Stručne o území Malohontu

Podrobnosti

27.05.2021

Územie MAS Malohont sa nachádza v severnej a strednej časti okresu Rimavská Sobota a je súčasťou Banskobystrického samosprávneho kraja. Spoluvytvárajú ho katastrálne územia 33 obcí a mesta Hnúšťa[1] s celkovou rozlohou 538,9 km² a vyše 21 tisíc obyvateľmi.

Základné údaje o obciach a mestách MAS Malohont

Zdroje:
¹ Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
² Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
³ Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

Prirodzeným centrom regiónu je mesto Hnúšťa so 7 455 obyvateľmi. Najsevernejšia obec MAS Malohont (Klenovec) je vzdialená 31 km od okresného mesta Rimavská Sobota.

Pre prevažnú časť územia MAS Malohont je charakteristická mierne teplá až teplá klíma. Výnimku tvoria podhorské a horské časti regiónu na severe, ktoré vrátane vrchu Sinec patria do chladnej klimatickej oblasti[2]. Podstatným znakom miestnej krajiny je značná členitosť jej reliéfu. Južnej časti regiónu dominujú poľnohospodársky využívané a nízko položené roviny, ktoré pozvoľna prechádzajú do vrchovín rozprestierajúcich sa na severe a severozápade. Na území MAS Malohontu sa stretáva Slovenské rudohorie s Lučensko-košickou zníženinou. V jeho južnej časti sa rozkladá Rimavská kotlina, z východu sem zasahuje Revúcka vrchovina. Severnou časťou sa tiahnu Stolické vrchy a Veporské vrchy ohraničujú územie MAS Malohontu zo severozápadu. Čiastočne sem zasahujú zo západu Lučenská kotlina (kataster obce Ožďany a Hrachovo), zo severu Muránska planina (kataster obce Klenovec) a z juhu Cerová vrchovina (kataster obce Ožďany)[3]. Najvyššie položeným bodom MAS Malohontu je Klenovský Vepor (1 338 m n. m.) v katastri obce Klenovec a jeho najnižšie položené miesto sa nachádza na nive rieky Blh (190 m n. m.) v katastri obce Veľký Blh[4]. Zo severu na juh územím pretekajú rieky Rimava a Blh. Významnými pravostrannými prítokmi rieky Rimava sú Rimavica a Klenovská Rimava. Rieka Blh sa vlieva do Rimavy z ľavej strany v južnej časti okresu, avšak už mimo územia MAS Malohontu. 

Poľnohospodárska pôda s rozlohou 25 154 ha zaberá takmer polovicu (47 %) z celkovej rozlohy riešeného územia MAS Malohont. Z toho orná pôda tvorí 42 % a trvalé trávnaté porasty 55 %[5].  Lesné pozemky zaberajú až 90 % z 28 735 ha nepoľnohospodárskej pôdy (53 % z celkovej plochy územia) a sú pokryté prevažne listnatými drevinami, ktoré sú v nižšie položených oblastiach na juhu zastúpené najmä dubom, hrabom a brezou. V severných a vyššie položených častiach územia prevažuje buk a ihličnany, najmä smrek. 

Podľa oficiálnych štatistík je ovzdušie územia MAS Malohont mierne zaťažené tuhými znečisťujúcimi látkami PM₁₀  a len minimálne znečistené ostatnými základnými znečistujúcimi látkami[6]. Časť katastrálneho územia mesta Hnúšťa v údolí rieky Rimavy od miestnej časti Hnúšťa-Likier smerom na sever bolo v roku 2020 zaradené do vymedzenej oblasti riadenia kvality ovzdušia pre zaťaženie látkou PM₁₀[7].  Hlavnými zdrojmi znečisťovania sú najmä magnezitová výroba v Hačave a ťažba a spracovanie silikátových surovín. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia počas zimnej vykurovacej sezóny má aj nárast využívania tuhých palív v domácnostiach (úplne alebo čiastočne plynofikovaných je 16 obcí - 47 %)[8].

