Stručne o území Južného Gemera

Podrobnosti

27.05.2021

Územie VSP Južný Gemer leží na juhu strednej časti Slovenska v juhovýchodnom cípe Banskobystrického samosprávneho kraja. Územie sa nachádza v južnej časti okresu Rimavská Sobota vo vzdialenosti 21 km východne od okresného mesta Rimavská Sobota a tvorí ho 15 vidieckych obcí[1] s celkovou rozlohou 13 391 ha a takmer 6,9 tisíc obyvateľmi[2].

Základné údaje o obciach a mestách VSP Južný Gemer

Zdroje:
¹ Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
² Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
³ Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

Pre celé územie VSP Južný Gemer je charakteristická teplá kontinenálna klíma. Zatiaľ čo v severnej časti regiónu je klíma mierne suchá a priemerné ročné teploty dosahujú hodnotu 8 až 9 °C, južnejšia časť regiónu v povodí rieky Slaná sa vyznačuje klímou mierne vlhkou s priemernými ročnými teplotami medzi 9 až 10 °C, čo ju zaraďaje medzi najteplejšie lokality na Slovensku[3]. Územie VSP Južný Gemer sa nachádza v poľnohospodársky využívanej  Rimavskej kotline. Z východu je ohraničené Gemerskou pahorkatinou a z juhozápadu do neho zasahuje Cerova vrchovina (kataster obce Vlkyňa). Región odvodňuje rieka Slaná, ktorá ním preteká v smere zo severu na juh. Jej západným prítokom je rieka Rimava, ktorá preteká katastrami obcí Vlkyňa a Lenártovce a vlieva sa do Slanej v blízkosti hraníc s Maďarskom.  

Poľnohospodárska pôda s rozlohou 10,7 tisíc ha zaberá až 80 % z celkovej rozlohy územia VSP Južný Gemer, z čoho orná pôda tvorí 69 % a trvalé trávnaté porasty 26 %[4].  Podstatná časť poľnohospodárskej pôdy patrí medzi čiernice a hnedozeme. Lesné pozemky sú pokryté prevažne dubovo-hrabovým a dubovo-cerovým porastom a predstavujú 59 % z celkových 2,6 tisíc ha rozlohy nepoľnohospodárskej pôdy.

Región VSP Južný Gemer sa vyznačuje nízkou úrovňou znečistenia ovzdušia. V roku 2019 sa tu nachádzal len jeden registrovaný stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia[5]. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia počas zimnej vykurovacej sezóny má aj nárast využívania tuhých palív v domácnostiach[6] a vypúšťanie jedovatých látok do ovzdušia ako výsledok spaľovanie plastov, drevotriesky a ďalších odpadov v kotloch a peciach domácností. Väčšia časť územia VSP Južný Gemer je klasfikovaná ako priestor ekologicky stredne stabilný až nestabilný[7].

Na území VSP Južný Gemer sa nachádza niekoľko chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zaraďujú okres Rimavská Sobota medzi 20 najmenej rozvinutých okresov Slovenska[8]. Charakterizuje ho dlhodobo nízka ekonomická výkonnosť, nízka priemerná mzda a vy­soká nezamestnanosť[9] s nevýhodnou štruktúrou, ktoré sú aj dôsledkami nedostatočne rozvinutej regionálnej infraštruktúry, nízkej kvalifikácie pracovnej sily, odchodu mladých a vzdelaných ľudí z okresu a nevyhovujúcej štruktúry regionálneho školstva[10]. Situácia v rámci územia VSP Južný Gemer len kopíruje celkovú situáciu v širšom regióne, čo ho zaraďuje medzi periférne oblasti Slovenska vzdialené od významnejších centier ekonomického rozvoja.

Poloha VSP Južný Gemer v rámci okresu Rimavská Sobota

 
Autor: Marek Žiačik, 2020

[1] K VSP Južný Gemer patrí aj mesto Tornaľa, ktoré sa nachádza v okrese Revúca. Keďže súčasťou projektu  „Vypracovanie nízkouhlíkových stratégií v okrese Rimavská Sobota“ (ITMS2104+: 310041W218) sú len samosprávy nachádzajúce sa v okrese Rimavská Sobota, mesto Tornaľa nie je zahrnuté do tejto analýzy.

