Pre samosprávy a regióny, ktoré vsadili na udržateľnú energetiku

Verejné osvetlenie na území VSP Južný Gemer

Sústavu verejného osvetlenia na území VSP Južný Gemer tvoria rôzne druhy svetelných zdrojov. Najpočetnejšie sú zastúpené zdroje LED (296 ks, 43,4 %), čo svedčí o postupnej obnove verejného osvetlenia vo VSP Južný Gemer po roku 2010[1]. Zvyšných 56,6 % zdrojov tvoria kompaktné žiarivky, sodíkové a halogenidové výbojky a halogénové žiarovky s nižším merným výkonom oproti zdrojom LED. Najväčší príkon medzi používanými svetelnými zdrojmi majú zdroje LED 50 W.

Kompletne rekonštruované verejné osvetlenie so zdrojmi LED majú obce Číž (2016),  Kráľ (2017), Lenartovce (2019),  a Vlkyňa (2017) a takmer kompletne rekonštruované verejné osvetlenie má obec Štrkovec (2018). Čiastočná modernizácia so zdrojmi LED sa uskutočnila v obciach Abovce a Kesovce.

Zníženie spotreby elektriny vo verejnom osvetlení sa dosahuje najmä výmenou starých svetelných zdrojov za nové s vyšším merným výkonom pri výrazne dlhšej životnosti a účinnou reguláciou výkonu svetelných zdrojov v čase. Presné vyčíslenie úspory by stanovil svetelno-technický audit konkrétnej sústavy verejného osvetlenia a návrh jej komplexnej modernizácie. V prípade výmeny existujúcich zdrojov (iných ako LED) za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu, súčasnej úrovne svetelného toku a účinného riadenia výkonu) v obciach v VSP Južný Gemer by celková úspora predstavovala 24,54 MWh/rok, t.j. 44 % ich súčasnej teoretickej (vypočítanej) potreby elektriny. Pri uplatnení regulácie výkonu všetkých sústav verejného osvetlenia (t.j. aj v tých, kde v nedávnej minulosti došlo k výmene pôvodných svetelných zdrojov za zdroje LED) by sa celková úspora zvýšila na 30,5 MWh/rok, t.j. 33 % celkovej súčasnej vypočítanej potreby elektriny vo všetkých obciach.

NUS JuznyGemer web 3
Podrobné informácie o verejnom osvetlení nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre územie VSP Južný Gemer. 

[1] Treba upozorniť na to, že pravidlá financovania rekonštrukcie systémov verejného osvetľovania doteraz umožňovali najmä výmenu zastaraných svietidiel v zlom technickom stave a pôvodných zdrojov s nízkym merným výkonom za nové svetelné zdroje s výbornými technickými parametrami a podstatne dlhšou životnosťou (vrátane ich regulácie a náhrady inštalačných prvkov ako výložníkov, vedenia a rozvádzačov), nie zahusťovanie osvetľovacích telies a svetelných zdrojov v úsekoch s veľkými vzdialenosťami medzi nimi (nad 40 m). Z tohto dôvodu modernizácia síce priniesla značné zníženie spotreby elektriny a znamenala pomerne rýchlu ekonomickú návratnosť vynaložených prostriedkov, avšak často nezabezpečila súlad s požadovanými svetelno-technickými parametrami pre verejné osvetlenie. Ak by sa tieto parametre mali dosiahnuť, sústavy verejného osvetlenia by sa často museli doplniť novými stožiarmi so svietidlami, čo je nie vždy technicky jednoducho realizovateľné. V takýchto prípadoch by mohla značne klesnúť reálna úspora energie, dokonca by sa spotreba elektriny mohla po modernizácii ešte zvýšiť.