Takmer polovica celkovej rozlohy regiónu (49 %) je klasifikovaná ako priestor ekologicky stabilný a ďalších 23 % ako stredne stabilný. V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

Poloha MAS Malohont v rámci okresu Rimavská Sobota

Autor: Marek Žiačik, 2020

[1] Do MAS Malohont patrí aj obec Chvalová z okresu Revúca ako aj obce Ďubákovo, Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Kokava nad Rimavicou, Selce, Sušany, Šoltýska a Utekáč z okresu Poltár. Keďže súčasťou projektu  „Vypracovanie nízkouhlíkových stratégií v okrese Rimavská Sobota“ (ITMS2104+: 310041W218) sú len samosprávy nachádzajúce sa v okrese Rimavská Sobota, spomenuté obce nie sú zahrnuté do tejto analýzy.

[2]Lapin, M., Faško, P., Melo, M., Šťastný, P., Tomlain, J.: Atlas krajiny Slovenskej republiky. SAŽP, 2020.

[3] Kočický, D., Ivanič, B.: Geomorfologické členenie Slovenska. ŠGÚDŠ, 2011.

[4] Vargová, M., Kováčová, I., Furmanová, K., Kubaliaková, E.: Stratégia CLLD: Srdcom spätí s Malohontom, jeho rozvoj je naším mottom. Ozveny, 2018 (ďalej ako Stratégia CLLD MAS Malohont, 2018)

[5] Štatistický úrad Slovenskej republiky: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[6] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska, SAŽP, 2020, (ďalej ako BEISS, 2020).

[7] Slovenský hydrometeorologický ústav: Vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia. Oblasti riadenia kvality ovzdušia pre rok 2020, vymedzené na základe merania v rokoch 2017 – 2019. SHMÚ, 2020.

[8] Medzi neplynofikované obce patria: Babinec, Budikovany, Dražice, Drienčany, Horné Zahorany, Hostišovce, Hrušovo, Kraskovo, Kružno, Kyjatice, Lipovec, Lukovištia, Poproč, Potok, Rovné, Slizké, Španie Pole, Zacharovce.

Južný Gemer: zhrnutie

Podrobnosti

26.05.2021

Nízkouhlíková stratégia preukázala vysokú energetickú náročnosť budov na území VSP Južný Gemer, emisne nevhodnú štruktúru regionálnej dopravy, rezervy v sústavách verejného osvetlenia, vysokú závislosť od dovozu palív a energie a nedostatočnú úroveň využívania miestnych obnoviteľných energetických zdrojov.

Najzaujímavejšie zistenia sú tieto:

