Potenciál obnoviteľných zdrojov energie na území Malohontu

Podrobnosti

28.05.2021

Nízkouhlíková stratégia pre územie MAS Malohont rieši kľúčovú otázku: či a za akých okolností môže byť tento región energeticky sebestačný. Je jasné, že snaha pokryť súčasnú obrovskú energetickú potrebu obnoviteľnými zdrojmi je cesta do slepej uličky. Najprv je treba súčasnú potrebu radikálne znížiť (najmä v budovách), až potom hľadať spôsoby, ako nahrádzať existujúce fosílne zdroje obnoviteľnými.

Nízkouhlíková stratégia stanovuje energetický potenciál dendromasy, poľnohospodárskej biomasy, slnka, nízkopotenciálového tepla prostredia a a orientačne sa k potenciálu vetra. Pri výpočtoch sa brali do úvahy prísne kritériá udržateľnosti.

Celkový udržateľný energetický potenciál dendromasy v území MAS Malohont tvorí súčet energetických potenciálov dendromasy z lesov (20 637 MWh/rok) a z bielych plôch (36 056 MWh/rok), t.j. 56 693 MWh/rok. Pri dodržaní všetkých environmentálnych a etických limitov je okrem toho v tomto území k dispozícii poľnohospodárska biomasa s ročným energetickým potenciálom 31 167 MWh (celý tento potenciál pripadá na seno z trvalých trávnych porastov).

Vysoký využiteľný energetický potenciál má solárna energia. Nízkouhlíková stratégia zatiaľ uvažuje s jej využitím iba prostredníctvom strešných inštalácií, a to iba na vhodných strechách budov (75 % všetkých striech) a za predpokladu, že solárnou termikou sa v budúcnosti (v bezuhlíkovom scenári) bude pripravovať polovica z celkovej potreby teplej vody v budovách (97 – 443 MWh ročne). Zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa mali využiť na produkciu elektriny pomocou fotovoltických systémov. Časť vyrobenej elektriny by sa spotrebovala priamo v budovách a zvyšok by sa odovzdával do distribučnej siete. Takýmto spôsobom je možné na strechách budov na území Malohontu vyrobiť ročne asi 30 tisíc MWh elektriny. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární. Príležitosť ponúkajú nevyužívané priemyselné areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne. Aby príjem z ich produkcie neodtekal z regiónu preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.

Vo väčšine komplexne obnovených budov (75 %) v území bude technicky možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Keďže tepelné čerpadlo na svoju prevádzku potrebuje elektrickú energiu, v budúcnosti sa predpokladá zvýšenie celkovej potreby elektriny (pri súčasnom prudkom znížení potreby tepla). Energetická potreba tepelných čerpadiel v bezuhlíkovom scenári predstavuje približne 38 – 50 tisíc MWh ročne (pričom tepelné čerpadlo vyrobí až 2,5-násobok tejto energie). Potenciál nízkopotenciálového tepla je teda 95 – 125 tisíc MWh ročne.

Využívaniu veternej energie na Slovensku zatiaľ stále bránia administratívne a legislatívne opatrenia, ale vláda avizuje, že súčasné podmienky sa zmenia. Na základe orientačného prieskumu veternosti na území MAS Malohont a najmä vzhľadom na veľký podiel chránených území a ich ochranných pásiem, sa s využívaním veternej energie v budúcnosti zatiaľ neuvažuje.

Celkový potenciál obnoviteľných zdrojov energie, s ktorými zatiaľ nízkouhlíková stratégia na území Malohontu uvažuje, sa teda pohybuje na úrovni 118 tisíc MWh ročne (čo dokonca prevyšuje optimalizovanú potrebu energie všetkých budov podľa scenára 1). Treba ale opäť upozorniť, že stratégia neriešila celý využiteľný energetický potenciál OZE a že elektrina vyrobiteľná na strechách existujúcich budov by iba čiastočne pokrývala potrebu elektriny v týchto budovách, zvyšok by sa predával do siete.