Verejné osvetlenie na území MAS Cerovina

Sústavu verejného osvetlenia v obciach v MAS Cerovina tvoria rôzne druhy svetelných zdrojov. Najpočetnejšie sú zastúpené zdroje LED (846 ks, 44 %), čo svedčí o postupnej obnove verejného osvetlenia v MAS Cerovina po roku 2010[1]. Zvyšných 56 % zdrojov tvoria kompaktné žiarivky, sodíkové, halogenidové a ortuťové výbojky a halogénové žiarovky s nižším merným výkonom oproti zdrojom LED. Najväčší príkon medzi používanými svetelnými zdrojmi majú halogenidové výbojky 150 W, resp. 100 W.

V regióne MAS Cerovina majú kompletne obnovené verejné osvetlenie so zdrojmi LED obce Belín (2019), Čierny Potok (2000), Gemerský Jablonec (2018), Hajnáčka (2016), Hodejovec (2018), Konrádovce (2018) a Šimonovce (2018) a takmer kompletne zrekonštruované verejné osvetlenie má obec Večelkov (2016). Viac ako polovicu sústavy verejného osvetlenia vybavili zdrojmi LED obce Gortva (2013) a Jesenské (2018). Čiastočná modernizácia so zdrojmi LED sa uskutočnila v obciach Pavlovce a Petrovce.

Zníženie spotreby elektriny vo verejnom osvetlení sa dosahuje najmä výmenou starých svetelných zdrojov za nové s vyšším merným výkonom pri výrazne dlhšej životnosti a účinnou reguláciou výkonu svetelných zdrojov v čase. Presné vyčíslenie úspory by stanovil svetelno-technický audit konkrétnej sústavy verejného osvetlenia a návrh jej komplexnej modernizácie. V prípade výmeny existujúcich zdrojov (iných ako LED) za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu, súčasnej úrovne svetelného toku a účinného riadenia výkonu) v obciach v MAS Cerovina by celková úspora predstavovala 81,89 MWh/rok, t.j. 38 % ich súčasnej teoretickej (vypočítanej) potreby elektriny. Pri uplatnení regulácie výkonu všetkých sústav verejného osvetlenia (t.j. aj v tých, kde v nedávnej minulosti došlo k výmene pôvodných svetelných zdrojov za zdroje LED) by sa celková úspora zvýšila na 107,48 MWh/rok, t.j. 33 % celkovej súčasnej vypočítanej potreby elektriny vo všetkých obciach.


NUS Cerovina web 3
Podrobné informácie o verejnom osvetlení nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre územie MAS Cerovina. 
 

[1] Treba upozorniť na to, že pravidlá financovania rekonštrukcie systémov verejného osvetľovania doteraz umožňovali najmä výmenu zastaraných svietidiel v zlom technickom stave a pôvodných zdrojov s nízkym merným výkonom za nové svetelné zdroje s výbornými technickými parametrami a podstatne dlhšou životnosťou (vrátane ich regulácie a náhrady inštalačných prvkov ako výložníkov, vedenia a rozvádzačov), nie zahusťovanie osvetľovacích telies a svetelných zdrojov v úsekoch s veľkými vzdialenosťami medzi nimi (nad 40 m). Z tohto dôvodu modernizácia síce priniesla značné zníženie spotreby elektriny a znamenala pomerne rýchlu ekonomickú návratnosť vynaložených prostriedkov, avšak často nezabezpečila súlad s požadovanými svetelno-technickými parametrami pre verejné osvetlenie. Ak by sa tieto parametre mali dosiahnuť, sústavy verejného osvetlenia by sa často museli doplniť novými stožiarmi so svietidlami, čo je nie vždy technicky jednoducho realizovateľné. V takýchto prípadoch by mohla značne klesnúť reálna úspora energie, dokonca by sa spotreba elektriny mohla po modernizácii ešte zvýšiť.

Verejné osvetlenie na území MAS Malý Gemer

Sústavu verejného osvetlenia v obciach v MAS Malý Gemer tvoria rôzne druhy svetelných zdrojov. Najpočetnejšie sú zastúpené zdroje LED (579 ks, 60 %), čo svedčí o postupnej obnove verejného osvetlenia v MAS Malý Gemer po roku 2010[1]. Zvyšných 40 % zdrojov tvoria kompaktné žiarivky, sodíkové, ortuťové a halogenidové výbojky a halogénové žiarovky s nižším merným výkonom oproti zdrojom LED. Najväčší príkon medzi používanými svetelnými zdrojmi majú halogenidové výbojky 250 W.