[2] Ministerstvo financií Slovenskej republiky: Východiskové štatistické údaje a podiel obcí na výnose DPFO pre rok 2020. MFSR, 2020

[3] Stratégia CLLD VSP Južný Gemer v znení dodatku č.3, 2018 (ďalej ako Stratégia CLLD VSP Južný Gemer, 2018).

[4] Štatistický úrad SR: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[5] Jediným registoravný stacionárnym zdrojom znečisťovania ovzdušia (amoniakom) k 20.12.2019 bolo Družstvo podielnikov Včelince. Zdroj: Národný register znečisťovania, SHMÚ, 2020.

[6] Väčšina obcí (10) združených vo VSP Južný Gemer je plynofikovaných. Medzi neplynofikované obce patria: Hubovo, Kesovce, Lenka, Neporadza a Vlkyňa.

[7] Ekologická stabilita územia vyjadruje ekologickú kvalitu využitia zeme vypočítanú podľa metodiky Ústavu krajinnej ekológie SAV. Slovenská agentúra životného prostredia: Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska. SAŽP, 2020.

[8] Zoznam najmenej rozvinutých okresov od 1.4.2017 do 31.3.2020, ÚPSVaR, 20.4.2020.

[9] Miera nezamestnanosti predstavovala k 31.12. 2020 20,26 %. Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny: Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac december 2020. ÚPSVaR, 2020.

[10] Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota v znení dodatku č. 3, 2019.

Stručne o území MAS Cerovina

Podrobnosti

27.05.2021

Územie MAS Cerovina leží na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja. Rozprestiera sa v juhozápadnom cípe okresu Rimavská Sobota a na juhu susedí s Maďarskou republikou. Spoluvytvárajú ho katastrálne územia 28 obcí s celkovou rozlohou 343 km² a vyše 16 tisíc obyvateľmi. V regióne prevládajú malé obce do 500 obyvateľov (57 %) a jeho prirodzeným centrom je obec Jesenské.

Základné údaje o obciach MAS Cerovina

Zdroje:
¹ Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
² Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
³ Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

Pre územie MAS Cerovina je príznačná teplá a suchá kontinentálna klíma[1]. Zatiaľ čo v severnej časti jeho územia sa rozkladá na poľnohospodárske účely využívaná Rimavská kotlina, juhu dominuje morfologicky členitá Cerová vrchovina s výskytom bazaltových vrchov a hlbokých pieskovcových dolín[2]. Najvyššie položeným bodom MAS Cerovina je Pohanský hrad (578 m n. m.) v katastri obce Stará Bašta. Do územia MAS Cerovina zo severu priteká rieka Rimava, ktorá sprava priberá rieku Gortva a mimo tohto územia sa vlieva do rieky Slanej.

Poľnohospodárska pôda s rozlohou 20 361 ha zaberá väčšiu časť (59 %) z celkovej rozlohy územia. Z toho orná pôda tvorí 52 % a trvalé trávnaté porasty 44 %[3]. Lesné pozemky zaberajú až 84 % z 13 939 ha nepoľnohospdárskej pôdy (41 % z celkovej plochy územia) a sú pokryté listnatými drevinami, najmä dubom cerovým a zimným a hrabom obyčajným. V chladnejších, na sever orientovaných dolinách a vo vyššie položených miestach sa vyskutuje buk lesný. Rozšírený je aj agát biely.

Podľa oficiálnych štatistík je ovzdušie na prevažnej časti územia MAS Cerovina (75 %) mierne zaťažené tuhými znečisťujúcimi látkami PM10  a len minimálne je znečistené ostatnými znečistujúcimi látkami[4]. V roku 2018 tu bol registrovaný jeden významný stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia[5]. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia počas zimnej vykurovacej sezóny má aj nárast využívania tuhých palív v domácnostiach, najmä v neplynofikovaných obciach[6] a tiež vypúšťanie jedovatých látok do ovzdušia ako výsledok spaľovanie plastov, drevotriesky a ďalších odpadov v kotloch a peciach domácností.