Nízkouhlíková stratégia zatiaľ neuvažuje s využitím vodnej energie (najmä pre nedostatok dostupných údajov). Ak by sa dôsledne rešpektovali environmentálne kritériá, využitie vodnej energie by mohlo prispieť - podobne ako v prípade využívania iných obnoviteľných zdrojov - k posilňovaniu energetickej sebestačnosti regiónu aj k tvorbe príjmov do obecných rozpočtov. 

Podrobné informácie o potenciáli obnoviteľných zdrojov energie nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre územie MAS Malohont.

Doprava na území VSP Južný Gemer

Podrobnosti

28.05.2021

Aj keď emisie skleníkových plynov z dopravy neustále výrazne rastú a značne prispievajú k celkovým emisiám skleníkových plynov, na Slovensku sa doteraz sektor dopravy v regionálnych rozvojových stratégiách koncepčne neriešil. Regionálne stratégie sa väčšinou obmedzovali iba na stručný opis stavu cestnej siete a navrhované opatrenia sa sústreďovali najmä na jej sanáciu a ďalšie rozširovanie. Dôsledkom toho individuálny motorizmus stále posilňoval svoje dominantné postavenie v doprave. A spotreba fosílnych palív a produkcia emisií rástla.

Situácia v regionálnej doprave často pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky neatraktívna verejná doprava núti značnú časť ľudí používať autá. Tým rastie tlak na investície do výstavby a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úkor verejnej dopravy, čo súčasne znižuje rentabilitu verejnej dopravy. Nízkouhlíková stratégia pre územie VSP Južný Gemer túto prax mení. Podrobne hodnotí dostupnosť obcí verejnou dopravou a porovnáva spotrebu palív aj produkciu emisií vo verejnej a individuálnej doprave.

Z hľadiska dostupnosti okresného mesta Rimavská Sobota verejnou dopravou z obcí VSP Južný Gemer je situácia výrazne neuspokojivá, dostupnosť druhého významného regionálneho centra (Tornaľa) je o niečo priaznivejšia. To spôsobuje, že veľká časť ľudí uprednostňuje auto pred verejnou dopravou.

Za 8 rokov (od roku 2010 do roku 2018) narástol počet áut na území VSP Južný Gemer o 43 % (z 1 218 na 1 746). Razantné znižovanie emisií si však vyžaduje presný opak – trvalý pokles intenzity osobnej automobilovej dopravy a rast využívania verejnej dopravy. Aj keď technologický pokrok vedie k určitému znižovaniu spotreby palív u jednotlivých vozidiel, celková spotreba a emisie v individuálnej doprave z dôvodu rýchleho rastu ich počtu z roka na rok stúpa. Preto je dôležité, aby sa prvoradou regionálnou prioritou v oblasti dopravy stalo znižovanie celkového počtu vozidiel. To sa však dá dosiahnuť len tak, že ľudia budú mať k dispozícii dobrú alternatívu – spoľahlivú, komfortnú, cenovo výhodnejšiu, frekventovanú a integrovanú verejnú dopravu a jednoduchú infraštruktúru pre bezmotorovú, cyklistickú a zdieľanú dopravu. Až druhoradé – aj keď tiež významné – by mali byť ďalšie opatrenia. Napríklad uplatňovaním zásad úspornej jazdy sa dá ušetriť 7 % pohonných hmôt, pričom na to netreba investovať ani cent (scenár 1). Náhrada benzínových alebo dieselových áut elektrickými má význam až po výraznej redukcii celkového počtu vozidiel a musí jej predchádzať výstavba nabíjacích staníc.

V reprezentatívnom prieskume verejnej mienky v okrese Rimavská Sobota (2019) vyjadrilo ochotu prejsť z individuálnej na verejnú dopravu 14 % užívateľov osobných áut. Ak by k tomu došlo, a navyše pätina domácností by začala zdieľať autá, polovica šoférov by uplatňovala zásady úsporného jazdenia a všetky naftové autobusy by sa nahradili elektrickými hybridmi, ušetrilo by sa na území VSP Južný Gemer takmer 36 % celkovej spotreby energie v individuálnej a verejnej doprave (scenár 2). Porovnanie potreby energie v sektore dopravy vo východiskovom roku 2017 a po uplatnení niektorých úsporných opatrení ukazuje nasledujúci obrázok.

