- Podrobnosti
-
03.11.2020
Región Predmaguria tvorí strednú časť okresu Kežmarok v Prešovskom kraji. V severnej časti okresu na neho nadväzuje prihraničný región Zamagurie, na juhu región Spišskej Belej. Východná časť Predmaguria susedí s okresom Stará Ľubovňa a za jeho západnou hranicou je okres Poprad. Región tvorí spolu 10 obcí s celkovou rozlohou takmer 16 tisíc hektárov, v ktorých žije 17,5 tisíc obyvateľov.
Región patrí do chladnej a veľmi vlhkej klimatickej oblasti. Väčšina regiónu reprezentuje územie poľnohospodársky využívanej Podtatranskej kotliny s prevahou chudobných flyšových pôd, na severe ohraničenej prevažne zalesnenou časťou Spišskej Magury a na juhu Levočskými vrchmi. Poľnohospodárska pôda tvorí 41,8 % územia (z toho orná pôda 43,5 %), lesná pôda tvorí 48,3 %. Takmer tri štvrtiny lesov (73,5 %) sú hospodárske lesy, ochranných lesov je iba 1,7 % a 24,7 % tvoria lesy osobitného určenia. Predmagurie patrí do povodia Popradu a do úmoria Baltského mora.
Takmer všetky obce Predmaguria sú plynofikované (okrem obce Bušovce), bez významných stacionárnych zdrojov znečistenia ovzdušia. Environmentálna kvalita veľkej časti regiónu je vysoká, s výnimkou časti katastrov Bušovce (24 %), Holumnica (20 %) a Podhorany (12 %) s mierne narušenou environmentálnou kvalitou. Značná časť územia obcí Ihľany, Jurské a Holumnica sú súčasťou európskej sústavy chránených území, zatiaľ čo chránené územia v rámci národnej sústavy sa významnejšie nachádzajú iba v katastri obcí Lendak a nepatrne aj v území obce Toporec (Obr. 3a-b).
Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny patrí okres Kežmarok medzi 20 najmenej rozvinutých okresov Slovenska. Charakterizuje ho dlhodobo nízka ekonomická výkonnosť, nízka priemerná mzda a vysoká nezamestnanosť s nevýhodnou štruktúrou, ktoré sú aj dôsledkami nedostatočne rozvinutej regionálnej infraštruktúry, nízkej kvalifikácie pracovnej sily, odchodu mladých a vzdelaných ľudí z okresu a nevyhovujúcej štruktúry regionálneho školstva. Kvôli nedostatočnej koordinácii, plánovaniu a podpore regionálneho rozvoja, okres Kežmarok nevyužíva efektívne a udržateľne svoj hospodársky, prírodný a kultúrny potenciál, ani potenciál územnej spolupráce v regióne.
- Podrobnosti
-
02.11.2020
Nízkouhlíková stratégia pre Zamagurie rieši kľúčovú otázku: či a ako môže byť tento región energeticky sebestačný. Je jasné, že snaha pokryť súčasnú obrovskú energetickú potrebu obnoviteľnými zdrojmi je cesta do slepej uličky. Najprv je treba súčasnú potrebu radikálne znížiť, a to najmä v budovách. Až potom má význam nahrádzať existujúce fosílne zdroje obnoviteľnými.
Realizácia scenárov budúcej obnovy budov by niekoľkonásobne znížila ich súčasnú energetickú potrebu. Bezuhlíkový scenár uvažuje dokonca s úsporami 80 – 83 % (optimalizovaná ročná potreba energie sa pohybuje v rozmedzí 16 – 18 tisíc MWh oproti súčasným vyše 90 tisíc MWh). Nízkouhlíková stratégia stanovuje potenciál drevnej aj poľnohospodárskej biomasy, slnečnej energie, nízkopotenciálového tepla (tepelných čerpadiel) a veternej energie. Pri výpočtoch sa brali do úvahy prísne kritériá udržateľnosti.
