Stručne o území mesta Tisovec

Podrobnosti

27.05.2021

Územie mesta Tisovec sa nachádza v severnej časti okresu Rimavská Sobota a je súčasťou Banskobystrického samosprávneho kraja. Mesto Tisovec leží v nadmorskej výške 378 m n.m. a je vzdialené 38 km severne od okresného mesta Rimavská Sobota, 30 km juhovýchodne od mesta Brezno a 20 km západne od mesta Revúca. Kataster mesta Tisovec sa rozkladá na 12 343 ha a má 4 127 obyvateľov.

Pre toto územie je charakteristická horská klíma, pričom teplá horská klíma je príznačná pre jeho nižšie položené a mierne chladná horská klíma pre jeho vyššie položené oblasti[1]. Leží v Slovenskom rudohorí, na severe mu dominuje Muránska planina, z juhovýchodu do neho zasahujú Stolické vrchy a zo severozápadu Veporské vrchy. Územie odvodňuje rieka Rimava, ktorá ním preteká zo severu na juh a v južnej časti okresu sa vlieva do rieky Slaná.

Poľnohospodárska pôda s rozlohou 4 092 ha zaberá iba 33 % z celkovej rozlohy územia mesta Tisovec, z čoho trvalé trávnaté porasty tvoria až 95 % a orná pôda len 3,4 %[2]. Veľká časť poľnohospodárskej pôdy patrí medzi redziny a hnedé pôdy. Nepoľnohospodárska pôda o rozlohe 8 251 ha predstavuje až 67 % z celkovej plochy územia. Lesné pozemky zaberajú až 94 % z tejto plochy a vyznačujú sa pestrým druhovým zložením. Zatiaľ čo v južnej časti územia prevláda bukový a jedľovo-bukový porast, v jeho severnej časti prevládajú ihličnany, najmä smrek.

Podľa oficiálnych štatistík je ovzdušie územia mesta Tisovec len minimálne zatažené základnými znečistujúcimi látkami[3] a v roku 2019 tu bol registrovaný len jeden významný stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia[4] (vo vykurovacej sezóne však kvalitu ovzdušia zhoršuje spaľovanie tuhých palív v domácnostiach). Podstatná časť regiónu je klasifikovaná ako priestor ekologicky stabilný (63 %) alebo stredne stabilný (33 %).

V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

Katastrálne územia mesta Tisovec v rámci okresu Rimavská Sobota

 
Autor: Marek Žiačik, 2020

Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zaraďujú okres Rimavská Sobota medzi 20 najmenej rozvinutých okresov Slovenska[5]. Charakterizuje ho dlhodobo nízka ekonomická výkonnosť, nízka priemerná mzda a vy­soká nezamestnanosť[6] s nevýhodnou štruktúrou, ktoré sú aj dôsledkami nedostatočne rozvinutej regionálnej infraštruktúry, nízkej kvalifikácie pracovnej sily, odchodu mladých a vzdelaných ľudí z okresu a nevyhovujúcej štruktúry regionálneho školstva[7]. Situácia v meste Tisovec kopíruje stav v okrese.

[1] Agentúra pre rozvoj Gemera: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Tisovec a mestskej časti Rimavská Píla na roky 2016 - 2022. Agentúra pre rozvoj Gemera, 2016, (ďalej ako PHSR mesta Tisovec, 2016).

[2] Štatistický úrad SR: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[3] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska, SAŽP, 2020, (ďalej ako BEISS, 2020).

[4] Výrobca vápna Calmit spol. s.r.o. Zdroj: SHMÚ: Národný register znečisťovania, SHMÚ, 2020.

[5] Zoznam najmenej rozvinutých okresov od 1.4.2017 do 31.3.2020, ÚPSVaR, 20.4.2020.

[6] Miera nezamestnanosti predstavovala k 31.12. 2020 20,26 %. Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny: Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac december 2020. ÚPSVaR, 2020.

[7] Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota v znení dodatku č. 3, 2019.

Stručne o území Malého Gemera

Podrobnosti

27.05.2021

Územie MAS Malý Gemer sa nachádza v južnej časti okresu Rimavská Sobota, na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja. Leží 11 km na východ od okresného mesta Rimavská Sobota, 8 km juho-západným smerom od mesta Tornaľa a 16 km južne od mesta Revúca. Tvorí ho spolu 23 vidieckych obcí združených do troch mikroregiónov (MR): MR Blžská dolina (8 obcí), MR Dolný Gemer (9 obcí)[1] a MR Valická dolina (6 obcí), s celkovou rozlohou 20 647 ha, ktoré k 1.1. 2019 obývalo spolu 11 001 obyvateľov.   