Podrobné informácie o individuálnej aj verejnej doprave na nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre územie VSP Južný Gemer.

Doprava na území mesta Tisovec

Podrobnosti

28.05.2021

Aj keď emisie skleníkových plynov z dopravy neustále výrazne rastú a značne prispievajú k celkovým emisiám skleníkových plynov, na Slovensku sa doteraz sektor dopravy v regionálnych rozvojových stratégiách koncepčne neriešil. Regionálne stratégie sa väčšinou obmedzovali iba na stručný opis stavu cestnej siete a navrhované opatrenia sa sústreďovali najmä na jej sanáciu a ďalšie rozširovanie. Dôsledkom toho individuálny motorizmus stále posilňoval svoje dominantné postavenie v doprave. A spotreba fosílnych palív a produkcia emisií rástla.

Situácia v regionálnej doprave často pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky neatraktívna verejná doprava núti značnú časť ľudí používať autá. Tým rastie tlak na investície do výstavby a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úkor verejnej dopravy, čo súčasne znižuje rentabilitu verejnej dopravy. Nízkouhlíková stratégia pre mesto Tisovec túto prax mení. Podrobne hodnotí dostupnosť obcí verejnou dopravou a porovnáva spotrebu palív aj produkciu emisií vo verejnej a individuálnej doprave.

Z hľadiska dostupnosti okresného mesta Rimavská Sobota verejnou dopravou z mesta Tisovec je situácia len málo uspokojivá, podstatne priaznivejšia je dostupnosť ďalšieho regionálneho centra - Hnúšte. To má nepochybne významný vplyv na to, že veľká časť ľudí uprednostňuje auto pred verejnou dopravou.

Za 8 rokov (od roku 2010 do roku 2018) narástol počet áut v meste Tisovec o 49 % (zo 742 na 1 108). Razantné znižovanie emisií si však vyžaduje presný opak – trvalý pokles intenzity osobnej automobilovej dopravy a rast využívania verejnej dopravy. Aj keď technologický pokrok vedie k určitému znižovaniu spotreby palív u jednotlivých vozidiel, celková spotreba a emisie v individuálnej doprave z dôvodu rýchleho rastu ich počtu z roka na rok stúpa. Preto je dôležité, aby sa prvoradou regionálnou prioritou v oblasti dopravy stalo znižovanie celkového počtu vozidiel. To sa však dá dosiahnuť len tak, že ľudia budú mať k dispozícii dobrú alternatívu – spoľahlivú, komfortnú, cenovo výhodnejšiu, frekventovanú a integrovanú verejnú dopravu a jednoduchú infraštruktúru pre bezmotorovú, cyklistickú a zdieľanú dopravu. Až druhoradé – aj keď tiež významné – by mali byť ďalšie opatrenia. Napríklad uplatňovaním zásad úspornej jazdy sa dá ušetriť 7 % pohonných hmôt, pričom na to netreba investovať ani cent (scenár 1). Náhrada benzínových alebo dieselových áut elektrickými má význam až po výraznej redukcii celkového počtu vozidiel a musí jej predchádzať výstavba nabíjacích staníc.

V reprezentatívnom prieskume verejnej mienky v okrese Rimavská Sobota (2019) vyjadrilo ochotu prejsť z individuálnej na verejnú dopravu 14 % užívateľov osobných áut. Ak by k tomu došlo, a navyše pätina domácností by začala zdieľať autá, polovica šoférov by uplatňovala zásady úsporného jazdenia a všetky naftové autobusy by sa nahradili elektrickými hybridmi, ušetrilo by sa v meste Tisovec takmer 36 % celkovej spotreby energie v individuálnej a verejnej doprave (scenár 2). Porovnanie potreby energie v sektore dopravy vo východiskovom roku 2017 a po uplatnení oboch scenárov úsporných opatrení ukazuje nasledujúci obrázok.