Udržateľný ročný potenciál drevnej biomasy z lesov v Zamagurí je práve vzhľadom na charakter prírodného prostredia malý, iba 6 – 17 ton listnatého a 148 – 247 ton ihličnatého dreva. Spolu to znamená 1 028 – 1 474 MWh ročne. Keďže celé územie Zamaguria patrí do kategórie území s obmedzujúcimi podmienkami (chránené územia, územia sústavy Natura 2000 alebo územia so vzácnymi biotopmi a biotopmi druhov a tiež územia dôležité z hľadiska zachovania diverzity krajiny), s využitím dendromasy na tzv. bielych plochách (neudržiavaných nelesných plochách zarastených kríkmi a náletovými drevinami) v Zamagurí na energetické účely sa vôbec neuvažuje. Oproti tomu, potenciál poľnohospodárskej biomasy v Zamagurí predstavuje 4 569 t sena z trávnych porastov za rok, čo predstavuje až 15 231 MWh ročne.
Vysoký využiteľný energetický potenciál má solárna energia. Nízkouhlíková stratégia zatiaľ uvažuje s jej využitím iba prostredníctvom strešných inštalácií, a to iba na vhodných strechách budov (75 % všetkých striech) a za predpokladu, že solárnou termikou sa bude pripravovať polovica z celkovej potreby teplej vody v budovách (212 – 570 MWh ročne). Zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa využili na produkciu elektriny pomocou fotovoltických systémov. Časť vyrobenej elektriny by sa spotrebovala priamo v budovách a zvyšok by sa odovzdával do distribučnej siete. Takýmto spôsobom je možné vyrobiť v Zamagurí ročne asi 6 500 MWh elektriny. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární. Príležitosť ponúkajú nevyužívané priemyselné areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne. Aby príjem z ich produkcie neodtekal z regiónu preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.
Vo väčšine komplexne obnovených budov (75 %) v Zamagurí bude technicky možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Keďže tepelné čerpadlo na svoju prevádzku potrebuje elektrickú energiu, v budúcnosti sa predpokladá zvýšenie celkovej potreby elektriny (pri súčasnom prudkom znížení potreby tepla). Energetická potreba tepelných čerpadiel v bezuhlíkovom scenári predstavuje 5 200 – 7 000 MWh ročne (pričom tepelné čerpadlo vyrobí až 2,5-násobok tejto energie). Potenciál nízkopotenciálového tepla je teda 13 100 – 17 500 MWh ročne.
Využívaniu veternej energie na Slovensku zatiaľ stále bránia administratívne a legislatívne opatrenia, ale nová vláda už avizuje, že súčasné podmienky sa zmenia. Avšak na základe orientačného prieskumu veternosti v Zamagurí a najmä vzhľadom na to, že celé územie Zamaguria tvoria chránené územia alebo ochranné pásma chránených území, sa s využívaním veternej energie v budúcnosti ani neuvažuje.
Celkový potenciál obnoviteľných zdrojov energie (OZE), s ktorými zatiaľ nízkouhlíková stratégia uvažuje, sa pohybuje na úrovni 35 600 – 40 900 MWh ročne (čo značne prevyšuje optimalizovanú potrebu energie v bezuhlíkovom scenári). Treba ale opäť upozorniť, že stratégia neriešila celý využiteľný energetický potenciál OZE a že elektrina vyrobiteľná na strechách existujúcich budov by iba čiastočne pokrývala potrebu elektriny v týchto budovách, zvyšok by sa predával do siete.
Nízkouhlíková stratégia zatiaľ neuvažuje s využitím vodnej energie. Nie však preto, že by bol tento potenciál zanedbateľný, ale kvôli nedostupnosti údajov. Ak by sa dôsledne rešpektovali ekologické požiadavky, využitie vodnej energie mohlo prispieť nielen k zvýšeniu energetickej sebestačnosti Zamaguria, ale aj vytvárať zaujímavý príjem do obecných rozpočtov. Dobrým príkladom je obec Veľká Franková, ktorá vlastní malú vodnú elektráreň postavenú na Osturnianskom potoku. Táto elektráreň ročne zarobí vyše 30 tisíc eur a vyprodukuje asi 250 MWh elektriny, čo predstavuje 25 % ročnej optimalizovanej energetickej potreby všetkých budov v tejto obci.
Podrobné informácie o potenciáli obnoviteľných zdrojov energie nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre región Zamaguria.