Kompletne rekonštruované verejné osvetlenie so zdrojmi LED majú obce Barca (2017), Bátka (2018), Cakov (2018), Dulovo (2017), Gemerské Michalovce (2017), Janice (2017), Kaloša (2017), Martinová (čiastočne 2017), Orávka (2017 - 2019), Radnovce (2016), Uzovská Panica (2016 - 2017), Valice (2017), Vieska nad Blhom (2017) a Vyšné Valice (2017). Viac ako polovicu sústavy verejného osvetlenia vybavila zdrojmi LED obec Ivanice (priebežne) a čiastočná modernizácia zdrojmi LED sa uskutočnila v obciach Dubovec, Chrámec, Rakytník a Rimavská Seč. V Tomášovciach je v prevádzke verejné osvetlenie vybavené kompaktnými žiarivkami od roku 1998.

Zníženie spotreby elektriny vo verejnom osvetlení sa dosahuje najmä výmenou starých svetelných zdrojov za nové s vyšším merným výkonom pri výrazne dlhšej životnosti a účinnou reguláciou výkonu svetelných zdrojov v čase. Presné vyčíslenie úspory by stanovil svetelno-technický audit konkrétnej sústavy verejného osvetlenia a návrh jej komplexnej modernizácie. V prípade výmeny existujúcich zdrojov (iných ako LED) za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu, súčasnej úrovne svetelného toku a účinného riadenia výkonu) v obciach v MAS Malý Gemer by celková úspora predstavovala 52,17 MWh/rok, t.j. 45 % ich súčasnej teoretickej (vypočítanej) potreby elektriny. Pri uplatnení regulácie výkonu všetkých sústav verejného osvetlenia (t.j. aj v tých, kde v nedávnej minulosti došlo k výmene pôvodných svetelných zdrojov za zdroje LED) by sa celková úspora zvýšila na 71,28 MWh/rok, t.j. 33 % celkovej súčasnej vypočítanej potreby elektriny vo všetkých obciach.

NUS MalyGemer web 3
Podrobné informácie o verejnom osvetlení nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre územie MAS Malý Gemer. 

[1] Treba upozorniť na to, že pravidlá financovania rekonštrukcie systémov verejného osvetľovania doteraz umožňovali najmä výmenu zastaraných svietidiel v zlom technickom stave a pôvodných zdrojov s nízkym merným výkonom za nové svetelné zdroje s výbornými technickými parametrami a podstatne dlhšou životnosťou (vrátane ich regulácie a náhrady inštalačných prvkov ako výložníkov, vedenia a rozvádzačov), nie zahusťovanie osvetľovacích telies a svetelných zdrojov v úsekoch s veľkými vzdialenosťami medzi nimi (nad 40 m). Z tohto dôvodu modernizácia síce priniesla značné zníženie spotreby elektriny a znamenala pomerne rýchlu ekonomickú návratnosť vynaložených prostriedkov, avšak často nezabezpečila súlad s požadovanými svetelno-technickými parametrami pre verejné osvetlenie. Ak by sa tieto parametre mali dosiahnuť, sústavy verejného osvetlenia by sa často museli doplniť novými stožiarmi so svietidlami, čo je nie vždy technicky jednoducho realizovateľné. V takýchto prípadoch by mohla značne klesnúť reálna úspora energie, dokonca by sa spotreba elektriny mohla po modernizácii ešte zvýšiť.