Podrobné informácie o individuálnej aj verejnej doprave na nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre mesto Tisovec.

Doprava na území MAS Malý Gemer

Podrobnosti

28.05.2021

Aj keď emisie skleníkových plynov z dopravy neustále výrazne rastú a značne prispievajú k celkovým emisiám skleníkových plynov, na Slovensku sa doteraz sektor dopravy v regionálnych rozvojových stratégiách koncepčne neriešil. Regionálne stratégie sa väčšinou obmedzovali iba na stručný opis stavu cestnej siete a navrhované opatrenia sa sústreďovali najmä na jej sanáciu a ďalšie rozširovanie. Dôsledkom toho individuálny motorizmus stále posilňoval svoje dominantné postavenie v doprave. A spotreba fosílnych palív a produkcia emisií rástla.

Situácia v regionálnej doprave často pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky neatraktívna verejná doprava núti značnú časť ľudí používať autá. Tým rastie tlak na investície do výstavby a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úkor verejnej dopravy, čo súčasne znižuje rentabilitu verejnej dopravy. Nízkouhlíková stratégia pre územie MAS Malý Gemer túto prax mení. Podrobne hodnotí dostupnosť obcí verejnou dopravou a porovnáva spotrebu palív aj produkciu emisií vo verejnej a individuálnej doprave.

Pokiaľ je z hľadiska dostupnosti okresného mesta Rimavská Sobota verejnou dopravou z obcí v MAS Malý Gemer situácia neuspokojivá, dostupnosť druhého významného regionálneho centra (Tornaľa) je ešte podstatne nepriaznivejšia. To spôsobuje, že veľká časť ľudí uprednostňuje auto pred verejnou dopravou.

Za 8 rokov (od roku 2010 do roku 2018) narástol počet osobných áut na území MAS Malý Gemer o 38 % (z 1 523 na 2 099). Razantné znižovanie emisií si však vyžaduje presný opak – trvalý pokles intenzity osobnej automobilovej dopravy a rast využívania verejnej dopravy. Aj keď technologický pokrok vedie k určitému znižovaniu spotreby palív u jednotlivých vozidiel, celková spotreba a emisie v individuálnej doprave z dôvodu rýchleho rastu ich počtu z roka na rok stúpa. Preto je dôležité, aby sa prvoradou regionálnou prioritou v oblasti dopravy stalo znižovanie celkového počtu vozidiel. To sa však dá dosiahnuť len tak, že ľudia budú mať k dispozícii dobrú alternatívu – spoľahlivú, komfortnú, cenovo výhodnejšiu, frekventovanú a integrovanú verejnú dopravu a jednoduchú infraštruktúru pre bezmotorovú, cyklistickú a zdieľanú dopravu. Až druhoradé – aj keď tiež významné – by mali byť ďalšie opatrenia. Napríklad uplatňovaním zásad úspornej jazdy sa dá ušetriť 7 % pohonných hmôt, pričom na to netreba investovať ani cent (scenár 1). Náhrada benzínových alebo dieselových áut elektrickými má význam až po výraznej redukcii celkového počtu vozidiel a musí jej predchádzať výstavba nabíjacích staníc.

V reprezentatívnom prieskume verejnej mienky v okrese Rimavská Sobota (2019) vyjadrilo ochotu prejsť z individuálnej na verejnú dopravu 14 % užívateľov osobných áut. Ak by k tomu došlo, a navyše pätina domácností by začala zdieľať autá, polovica šoférov by uplatňovala zásady úsporného jazdenia a všetky naftové autobusy by sa nahradili elektrickými hybridmi, ušetrilo by sa na území MAS Malý Gemer takmer 37 % celkovej spotreby energie v individuálnej a verejnej doprave (scenár 2). Porovnanie potreby energie v sektore dopravy vo východiskovom roku 2017 a po uplatnení niektorých úsporných opatrení ukazuje nasledujúci obrázok.

Podrobné informácie o individuálnej aj verejnej doprave na nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre územie MAS Malý Gemer.