• Komplexnou obnovou budov je možné ušetriť až 72 % celkovej energie potrebnej na ich vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov. Ak by sa na tieto účely využili aj obnoviteľné zdroje, úspora by boli ešte vyššia a energetická prevádzka budov by bola viac ako 5-krát lacnejšia ako dnes.
• Takmer 90 % celkovej potreby energie v budovách tvoria rodinné domy (iba 2,3 % administratívne budovy, 1,9 % školské budovy, 2,7 % zdravotnícke zariadenia a 4,3 % bytovky). Aj preto pri snahe znížiť celkovú energetickú náročnosť budov v regióne bude treba v budúcnosti klásť veľký dôraz práve na obnovu rodinných domov.
• Situácia v doprave na území VSP Južný Gemer pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky neatraktívna verejná doprava núti značnú časť ľudí používať autá. Tým rastie tlak na investície do výstavby a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úkor verejnej dopravy, čo súčasne znižuje rentabilitu verejnej dopravy. Za 8 rokov (od roku 2010 do roku 2018) narástol počet áut v regióne o 43 % (z 1 218 na 1 746), pričom tento rast sa stupňoval s výkonom motora. Razantné znižovanie emisií si však vyžaduje presný opak – trvalý pokles intenzity osobnej automobilovej dopravy a rast využívania verejnej dopravy.
• 14 % užívateľov osobných áut vyjadrilo ochotu prejsť z individuálnej na verejnú dopravu. Ak by k tomu došlo, a navyše štvrtina domácností by začala zdieľať autá, ušetrilo by sa v regióne každý rok takmer 226 tisíc litrov benzínu a 136 tisíc litrov nafty.
• Potenciál úspor má aj verejná doprava. Ak by vodiči jazdili úsporne a všetky súčasné dieselové autobusy by sa vymenili za elektrobusy s úspornými technológiami, ušetrilo by sa vyše 87 tisíc litrov nafty, pričom by vznikla nová spotreba asi 12 tisíc MWh elektriny ročne).
• Ak by sa v sústavách verejného osvetlenia v obciach VSP Južný Gemer vymenili existujúce svetelné zdroje s vysokou energetickou spotrebou za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu a regulácie) ušetrilo by sa ročne 30,5 MWh (33 %) súčasnej vypočítanej potreby elektriny. Pri uplatnení regulácie výkonu všetkých sústav by sa úspora ešte výrazne zvýšila.
• Celkový udržateľný potenciál slnka a tepelných čerpadiel v budovách a biomasy na území VSP Južný Gemer sa pohybuje na úrovni 45 – 48 tisíc MWh ročne. To prevyšuje celkovú ročnú optimalizovanú energetickú potrebu budov (31 tisíc MWh, scenár 1) a verejného osvetlenia v celom regióne (63 MWh).
• Najväčší využiteľný energetický potenciál z obnoviteľných zdrojov predstavuje solárna energia. Strešnými termickými systémami by sa dala pripraviť polovica teplej vody potrebnej v budovách a zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa mohli využiť na ročnú produkciu takmer 28 tisíc MWh elektriny pomocou fotovoltických systémov. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární (nevyužívané areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne). Aby príjem z nich neodtekal z regiónov preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.
• V 75 % komplexne obnovených budov je možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Potreba elektriny v bezuhlíkovom scenári tak predstavuje približne 13,5 – 14,3 tisíc MWh ročne.
• Využívanie biomasy na energetické účely je často problematické z hľadiska ochrany životného prostredia a musí byť podriadené prísnym environmentálnym kritériám. Celkový udržateľný energetický potenciál dendromasy z lesov predstavuje iba 1 039 MWh/rok, ale z bielych plôch až 6 302 MWh/rok. Udržateľný energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy na území VSP Južný Gemer je dokonca takmer 16 tisíc MWh/rok.
• Berúc do úvahy orientačné údaje o veternosti v regióne sa s využívaním veternej energie v tomto území zatiaľ neuvažuje.
• Každý rok v dôsledku vysokej energetickej náročnosti najmä budov a dopravy a vysokej miery energetickej závislosti odteká z regionálnej ekonomiky VSP Južný Gemer spolu asi 6,8 mil. eur (t.j. takmer tisíc eur na každého obyvateľa).

Stručne o území Južného Gemera
Ročný únik peňazí z územia VSP Južný Gemer cez energetiku
Možnosti dosiahnutia energetickej sebestačnosti 

Zhrnutie analytickej časti:

Budovy
Doprava
Verejné osvetlenie
Potenciál obnoviteľných zdrojov
Emisie

Zhrnutie strategickej časti:

Celková stratégia
Budovanie kapacít
Projektové zámery

Tisovec: zhrnutie

Podrobnosti

26.05.2021

Nízkouhlíková stratégia preukázala vysokú energetickú náročnosť budov na území mesta Tisovec, emisne nevhodnú štruktúru regionálnej dopravy, rezervy v sústavách verejného osvetlenia, vysokú závislosť od dovozu palív a energie a nedostatočnú úroveň využívania miestnych obnoviteľných energetických zdrojov.

Najzaujímavejšie zistenia sú tieto:

• Komplexnou obnovou budov je možné ušetriť až 71 % celkovej energie potrebnej na ich vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov. Ak by sa na tieto účely využili aj obnoviteľné zdroje, úspora by boli ešte vyššia a energetická prevádzka budov by bola asi 5-krát lacnejšia ako dnes.
• Takmer 72 % celkovej potreby energie v budovách tvoria rodinné domy (iba 6,6 % administratívne budovy, 4,2 % školské budovy, 1,9 % zdravotnícke zariadenia a 18,4 % bytovky). Aj preto pri snahe znížiť celkovú energetickú náročnosť budov v regióne bude treba v budúcnosti klásť veľký dôraz práve na obnovu rodinných a bytových domov.
• Situácia v doprave pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky neatraktívna verejná doprava núti značnú časť ľudí používať autá. Tým rastie tlak na investície do výstavby a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úkor verejnej dopravy, čo súčasne znižuje rentabilitu verejnej dopravy. Za 8 rokov (od roku 2010 do roku 2018) narástol počet áut v meste o 49 % (zo 742 na 1 108), pričom tento rast sa stupňoval s výkonom motora. Razantné znižovanie emisií si však vyžaduje presný opak – trvalý pokles intenzity osobnej automobilovej dopravy a rast využívania verejnej dopravy.
• 14 % užívateľov osobných áut vyjadrilo ochotu prejsť z individuálnej na verejnú dopravu. Ak by k tomu došlo, a navyše štvrtina domácností by začala zdieľať autá, ušetrilo by sa iba v meste Tisovec každý rok 118 tisíc litrov benzínu a 98 tisíc litrov nafty.
• Potenciál úspor má aj verejná doprava. Ak by vodiči jazdili úsporne a všetky súčasné dieselové autobusy by sa vymenili za elektrobusy s úspornými technológiami, ušetrilo by sa takmer 81 tisíc litrov nafty, pričom by vznikla nová spotreba 11,1 tisíc MWh elektriny ročne).
• Sústava verejného osvetlenia v meste Tisovec je už modernizovaná, avšak ešte stále predstavuje malý potenciál úspor (asi 6,3 MWh ročne, čo je 9 % oproti východiskovému roku 2017). Pri uplatnení regulácie výkonu celej sústavy by sa úspora zvýšila.
• Celkový udržateľný potenciál slnka a tepelných čerpadiel v budovách a biomasy v katastrálnom území Tisovca sa pohybuje na úrovni 27 – 31 tisíc MWh ročne. To prevyšuje celkovú ročnú optimalizovanú energetickú potrebu budov v tomto meste (21 tisíc MWh, scenár 1).
• Obrovský využiteľný energetický potenciál z obnoviteľných zdrojov predstavuje solárna energia. Strešnými termickými systémami by sa dala pripraviť polovica teplej vody potrebnej v budovách a zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa mohli využiť na ročnú produkciu vyše 6 tisíc MWh elektriny pomocou fotovoltických systémov. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární (nevyužívané areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne). Aby príjem z nich neodtekal z regiónov preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.
• V 75 % komplexne obnovených budov je možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Potreba elektriny v bezuhlíkovom scenári tak predstavuje približne 8 – 11 tisíc MWh ročne.
• Využívanie biomasy na energetické účely je často problematické z hľadiska ochrany životného prostredia a musí byť podriadené prísnym environmentálnym kritériám. Celkový udržateľný energetický potenciál dendromasy z lesov iba v katastrálnom území mesta predstavuje 5 590 MWh/rok a z bielych plôch až 6 965 MWh/rok. Udržateľný energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy je však zanedbateľný (248 MWh/rok), a to vo forme pozberových zvyškov na ornej pôde.
• Berúc do úvahy orientačné údaje o veternosti v regióne sa s využívaním veternej energie v tomto území zatiaľ neuvažuje.
• Každý rok v dôsledku vysokej energetickej náročnosti najmä budov a dopravy a vysokej miery energetickej závislosti odteká z lokálnej ekonomiky mesta Tisovec spolu približne 3,3 mil. eur (asi 800 eur na každého obyvateľa).

Stručne o území mesta Tisovec
Ročný únik peňazí z územia mesta Tisovec cez energetiku
Možnosti dosiahnutia energetickej sebestačnosti 

Zhrnutie analytickej časti:

Budovy
Doprava
Verejné osvetlenie
Potenciál obnoviteľných zdrojov
Emisie

Zhrnutie strategickej časti:

Celková stratégia
Budovanie kapacít
Projektové zámery

Malý Gemer: zhrnutie

Podrobnosti

26.05.2021

Nízkouhlíková stratégia preukázala vysokú energetickú náročnosť budov na území MAS Malý Gemer, emisne nevhodnú štruktúru regionálnej dopravy, rezervy v sústavách verejného osvetlenia, vysokú závislosť od dovozu palív a energie a nedostatočnú úroveň využívania miestnych obnoviteľných energetických zdrojov.