Základné údaje o obciach MAS Malý Gemer

Zdroje:

¹ Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
² Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
³ Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

Pre územie MAS Malý Gemer je charakteristická mierne suchá a mierne teplá až teplá kontinentálna klíma. Na juhu je jeho územie vymedzené Cerovou vrchovinou, v jeho severnej časti sa Rimavská kotlina stretáva s Revúckou vrchovinou. V smere sever-juh ním pretekajú rieky Blh a Kaloša, ktoré sú prítokmi rieky Rimava, ktorá sa na východe vlieva do rieky Slaná. Najvyšším bodom územia je Dlhý vrch (499,2 m n. m.) v katastri obce Vyšné Valice a najnižšie položením miestom je sútok riek Blh a Rimava (158,9 m n. m.) v katastri obce Rimavská Seč.[2]

Až 76 % celkovej rozlohy regiónu (15,7 tisíc ha) zaberá poľnohospodárska pôda, z čoho orná pôda tvorí 63 % a trvalé trávnaté porasty 33 %[3]. Podstatnú časť poľnohospodárskej pôdy tvoria čiernice, hnedozeme a pararendziny. Väčšina lesných pozemkov, ktoré tvoria 69 % z 5 tisíc ha nepoľnohospodárskej pôdy patria z hľadiska ich zdravotného stavu medzi mierne poškodené porasty alebo porasty s prvými príznakmi poškodenia.

Znečistenie ozvdušia v regióne MAS Malý Gemer je minimálne. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia má rastúce spaľovanie tuhých palív domácnosťami vo vykurovacom období najmä v neplynofikovaných obciach[4]. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia umocňuje aj spaľovanie plastov, drevotriesky a ďalších odpadov v individuálnych kotloch a peciach domácností, čím sa do ovzdušia uvoľňujú jedovaté látky[5].

Podstatná časť územia MAS Malý Gemer je klasifikovaná ako priestor ekologicky nestabilný[6]. V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zaraďujú okres Rimavská Sobota medzi 20 najmenej rozvinutých okresov Slovenska[7]. Charakterizuje ho dlhodobo nízka ekonomická výkonnosť, nízka priemerná mzda a vy­soká nezamestnanosť[8] s nevýhodnou štruktúrou, ktoré sú aj dôsledkami nedostatočne rozvinutej regionálnej infraštruktúry, nízkej kvalifikácie pracovnej sily, odchodu mladých a vzdelaných ľudí z okresu, nevyhovujúcej štruktúry regionálneho školstva ako aj chýbajúcich inštitucionálnych kapacít, ktoré by zabezpečili efektívnu koordináciu lokálneho rozvoja[9]. Situácia v území MAS Malý Gemer je dokonca horšia aj v rámci okresu Rimavská Sobota a robí toto územie ekonomickou perifériou okresu[10].

Poloha MAS Malý Gemer v rámci okresu Rimavská Sobota

Autor: Marek Žiačik, 2020

[1] Do MR Dolný Gemer patria aj obce Číž, Lenartovce a Vlkyňa, ktoré však nie sú súčasťou MAS Malý Gemer, ale Verejno-súkromného partnerstva (VSP) Južný Gemer.

[2] Zamkovský, J.: Stratégia územia MAS Malý Gemer. Priatelia Zeme-CEPA, 2016, (ďalej ako Zamkovský, 2016).

[3] Štatistický úrad SR: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[4] Z celkového počtu 23 len 14 obcí patriacich do MAS Malý Gemer je plynofikovaných. Medzi neplynofikované obce patria: Barca, Cakov, Dulovo, Ivanice, Rakytník, Radnovce, Vieska nad Blhom, Zádor a Žíp.

[5] Zamkovský, 2016.

[6] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska. SAŽP, 2020.

[7] Zoznam najmenej rozvinutých okresov od 1.4.2017 do 31.3.2020, ÚPSVaR, 20.4.2020.

[8] Miera nezamestnanosti predstavovala k 31.12. 2020 20,26 %. Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny: Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac december 2020. ÚPSVaR, 2020.

[9] Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota v znení dodatku č. 3, 2019.

[10] Zamkovský, 2016.

Stručne o území Južného Gemera

Podrobnosti

27.05.2021

Územie VSP Južný Gemer leží na juhu strednej časti Slovenska v juhovýchodnom cípe Banskobystrického samosprávneho kraja. Územie sa nachádza v južnej časti okresu Rimavská Sobota vo vzdialenosti 21 km východne od okresného mesta Rimavská Sobota a tvorí ho 15 vidieckych obcí[1] s celkovou rozlohou 13 391 ha a takmer 6,9 tisíc obyvateľmi[2].