Iba tretina (35 %) z celkovej rozlohy regiónu je klasifikovaná ako priestor ekologicky stabilný a ďalších 30 % ako stredne stabilný[7]. V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

Poloha MAS Cerovina v rámci okresu Rimavská Sobota

 
Autor: Marek Žiačik, 2020

[1]Lapin, M., Faško, P., Melo, M., Šťastný, P., Tomlain, J.: Atlas krajiny Slovenskej republiky. SAŹP, 2020.

[2] Kočický, D., Ivanič, B.: Geomorfologické členenie Slovenska. ŠGÚDŠ, 2011.

[3] Štatistický úrad Slovenskej republiky: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[4] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska, SAŽP, 2020, (ďalej ako BEISS, 2020).

[5] Spoločnosť Pigaro s. r.o. so sídlom v Jesenskom, ktorá sa zaoberá chovom ošípaných. Zdroj: Národný register znečisťovania. SHMÚ, 2020.

[6] Medzi neplynofikované obce patria: Belín, Bottovo, Gemerček, Gemerské Dechtáre, Hostice, Jestice, Pavlovce a Studená.

[7] Ekologická stabilita územia vyjadruje ekologickú kvalitu využitia zeme vypočítanú podľa metodiky Ústavu krajinnej ekológie SAV. BEISS, 2020.

Stručne o území Malého Gemera

Podrobnosti

27.05.2021

Územie MAS Malý Gemer sa nachádza v južnej časti okresu Rimavská Sobota, na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja. Leží 11 km na východ od okresného mesta Rimavská Sobota, 8 km juho-západným smerom od mesta Tornaľa a 16 km južne od mesta Revúca. Tvorí ho spolu 23 vidieckych obcí združených do troch mikroregiónov (MR): MR Blžská dolina (8 obcí), MR Dolný Gemer (9 obcí)[1] a MR Valická dolina (6 obcí), s celkovou rozlohou 20 647 ha, ktoré k 1.1. 2019 obývalo spolu 11 001 obyvateľov.   

Základné údaje o obciach MAS Malý Gemer

Zdroje:

¹ Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
² Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
³ Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

Pre územie MAS Malý Gemer je charakteristická mierne suchá a mierne teplá až teplá kontinentálna klíma. Na juhu je jeho územie vymedzené Cerovou vrchovinou, v jeho severnej časti sa Rimavská kotlina stretáva s Revúckou vrchovinou. V smere sever-juh ním pretekajú rieky Blh a Kaloša, ktoré sú prítokmi rieky Rimava, ktorá sa na východe vlieva do rieky Slaná. Najvyšším bodom územia je Dlhý vrch (499,2 m n. m.) v katastri obce Vyšné Valice a najnižšie položením miestom je sútok riek Blh a Rimava (158,9 m n. m.) v katastri obce Rimavská Seč.[2]

Až 76 % celkovej rozlohy regiónu (15,7 tisíc ha) zaberá poľnohospodárska pôda, z čoho orná pôda tvorí 63 % a trvalé trávnaté porasty 33 %[3]. Podstatnú časť poľnohospodárskej pôdy tvoria čiernice, hnedozeme a pararendziny. Väčšina lesných pozemkov, ktoré tvoria 69 % z 5 tisíc ha nepoľnohospodárskej pôdy patria z hľadiska ich zdravotného stavu medzi mierne poškodené porasty alebo porasty s prvými príznakmi poškodenia.

Znečistenie ozvdušia v regióne MAS Malý Gemer je minimálne. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia má rastúce spaľovanie tuhých palív domácnosťami vo vykurovacom období najmä v neplynofikovaných obciach[4]. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia umocňuje aj spaľovanie plastov, drevotriesky a ďalších odpadov v individuálnych kotloch a peciach domácností, čím sa do ovzdušia uvoľňujú jedovaté látky[5].

