Pre samosprávy a regióny, ktoré vsadili na udržateľnú energetiku

Potenciál obnoviteľných zdrojov energie na území mesta Tisovec

Nízkouhlíková stratégia pre mesto Tisovec rieši kľúčovú otázku: či a za akých okolností môže byť tento región energeticky sebestačný. Je jasné, že snaha pokryť súčasnú obrovskú energetickú potrebu obnoviteľnými zdrojmi je cesta do slepej uličky. Najprv je treba súčasnú potrebu radikálne znížiť (najmä v budovách), až potom hľadať spôsoby, ako nahrádzať existujúce fosílne zdroje obnoviteľnými.

Nízkouhlíková stratégia stanovuje energetický potenciál dendromasy, poľnohospodárskej biomasy, slnka, nízkopotenciálového tepla prostredia a a orientačne sa k potenciálu vetra. Pri výpočtoch sa brali do úvahy prísne kritériá udržateľnosti.

Celkový udržateľný energetický potenciál dendromasy na území mesta Tisovec tvorí súčet energetických potenciálov dendromasy z lesov (5 590 MWh/rok) a z bielych plôch (6 965 MWh/rok), t.j. 12 555 MWh/rok. Pri dodržaní všetkých environmentálnych a etických limitov je okrem toho v tomto území k dispozícii poľnohospodárska biomasa z pozberových zvyškov z ornej pôdy s ročným energetickým potenciálom necelých 250 MWh.

Vysoký využiteľný energetický potenciál má solárna energia. Nízkouhlíková stratégia zatiaľ uvažuje s jej využitím iba prostredníctvom strešných inštalácií, a to iba na vhodných strechách budov (75 % všetkých striech) a za predpokladu, že solárnou termikou sa v budúcnosti (v bezuhlíkovom scenári) bude pripravovať polovica z celkovej potreby teplej vody v budovách (34 – 87 MWh ročne). Zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa mali využiť na produkciu elektriny pomocou fotovoltických systémov. Časť vyrobenej elektriny by sa spotrebovala priamo v budovách a zvyšok by sa odovzdával do distribučnej siete. Takýmto spôsobom je možné na strechách budov v Tisovci vyrobiť ročne vyše 6 tisíc MWh elektriny. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární. Príležitosť ponúkajú nevyužívané priemyselné areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne. Aby príjem z ich produkcie neodtekal z regiónu preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.

Vo väčšine komplexne obnovených budov (75 %) v území bude technicky možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Keďže tepelné čerpadlo na svoju prevádzku potrebuje elektrickú energiu, v budúcnosti sa predpokladá zvýšenie celkovej potreby elektriny (pri súčasnom prudkom znížení potreby tepla). Energetická potreba tepelných čerpadiel v bezuhlíkovom scenári predstavuje približne 8 – 11 tisíc MWh ročne (pričom tepelné čerpadlo vyrobí až 2,5-násobok tejto energie). Potenciál nízkopotenciálového tepla je teda 20 – 28 tisíc MWh ročne.

Využívaniu veternej energie na Slovensku zatiaľ stále bránia administratívne a legislatívne opatrenia, ale vláda avizuje, že súčasné podmienky sa zmenia. Na základe orientačného prieskumu veternosti na území mesta Tisovec a najmä vzhľadom na veľký podiel chránených území a ich ochranných pásiem, sa s využívaním veternej energie v budúcnosti zatiaľ neuvažuje.

Celkový potenciál obnoviteľných zdrojov energie, s ktorými zatiaľ nízkouhlíková stratégia na území mesta Tisovec uvažuje, sa teda pohybuje na úrovni 19 tisíc MWh ročne (čo je porovnateľné s optimalizovanou potrebou energie všetkých budov podľa scenára 1). Treba ale opäť upozorniť, že stratégia neriešila celý využiteľný energetický potenciál OZE a že elektrina vyrobiteľná na strechách existujúcich budov by iba čiastočne pokrývala potrebu elektriny v týchto budovách, zvyšok by sa predával do siete.

 

OZE Tisovec

 

Nízkouhlíková stratégia neuvažuje s využitím vodnej energie. 