Základné údaje o obciach a mestách VSP Južný Gemer

Zdroje:
¹ Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
² Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
³ Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

Pre celé územie VSP Južný Gemer je charakteristická teplá kontinenálna klíma. Zatiaľ čo v severnej časti regiónu je klíma mierne suchá a priemerné ročné teploty dosahujú hodnotu 8 až 9 °C, južnejšia časť regiónu v povodí rieky Slaná sa vyznačuje klímou mierne vlhkou s priemernými ročnými teplotami medzi 9 až 10 °C, čo ju zaraďaje medzi najteplejšie lokality na Slovensku[3]. Územie VSP Južný Gemer sa nachádza v poľnohospodársky využívanej  Rimavskej kotline. Z východu je ohraničené Gemerskou pahorkatinou a z juhozápadu do neho zasahuje Cerova vrchovina (kataster obce Vlkyňa). Región odvodňuje rieka Slaná, ktorá ním preteká v smere zo severu na juh. Jej západným prítokom je rieka Rimava, ktorá preteká katastrami obcí Vlkyňa a Lenártovce a vlieva sa do Slanej v blízkosti hraníc s Maďarskom.  

Poľnohospodárska pôda s rozlohou 10,7 tisíc ha zaberá až 80 % z celkovej rozlohy územia VSP Južný Gemer, z čoho orná pôda tvorí 69 % a trvalé trávnaté porasty 26 %[4].  Podstatná časť poľnohospodárskej pôdy patrí medzi čiernice a hnedozeme. Lesné pozemky sú pokryté prevažne dubovo-hrabovým a dubovo-cerovým porastom a predstavujú 59 % z celkových 2,6 tisíc ha rozlohy nepoľnohospodárskej pôdy.

Región VSP Južný Gemer sa vyznačuje nízkou úrovňou znečistenia ovzdušia. V roku 2019 sa tu nachádzal len jeden registrovaný stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia[5]. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia počas zimnej vykurovacej sezóny má aj nárast využívania tuhých palív v domácnostiach[6] a vypúšťanie jedovatých látok do ovzdušia ako výsledok spaľovanie plastov, drevotriesky a ďalších odpadov v kotloch a peciach domácností. Väčšia časť územia VSP Južný Gemer je klasfikovaná ako priestor ekologicky stredne stabilný až nestabilný[7].

Na území VSP Južný Gemer sa nachádza niekoľko chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

Štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zaraďujú okres Rimavská Sobota medzi 20 najmenej rozvinutých okresov Slovenska[8]. Charakterizuje ho dlhodobo nízka ekonomická výkonnosť, nízka priemerná mzda a vy­soká nezamestnanosť[9] s nevýhodnou štruktúrou, ktoré sú aj dôsledkami nedostatočne rozvinutej regionálnej infraštruktúry, nízkej kvalifikácie pracovnej sily, odchodu mladých a vzdelaných ľudí z okresu a nevyhovujúcej štruktúry regionálneho školstva[10]. Situácia v rámci územia VSP Južný Gemer len kopíruje celkovú situáciu v širšom regióne, čo ho zaraďuje medzi periférne oblasti Slovenska vzdialené od významnejších centier ekonomického rozvoja.

Poloha VSP Južný Gemer v rámci okresu Rimavská Sobota

 
Autor: Marek Žiačik, 2020

[1] K VSP Južný Gemer patrí aj mesto Tornaľa, ktoré sa nachádza v okrese Revúca. Keďže súčasťou projektu  „Vypracovanie nízkouhlíkových stratégií v okrese Rimavská Sobota“ (ITMS2104+: 310041W218) sú len samosprávy nachádzajúce sa v okrese Rimavská Sobota, mesto Tornaľa nie je zahrnuté do tejto analýzy.

[2] Ministerstvo financií Slovenskej republiky: Východiskové štatistické údaje a podiel obcí na výnose DPFO pre rok 2020. MFSR, 2020

[3] Stratégia CLLD VSP Južný Gemer v znení dodatku č.3, 2018 (ďalej ako Stratégia CLLD VSP Južný Gemer, 2018).

[4] Štatistický úrad SR: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[5] Jediným registoravný stacionárnym zdrojom znečisťovania ovzdušia (amoniakom) k 20.12.2019 bolo Družstvo podielnikov Včelince. Zdroj: Národný register znečisťovania, SHMÚ, 2020.

[6] Väčšina obcí (10) združených vo VSP Južný Gemer je plynofikovaných. Medzi neplynofikované obce patria: Hubovo, Kesovce, Lenka, Neporadza a Vlkyňa.

[7] Ekologická stabilita územia vyjadruje ekologickú kvalitu využitia zeme vypočítanú podľa metodiky Ústavu krajinnej ekológie SAV. Slovenská agentúra životného prostredia: Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska. SAŽP, 2020.