Podstatná časť územia MAS Malý Gemer je klasifikovaná ako priestor ekologicky nestabilný[6]. V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zaraďujú okres Rimavská Sobota medzi 20 najmenej rozvinutých okresov Slovenska[7]. Charakterizuje ho dlhodobo nízka ekonomická výkonnosť, nízka priemerná mzda a vy­soká nezamestnanosť[8] s nevýhodnou štruktúrou, ktoré sú aj dôsledkami nedostatočne rozvinutej regionálnej infraštruktúry, nízkej kvalifikácie pracovnej sily, odchodu mladých a vzdelaných ľudí z okresu, nevyhovujúcej štruktúry regionálneho školstva ako aj chýbajúcich inštitucionálnych kapacít, ktoré by zabezpečili efektívnu koordináciu lokálneho rozvoja[9]. Situácia v území MAS Malý Gemer je dokonca horšia aj v rámci okresu Rimavská Sobota a robí toto územie ekonomickou perifériou okresu[10].

Poloha MAS Malý Gemer v rámci okresu Rimavská Sobota

Autor: Marek Žiačik, 2020

[1] Do MR Dolný Gemer patria aj obce Číž, Lenartovce a Vlkyňa, ktoré však nie sú súčasťou MAS Malý Gemer, ale Verejno-súkromného partnerstva (VSP) Južný Gemer.

[2] Zamkovský, J.: Stratégia územia MAS Malý Gemer. Priatelia Zeme-CEPA, 2016, (ďalej ako Zamkovský, 2016).

[3] Štatistický úrad SR: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[4] Z celkového počtu 23 len 14 obcí patriacich do MAS Malý Gemer je plynofikovaných. Medzi neplynofikované obce patria: Barca, Cakov, Dulovo, Ivanice, Rakytník, Radnovce, Vieska nad Blhom, Zádor a Žíp.

[5] Zamkovský, 2016.

[6] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska. SAŽP, 2020.

[7] Zoznam najmenej rozvinutých okresov od 1.4.2017 do 31.3.2020, ÚPSVaR, 20.4.2020.

[8] Miera nezamestnanosti predstavovala k 31.12. 2020 20,26 %. Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny: Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac december 2020. ÚPSVaR, 2020.

[9] Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota v znení dodatku č. 3, 2019.

[10] Zamkovský, 2016.

Stručne o území Malohontu

Podrobnosti

27.05.2021

Územie MAS Malohont sa nachádza v severnej a strednej časti okresu Rimavská Sobota a je súčasťou Banskobystrického samosprávneho kraja. Spoluvytvárajú ho katastrálne územia 33 obcí a mesta Hnúšťa[1] s celkovou rozlohou 538,9 km² a vyše 21 tisíc obyvateľmi.

Základné údaje o obciach a mestách MAS Malohont

Zdroje:
¹ Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
² Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
³ Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

Prirodzeným centrom regiónu je mesto Hnúšťa so 7 455 obyvateľmi. Najsevernejšia obec MAS Malohont (Klenovec) je vzdialená 31 km od okresného mesta Rimavská Sobota.

Pre prevažnú časť územia MAS Malohont je charakteristická mierne teplá až teplá klíma. Výnimku tvoria podhorské a horské časti regiónu na severe, ktoré vrátane vrchu Sinec patria do chladnej klimatickej oblasti[2]. Podstatným znakom miestnej krajiny je značná členitosť jej reliéfu. Južnej časti regiónu dominujú poľnohospodársky využívané a nízko položené roviny, ktoré pozvoľna prechádzajú do vrchovín rozprestierajúcich sa na severe a severozápade. Na území MAS Malohontu sa stretáva Slovenské rudohorie s Lučensko-košickou zníženinou. V jeho južnej časti sa rozkladá Rimavská kotlina, z východu sem zasahuje Revúcka vrchovina. Severnou časťou sa tiahnu Stolické vrchy a Veporské vrchy ohraničujú územie MAS Malohontu zo severozápadu. Čiastočne sem zasahujú zo západu Lučenská kotlina (kataster obce Ožďany a Hrachovo), zo severu Muránska planina (kataster obce Klenovec) a z juhu Cerová vrchovina (kataster obce Ožďany)[3]. Najvyššie položeným bodom MAS Malohontu je Klenovský Vepor (1 338 m n. m.) v katastri obce Klenovec a jeho najnižšie položené miesto sa nachádza na nive rieky Blh (190 m n. m.) v katastri obce Veľký Blh[4]. Zo severu na juh územím pretekajú rieky Rimava a Blh. Významnými pravostrannými prítokmi rieky Rimava sú Rimavica a Klenovská Rimava. Rieka Blh sa vlieva do Rimavy z ľavej strany v južnej časti okresu, avšak už mimo územia MAS Malohontu. 