Podrobné informácie o potenciáli obnoviteľných zdrojov energie nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre mesto Tisovec.

Potenciál obnoviteľných zdrojov energie na území MAS Malý Gemer

Nízkouhlíková stratégia pre územie MAS Malý Gemer rieši kľúčovú otázku: či a za akých okolností môže byť tento región energeticky sebestačný. Je jasné, že snaha pokryť súčasnú obrovskú energetickú potrebu obnoviteľnými zdrojmi je cesta do slepej uličky. Najprv je treba súčasnú potrebu radikálne znížiť (najmä v budovách), až potom hľadať spôsoby, ako nahrádzať existujúce fosílne zdroje obnoviteľnými.

Nízkouhlíková stratégia stanovuje energetický potenciál dendromasy, poľnohospodárskej biomasy, slnka, nízkopotenciálového tepla prostredia a a orientačne sa k potenciálu vetra. Pri výpočtoch sa brali do úvahy prísne kritériá udržateľnosti.

Celkový udržateľný energetický potenciál dendromasy v území MAS Malý Gemer tvorí súčet energetických potenciálov dendromasy z lesov (2 127 MWh/rok) a z bielych plôch (6 402 MWh/rok), t.j. 8 529 MWh/rok. Pri dodržaní všetkých environmentálnych a etických limitov je okrem toho v tomto území k dispozícii poľnohospodárska biomasa s ročným energetickým potenciálom až 23 054 MWh (celý tento potenciál pripadá na seno z trvalých trávnych porastov).

Vysoký využiteľný energetický potenciál má solárna energia. Nízkouhlíková stratégia zatiaľ uvažuje s jej využitím iba prostredníctvom strešných inštalácií, a to iba na vhodných strechách budov (75 % všetkých striech) a za predpokladu, že solárnou termikou sa v budúcnosti (v bezuhlíkovom scenári) bude pripravovať polovica z celkovej potreby teplej vody v budovách (31 – 126 MWh ročne). Zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa mali využiť na produkciu elektriny pomocou fotovoltických systémov. Časť vyrobenej elektriny by sa spotrebovala priamo v budovách a zvyšok by sa odovzdával do distribučnej siete. Takýmto spôsobom je možné na strechách budov na území MAS Malý Gemer vyrobiť ročne asi 15 tisíc MWh elektriny. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární. Príležitosť ponúkajú nevyužívané priemyselné areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne. Aby príjem z ich produkcie neodtekal z regiónu preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.

Vo väčšine komplexne obnovených budov (75 %) v území bude technicky možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Keďže tepelné čerpadlo na svoju prevádzku potrebuje elektrickú energiu, v budúcnosti sa predpokladá zvýšenie celkovej potreby elektriny (pri súčasnom prudkom znížení potreby tepla). Energetická potreba tepelných čerpadiel v bezuhlíkovom scenári predstavuje približne 16 – 21 tisíc MWh ročne (pričom tepelné čerpadlo vyrobí až 2,5-násobok tejto energie). Potenciál nízkopotenciálového tepla je teda 40 – 53 tisíc MWh ročne.

Využívaniu veternej energie na Slovensku zatiaľ stále bránia administratívne a legislatívne opatrenia, ale vláda avizuje, že súčasné podmienky sa zmenia. Na základe orientačného prieskumu veternosti na území MAS Malý Gemer a najmä vzhľadom na veľký podiel chránených území a ich ochranných pásiem, sa s využívaním veternej energie v budúcnosti zatiaľ neuvažuje.

Celkový potenciál obnoviteľných zdrojov energie, s ktorými zatiaľ nízkouhlíková stratégia na území MAS Malý Gemer uvažuje, sa teda pohybuje na úrovni 47 tisíc MWh ročne (čo dokonca prevyšuje optimalizovanú potrebu energie všetkých budov podľa scenára 1). Treba ale opäť upozorniť, že stratégia neriešila celý využiteľný energetický potenciál OZE a že elektrina vyrobiteľná na strechách existujúcich budov by iba čiastočne pokrývala potrebu elektriny v týchto budovách, zvyšok by sa predával do siete.