[8] Zoznam najmenej rozvinutých okresov od 1.4.2017 do 31.3.2020, ÚPSVaR, 20.4.2020.

[9] Miera nezamestnanosti predstavovala k 31.12. 2020 20,26 %. Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny: Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac december 2020. ÚPSVaR, 2020.

[10] Akčný plán rozvoja okresu Rimavská Sobota v znení dodatku č. 3, 2019.

Stručne o území MAS Cerovina

Podrobnosti

27.05.2021

Územie MAS Cerovina leží na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja. Rozprestiera sa v juhozápadnom cípe okresu Rimavská Sobota a na juhu susedí s Maďarskou republikou. Spoluvytvárajú ho katastrálne územia 28 obcí s celkovou rozlohou 343 km² a vyše 16 tisíc obyvateľmi. V regióne prevládajú malé obce do 500 obyvateľov (57 %) a jeho prirodzeným centrom je obec Jesenské.

Základné údaje o obciach MAS Cerovina

Zdroje:
¹ Ministerstvo financií Slovenskej republiky (2020)
² Štatistický úrad Slovenskej republiky (2020)
³ Slovenská agentúra životného prostredia (2020).

Pre územie MAS Cerovina je príznačná teplá a suchá kontinentálna klíma[1]. Zatiaľ čo v severnej časti jeho územia sa rozkladá na poľnohospodárske účely využívaná Rimavská kotlina, juhu dominuje morfologicky členitá Cerová vrchovina s výskytom bazaltových vrchov a hlbokých pieskovcových dolín[2]. Najvyššie položeným bodom MAS Cerovina je Pohanský hrad (578 m n. m.) v katastri obce Stará Bašta. Do územia MAS Cerovina zo severu priteká rieka Rimava, ktorá sprava priberá rieku Gortva a mimo tohto územia sa vlieva do rieky Slanej.

Poľnohospodárska pôda s rozlohou 20 361 ha zaberá väčšiu časť (59 %) z celkovej rozlohy územia. Z toho orná pôda tvorí 52 % a trvalé trávnaté porasty 44 %[3]. Lesné pozemky zaberajú až 84 % z 13 939 ha nepoľnohospdárskej pôdy (41 % z celkovej plochy územia) a sú pokryté listnatými drevinami, najmä dubom cerovým a zimným a hrabom obyčajným. V chladnejších, na sever orientovaných dolinách a vo vyššie položených miestach sa vyskutuje buk lesný. Rozšírený je aj agát biely.

Podľa oficiálnych štatistík je ovzdušie na prevažnej časti územia MAS Cerovina (75 %) mierne zaťažené tuhými znečisťujúcimi látkami PM10  a len minimálne je znečistené ostatnými znečistujúcimi látkami[4]. V roku 2018 tu bol registrovaný jeden významný stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia[5]. Negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia počas zimnej vykurovacej sezóny má aj nárast využívania tuhých palív v domácnostiach, najmä v neplynofikovaných obciach[6] a tiež vypúšťanie jedovatých látok do ovzdušia ako výsledok spaľovanie plastov, drevotriesky a ďalších odpadov v kotloch a peciach domácností.

Iba tretina (35 %) z celkovej rozlohy regiónu je klasifikovaná ako priestor ekologicky stabilný a ďalších 30 % ako stredne stabilný[7]. V oblasti sa nachádza viacero chránených území, resp. území zaradených do sústavy NATURA 2000.

Poloha MAS Cerovina v rámci okresu Rimavská Sobota

 
Autor: Marek Žiačik, 2020

[1]Lapin, M., Faško, P., Melo, M., Šťastný, P., Tomlain, J.: Atlas krajiny Slovenskej republiky. SAŹP, 2020.

[2] Kočický, D., Ivanič, B.: Geomorfologické členenie Slovenska. ŠGÚDŠ, 2011.

[3] Štatistický úrad Slovenskej republiky: DataCube, pl5001rr. ŠÚSR, 2020.

[4] Bazálne environmentálne informácie o sídlach Slovenska, SAŽP, 2020, (ďalej ako BEISS, 2020).

[5] Spoločnosť Pigaro s. r.o. so sídlom v Jesenskom, ktorá sa zaoberá chovom ošípaných. Zdroj: Národný register znečisťovania. SHMÚ, 2020.

[6] Medzi neplynofikované obce patria: Belín, Bottovo, Gemerček, Gemerské Dechtáre, Hostice, Jestice, Pavlovce a Studená.

[7] Ekologická stabilita územia vyjadruje ekologickú kvalitu využitia zeme vypočítanú podľa metodiky Ústavu krajinnej ekológie SAV. BEISS, 2020.