Verejné osvetlenie na území Malohontu

Sústavu verejného osvetlenia v území MAS Malohont tvoria rôzne druhy svetelných zdrojov. Najpočetnejšie sú zastúpené žiarivky (1 253 ks, 45 %) a zdroje LED (1 154 ks, 42 %)[1]. Zvyšných 13 % zdrojov tvoria sodíkové, ortuťové a halogenidové výbojky s nižším merným výkonom oproti zdrojom LED. Najväčší príkon medzi používanými svetelnými zdrojmi majú sodíkové výbojky 180 W.

Kompletne zrekonštruované verejné osvetlenie so zdrojmi LED majú obce Babinec (priebežne), Čerenčany (priebežne), Dražice (2017), Drienčany (2017), Horné Zahorany (2019), Hrušovo (2015), Kraskovo (2012), Lehota nad Rimavicou (2016), Potok (2019), Rimavská Baňa (2019), Rimavské Zalužany (2018), Rovné (2020) a Veľké Teriakovce (2017) a takmer kompletne obnovené verejné osvetlenie majú obce Hrachovo (2016) a Ožďany (2016). Takmer polovicu sústavy verejného osvetlenia vybavila zdrojmi LED obec Veľký Blh (2015) a čiastočná modernizácia so zdrojmi LED sa uskutočnila v meste Hnúšťa a obciach Klenovec, Kružno, Kyjatice, Padarovce a Rimavské Brezovo. Verejné osvetlenie vybavené kompaktnými žiarivkami je v prevádzke v obciach Kociha, Lipovec, Lukovištia, Nižný Skálnik, Španie Pole, Teplý Vrch a Vyšný Skálnik.

Zníženie spotreby elektriny vo verejnom osvetlení sa dosahuje najmä výmenou starých svetelných zdrojov za nové s vyšším merným výkonom pri výrazne dlhšej životnosti a účinnou reguláciou výkonu svetelných zdrojov v čase. Presné vyčíslenie úspory by stanovil svetelno-technický audit konkrétnej sústavy verejného osvetlenia a návrh jej komplexnej modernizácie. V prípade výmeny existujúcich zdrojov (iných ako LED) za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu, súčasnej úrovne svetelného toku a účinného riadenia výkonu) v obciach v MAS Malohont by celková úspora predstavovala 183,65 MWh/rok, t.j. 53 % ich súčasnej teoretickej (vypočítanej) potreby elektriny. Pri uplatnení regulácie výkonu všetkých sústav verejného osvetlenia (t.j. aj v tých, kde v nedávnej minulosti došlo k výmene pôvodných svetelných zdrojov za zdroje LED) by sa celková úspora zvýšila na 206,969 MWh/rok, t.j. 39 % celkovej súčasnej vypočítanej potreby elektriny vo všetkých obciach.


NUS Malohont web 3Podrobné informácie o verejnom osvetlení nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre územie MAS Malohont. 
 

[1] Treba upozorniť na to, že pravidlá financovania rekonštrukcie systémov verejného osvetľovania doteraz umožňovali najmä výmenu zastaraných svietidiel v zlom technickom stave a pôvodných zdrojov s nízkym merným výkonom za nové svetelné zdroje s výbornými technickými parametrami a podstatne dlhšou životnosťou (vrátane ich regulácie a náhrady inštalačných prvkov ako výložníkov, vedenia a rozvádzačov), nie zahusťovanie osvetľovacích telies a svetelných zdrojov v úsekoch s veľkými vzdialenosťami medzi nimi (nad 40 m). Z tohto dôvodu modernizácia síce priniesla značné zníženie spotreby elektriny a znamenala pomerne rýchlu ekonomickú návratnosť vynaložených prostriedkov, avšak často nezabezpečila súlad s požadovanými svetelno-technickými parametrami pre verejné osvetlenie. Ak by sa tieto parametre mali dosiahnuť, sústavy verejného osvetlenia by sa často museli doplniť novými stožiarmi so svietidlami, čo je nie vždy technicky jednoducho realizovateľné. V takýchto prípadoch by mohla značne klesnúť reálna úspora energie, dokonca by sa spotreba elektriny mohla po modernizácii ešte zvýšiť.