Najzaujímavejšie zistenia sú tieto:

• Komplexnou obnovou budov je možné ušetriť až 73 % celkovej energie potrebnej na ich vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov. Ak by sa na tieto účely využili aj obnoviteľné zdroje, úspora by boli ešte vyššia a energetická prevádzka budov by bola asi 5-krát lacnejšia ako dnes.
• Vyše 88 % celkovej potreby energie v budovách tvoria rodinné domy (iba 2,6 % administratívne budovy, 2,2 % školské budovy, 0,5 % zdravotnícke zariadenia a 6,3 % bytovky). Aj preto pri snahe znížiť celkovú energetickú náročnosť budov v regióne bude treba v budúcnosti klásť veľký dôraz práve na obnovu rodinných domov.
• Situácia v doprave na území MAS Malý Gemer pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky neatraktívna verejná doprava núti značnú časť ľudí používať autá. Tým rastie tlak na investície do výstavby a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úkor verejnej dopravy, čo súčasne znižuje rentabilitu verejnej dopravy. Za 8 rokov (od roku 2010 do roku 2018) narástol počet áut v regióne o 38 % (z 1 523 na 2 099), pričom tento rast sa stupňoval s výkonom motora. Razantné znižovanie emisií si však vyžaduje presný opak – trvalý pokles intenzity osobnej automobilovej dopravy a rast využívania verejnej dopravy.
• 14 % užívateľov osobných áut vyjadrilo ochotu prejsť z individuálnej na verejnú dopravu. Ak by k tomu došlo, a navyše štvrtina domácností by začala zdieľať autá, ušetrilo by sa v regióne každý rok takmer 262 tisíc litrov benzínu a takmer 149 tisíc litrov nafty.
• Potenciál úspor má aj verejná doprava. Ak by vodiči jazdili úsporne a všetky súčasné dieselové autobusy by sa vymenili za elektrobusy s úspornými technológiami, ušetrilo by sa takmer 135 tisíc litrov nafty, pričom by vznikla nová spotreba 18,6 tisíc MWh elektriny ročne).
• Ak by sa v sústavách verejného osvetlenia v obciach MAS Malý Gemer vymenili existujúce svetelné zdroje s vysokou energetickou spotrebou za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu a regulácie) ušetrilo by sa ročne 71 MWh (33 %) súčasnej vypočítanej potreby elektriny. Pri uplatnení regulácie výkonu všetkých sústav by sa úspora ešte výrazne zvýšila.
• Celkový udržateľný potenciál slnka a tepelných čerpadiel v budovách a biomasy na území MAS Malý Gemer sa pohybuje na úrovni 40 – 45 tisíc MWh ročne. To prevyšuje celkovú ročnú optimalizovanú energetickú potrebu budov (38 tisíc MWh, scenár 1) a verejného osvetlenia v celom regióne (145 MWh).
• Obrovský využiteľný energetický potenciál z obnoviteľných zdrojov predstavuje solárna energia. Strešnými termickými systémami by sa dala pripraviť polovica teplej vody potrebnej v budovách a zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa mohli využiť na ročnú produkciu vyše 15 tisíc MWh elektriny pomocou fotovoltických systémov. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární (nevyužívané areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne). Aby príjem z nich neodtekal z regiónov preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.
• V 75 % komplexne obnovených budov je možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Potreba elektriny v bezuhlíkovom scenári tak predstavuje približne 16 – 21 tisíc MWh ročne.
• Využívanie biomasy na energetické účely je často problematické z hľadiska ochrany životného prostredia a musí byť podriadené prísnym environmentálnym kritériám. Celkový udržateľný energetický potenciál dendromasy z lesov predstavuje 2 127 MWh/rok a z bielych plôch až 6 402 MWh/rok. Udržateľný energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy (sena) na území MAS Malý Gemer dokonca presahuje 23 tisíc MWh/rok.
• Berúc do úvahy orientačné údaje o veternosti v regióne sa s využívaním veternej energie v tomto území zatiaľ neuvažuje.
• Každý rok v dôsledku vysokej energetickej náročnosti najmä budov a dopravy a vysokej miery energetickej závislosti odteká z regionálnej ekonomiky MAS Malý Gemer spolu približne 7,7 mil. eur (asi 700 eur na každého obyvateľa).

Stručne o území Malého Gemera
Ročný únik peňazí z územia MAS Malý Gemer cez energetiku
Možnosti dosiahnutia energetickej sebestačnosti 

Zhrnutie analytickej časti:

Budovy
Doprava
Verejné osvetlenie
Potenciál obnoviteľných zdrojov
Emisie

Zhrnutie strategickej časti:

Celková stratégia
Budovanie kapacít
Projektové zámery