Poľnohospodárska pôda s rozlohou 25 154 ha zaberá takmer polovicu (47 %) z celkovej rozlohy riešeného územia MAS Malohont. Z toho orná pôda tvorí 42 % a trvalé trávnaté porasty 55 %[5].  Lesné pozemky zaberajú až 90 % z 28 735 ha nepoľnohospodárskej pôdy (53 % z celkovej plochy územia) a sú pokryté prevažne listnatými drevinami, ktoré sú v nižšie položených oblastiach na juhu zastúpené najmä dubom, hrabom a brezou. V severných a vyššie položených častiach územia prevažuje buk a ihličnany, najmä smrek. 

Podľa oficiálnych štatistík je ovzdušie územia MAS Malohont mierne zaťažené tuhými znečisťujúcimi látkami PM₁₀  a len minimálne znečistené ostatnými základnými znečistujúcimi látkami[6]. Časť katastrálneho územia mesta Hnúšťa v údolí rieky Rimavy od miestnej časti Hnúšťa-Likier smerom na sever bolo v roku 2020 zaradené do vymedzenej oblasti riadenia kvality ovzdušia pre zaťaženie látkou PM₁₀[7].  Hlavnými zdrojmi znečisťovania sú najmä magnezitová výroba v Hačave a ťažba a spracovanie silikátových surovín. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia počas zimnej vykurovacej sezóny má aj nárast využívania tuhých palív v domácnostiach (úplne alebo čiastočne plynofikovaných je 16 obcí - 47 %)[8].

Takmer polovica celkovej rozlohy regiónu (49 %) je klasifikovaná ako priestor ekologicky stabilný a ďalších 23 % ako stredne stabilný. V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

Poloha MAS Malohont v rámci okresu Rimavská Sobota

Autor: Marek Žiačik, 2020

[1] Do MAS Malohont patrí aj obec Chvalová z okresu Revúca ako aj obce Ďubákovo, Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Kokava nad Rimavicou, Selce, Sušany, Šoltýska a Utekáč z okresu Poltár. Keďže súčasťou projektu  „Vypracovanie nízkouhlíkových stratégií v okrese Rimavská Sobota“ (ITMS2104+: 310041W218) sú len samosprávy nachádzajúce sa v okrese Rimavská Sobota, spomenuté obce nie sú zahrnuté do tejto analýzy.

[2]Lapin, M., Faško, P., Melo, M., Šťastný, P., Tomlain, J.: Atlas krajiny Slovenskej republiky. SAŽP, 2020.

[3] Kočický, D., Ivanič, B.: Geomorfologické členenie Slovenska. ŠGÚDŠ, 2011.

[4] Vargová, M., Kováčová, I., Furmanová, K., Kubaliaková, E.: Stratégia CLLD: Srdcom spätí s Malohontom, jeho rozvoj je naším mottom. Ozveny, 2018 (ďalej ako Stratégia CLLD MAS Malohont, 2018)

[5] Štatistický úrad Slovenskej republiky: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[6] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska, SAŽP, 2020, (ďalej ako BEISS, 2020).

[7] Slovenský hydrometeorologický ústav: Vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia. Oblasti riadenia kvality ovzdušia pre rok 2020, vymedzené na základe merania v rokoch 2017 – 2019. SHMÚ, 2020.

[8] Medzi neplynofikované obce patria: Babinec, Budikovany, Dražice, Drienčany, Horné Zahorany, Hostišovce, Hrušovo, Kraskovo, Kružno, Kyjatice, Lipovec, Lukovištia, Poproč, Potok, Rovné, Slizké, Španie Pole, Zacharovce.