 

OZE Maly Gemer

 

Nízkouhlíková stratégia zatiaľ neuvažuje s využitím vodnej energie (najmä pre nedostatok dostupných údajov). Ak by sa dôsledne rešpektovali environmentálne kritériá, využitie vodnej energie by mohlo prispieť - podobne ako v prípade využívania iných obnoviteľných zdrojov - k posilňovaniu energetickej sebestačnosti regiónu aj k tvorbe príjmov do obecných rozpočtov. 


Podrobné informácie o potenciáli obnoviteľných zdrojov energie nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre územie MAS Malý Gemer.

Potenciál obnoviteľných zdrojov energie na území VSP Južný Gemer

Nízkouhlíková stratégia pre územie VSP Južný Gemer rieši kľúčovú otázku: či a za akých okolností môže byť tento región energeticky sebestačný. Je jasné, že snaha pokryť súčasnú obrovskú energetickú potrebu obnoviteľnými zdrojmi je cesta do slepej uličky. Najprv je treba súčasnú potrebu radikálne znížiť (najmä v budovách), až potom hľadať spôsoby, ako nahrádzať existujúce fosílne zdroje obnoviteľnými.

Nízkouhlíková stratégia stanovuje energetický potenciál dendromasy, poľnohospodárskej biomasy, slnka, nízkopotenciálového tepla prostredia a a orientačne sa k potenciálu vetra. Pri výpočtoch sa brali do úvahy prísne kritériá udržateľnosti.

Celkový udržateľný energetický potenciál dendromasy v území VSP Južný Gemer tvorí súčet energetických potenciálov dendromasy z lesov (1 039 MWh/rok) a z bielych plôch (6 302 MWh/rok), t.j. 7 341 MWh/rok. Pri dodržaní všetkých environmentálnych a etických limitov je okrem toho v tomto území k dispozícii poľnohospodárska biomasa s ročným energetickým potenciálom až 15 879 MWh (celý tento potenciál pripadá na seno z trvalých trávnych porastov).

Vysoký využiteľný energetický potenciál má solárna energia. Nízkouhlíková stratégia zatiaľ uvažuje s jej využitím iba prostredníctvom strešných inštalácií, a to iba na vhodných strechách budov (75 % všetkých striech) a za predpokladu, že solárnou termikou sa v budúcnosti (v bezuhlíkovom scenári) bude pripravovať polovica z celkovej potreby teplej vody v budovách (63 – 199 MWh ročne). Zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa mali využiť na produkciu elektriny pomocou fotovoltických systémov. Časť vyrobenej elektriny by sa spotrebovala priamo v budovách a zvyšok by sa odovzdával do distribučnej siete. Takýmto spôsobom je možné na strechách budov na území VSP Južný Gemer vyrobiť ročne asi 12 tisíc MWh elektriny. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární. Príležitosť ponúkajú nevyužívané priemyselné areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne. Aby príjem z ich produkcie neodtekal z regiónu preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.

Vo väčšine komplexne obnovených budov (75 %) v území bude technicky možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Keďže tepelné čerpadlo na svoju prevádzku potrebuje elektrickú energiu, v budúcnosti sa predpokladá zvýšenie celkovej potreby elektriny (pri súčasnom prudkom znížení potreby tepla). Energetická potreba tepelných čerpadiel v bezuhlíkovom scenári predstavuje približne 13 – 17 tisíc MWh ročne (pričom tepelné čerpadlo vyrobí až 2,5-násobok tejto energie). Potenciál nízkopotenciálového tepla je teda 33 – 43 tisíc MWh ročne.

Využívaniu veternej energie na Slovensku zatiaľ stále bránia administratívne a legislatívne opatrenia, ale vláda avizuje, že súčasné podmienky sa zmenia. Na základe orientačného prieskumu veternosti na území VSP Južný Gemer a tiež vzhľadom na chránené územia a ich ochranné pásma, sa s využívaním veternej energie v budúcnosti zatiaľ neuvažuje.

