetelného toku a účinného riadenia výkonu) v obciach v Predmagurí by celková úspora predstavovala 20,52 MWh/rok, t.j. 36 % ich súčasnej teoretickej (vypočítanej) potreby elektriny. Pri uplatnení regulácie výkonu všetkých sústav verejného osvetlenia (t.j. aj v tých, kde v nedávnej minulosti došlo k výmene pôvodných svetelných zdrojov za zdroje LED) by sa celková úspora zvýšila na 31,06 MWh/rok, t.j. 28 % celkovej súčasnej vypočítanej potreby elektriny vo všetkých obciach.

Podrobné informácie o verejnom osvetlení nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre región Predmaguria.

Potenciál obnoviteľných zdrojov energie v Predmagurí

Podrobnosti

03.11.2020

Nízkouhlíková stratégia pre Predmagurie rieši kľúčovú otázku: či a ako môže byť tento región energeticky sebestačný. Je jasné, že snaha pokryť súčasnú obrovskú energetickú potrebu obnoviteľnými zdrojmi je cesta do slepej uličky. Najprv je treba súčasnú potrebu radikálne znížiť, a to najmä v budovách. Až potom má význam nahrádzať existujúce fosílne zdroje obnoviteľnými.

Realizácia scenárov budúcej obnovy budov by niekoľkonásobne znížila ich súčasnú energetickú potrebu. Bezuhlíkový scenár uvažuje dokonca s úsporami 79 – 82 % (optimalizovaná ročná potreba energie sa pohybuje v rozmedzí 27 – 31 tisíc MWh oproti súčasným vyše 150 tisíc MWh). Nízkouhlíková stratégia stanovuje potenciál drevnej aj poľnohospodárskej biomasy, slnečnej energie, nízkopotenciálového tepla (tepelných čerpadiel) a veternej energie. Pri výpočtoch sa brali do úvahy prísne kritériá udržateľnosti.

Udržateľný ročný potenciál drevnej biomasy z lesov v Predmagurí je práve vzhľadom na charakter prírodného prostredia malý, iba 10 – 17 ton listnatého a 158 – 264 ton ihličnatého dreva. Ďalší potenciál dendromasy predstavujú tzv. biele plochy (neudržiavané nelesné plochy zarastené kríkmi a náletovými drevinami). Ak by sa uplatnil navrhovaný jednoduchý spôsob ťažby drevín na tých bielych plochách, ktoré nie sú zaujímavé z hľadiska ochrany prírody a vzácnejších biotopov, získalo by sa ročne ďalších 590 ton dendromasy. Spolu to znamená 3 017 – 3 465 MWh ročne. Udržateľný energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy v Predmagurí (najmä sena z trávnych porastov) predstavuje spolu 6 357 MWh ročne.

Najväčší využiteľný energetický potenciál má solárna energia. Nízkouhlíková stratégia zatiaľ uvažuje s jej využitím iba prostredníctvom strešných inštalácií, a to iba na vhodných strechách budov (75 % všetkých striech) a za predpokladu, že solárnou termikou sa bude pripravovať polovica z celkovej potreby teplej vody v budovách (371 – 916 MWh ročne). Zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa využili na produkciu elektriny pomocou fotovoltických systémov. Časť vyrobenej elektriny by sa spotrebovala priamo v budovách a zvyšok by sa odovzdával do distribučnej siete. Takýmto spôsobom je možné vyrobiť v Predmagurí ročne asi 12 tisíc MWh. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární. Príležitosť ponúkajú nevyužívané priemyselné areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne. Aby príjem z ich produkcie neodtekal z regiónu preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.

Vo väčšine komplexne obnovených budov (75 %) v Predmagurí bude technicky možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Keďže tepelné čerpadlo na svoju prevádzku potrebuje elektrickú energiu, v budúcnosti sa predpokladá zvýšenie celkovej potreby elektriny (pri súčasnom prudkom znížení potreby tepla). Energetická potreba tepelných čerpadiel v bezuhlíkovom scenári predstavuje 9 300 – 12 300 MWh ročne (pričom tepelné čerpadlo vyrobí až 2,5-násobok tejto energie). Potenciál nízkopotenciálového tepla je teda 23 300 – 30 800 MWh ročne.

Využívaniu veternej energie na Slovensku zatiaľ stále bránia administratívne a legislatívne opatrenia, ale nová vláda už avizuje, že súčasné podmienky sa zmenia. Niektoré oblasti Predmaguria (katastre obcí Slovenská Ves, Vojňany a Výborná) sú z hľadiska veternosti zaujímavé a môžu byť predmetom budúcich analýz.

Celkový potenciál obnoviteľných zdrojov energie (OZE), s ktorými zatiaľ nízkouhlíková stratégia uvažuje, sa pohybuje na úrovni 44 900 – 53 500 MWh ročne (čo prevyšuje optimalizovanú potrebu energie v bezuhlíkovom scenári). Treba však opäť upozorniť, že stratégia neriešila celý využiteľný energetický potenciál OZE a že elektrina vyrobiteľná na strechách existujúcich budov by iba čiastočne pokrývala potrebu elektriny v týchto budovách, zvyšok by sa predával do siete.
 

Nízkouhlíková stratégia zatiaľ neuvažuje s využitím vodnej energie. Nie však preto, že by bol tento potenciál zanedbateľný, ale kvôli nedostupnosti údajov. Ak by sa dôsledne rešpektovali ekologické požiadavky, využitie vodnej energie mohlo prispieť nielen k zvýšeniu energetickej sebestačnosti Predmaguria, ale aj vytvárať zaujímavý príjem do obecných rozpočtov. Dobrým príkladom je zamagurská obec Veľká Franková, ktorá vlastní malú vodnú elektráreň postavenú na Osturnianskom potoku. Táto elektráreň ročne zarobí vyše 30 tisíc eur a vyprodukuje asi 250 MWh elektriny, čo predstavuje 25 % ročnej optimalizovanej energetickej potreby všetkých budov v tejto obci.

Podrobné informácie o potenciáli obnoviteľných zdrojov energie nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre región Predmaguria.