Celkový potenciál obnoviteľných zdrojov energie, s ktorými zatiaľ nízkouhlíková stratégia na území VSP Južný Gemer uvažuje, sa teda pohybuje na úrovni 35 tisíc MWh ročne (čo dokonca prevyšuje optimalizovanú potrebu energie všetkých budov podľa scenára 1). Treba ale opäť upozorniť, že stratégia neriešila celý využiteľný energetický potenciál OZE a že elektrina vyrobiteľná na strechách existujúcich budov by iba čiastočne pokrývala potrebu elektriny v týchto budovách, zvyšok by sa predával do siete.

 

OZE Juzny Gemer

 

Nízkouhlíková stratégia zatiaľ neuvažuje s využitím vodnej energie (najmä pre nedostatok dostupných údajov). Ak by sa dôsledne rešpektovali environmentálne kritériá, využitie vodnej energie by mohlo prispieť - podobne ako v prípade využívania iných obnoviteľných zdrojov - k posilňovaniu energetickej sebestačnosti regiónu aj k tvorbe príjmov do obecných rozpočtov. 


Podrobné informácie o potenciáli obnoviteľných zdrojov energie nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre územie VSP Južný Gemer.

Potenciál obnoviteľných zdrojov energie na území MAS Cerovina

Nízkouhlíková stratégia pre územie MAS Cerovina rieši kľúčovú otázku: či a za akých okolností môže byť tento región energeticky sebestačný. Je jasné, že snaha pokryť súčasnú obrovskú energetickú potrebu obnoviteľnými zdrojmi je cesta do slepej uličky. Najprv je treba súčasnú potrebu radikálne znížiť (najmä v budovách), až potom hľadať spôsoby, ako nahrádzať existujúce fosílne zdroje obnoviteľnými.

Nízkouhlíková stratégia stanovuje energetický potenciál dendromasy, poľnohospodárskej biomasy, slnka, nízkopotenciálového tepla prostredia a a orientačne sa k potenciálu vetra. Pri výpočtoch sa brali do úvahy prísne kritériá udržateľnosti.

Celkový udržateľný energetický potenciál dendromasy v území MAS Cerovina tvorí súčet energetických potenciálov dendromasy z lesov (9  059 MWh/rok) a z bielych plôch (5 491 MWh/rok), t.j. 14 550 MWh/rok. Pri dodržaní všetkých environmentálnych a etických limitov je okrem toho v tomto území k dispozícii poľnohospodárska biomasa s ročným energetickým potenciálom 16 965 MWh (celý tento potenciál pripadá na seno z trvalých trávnych porastov).

Vysoký využiteľný energetický potenciál má solárna energia. Nízkouhlíková stratégia zatiaľ uvažuje s jej využitím iba prostredníctvom strešných inštalácií, a to iba na vhodných strechách budov (75 % všetkých striech) a za predpokladu, že solárnou termikou sa v budúcnosti (v bezuhlíkovom scenári) bude pripravovať polovica z celkovej potreby teplej vody v budovách (55 – 179 MWh ročne). Zvyšné časti vhodne orientovaných striech by sa mali využiť na produkciu elektriny pomocou fotovoltických systémov. Časť vyrobenej elektriny by sa spotrebovala priamo v budovách a zvyšok by sa odovzdával do distribučnej siete. Takýmto spôsobom je možné na strechách budov na území MAS Cerovina vyrobiť ročne asi 25 tisíc MWh elektriny. Perspektívne je treba počítať aj s ďalšími plochami na výstavbu fotovoltických elektrární. Príležitosť ponúkajú nevyužívané priemyselné areály, zanedbané alebo znehodnotené pozemky, prestrešenia parkovísk, autobusových staníc a zastávok a podobne. Aby príjem z ich produkcie neodtekal z regiónu preč, je dôležité, aby takéto projekty začali pripravovať samosprávy a miestne komunity.

Vo väčšine komplexne obnovených budov (75 %) v území bude technicky možné využiť na ich vykurovanie a prípravu teplej vody tepelné čerpadlá. Keďže tepelné čerpadlo na svoju prevádzku potrebuje elektrickú energiu, v budúcnosti sa predpokladá zvýšenie celkovej potreby elektriny (pri súčasnom prudkom znížení potreby tepla). Energetická potreba tepelných čerpadiel v bezuhlíkovom scenári predstavuje približne 26 – 34 tisíc MWh ročne (pričom tepelné čerpadlo vyrobí až 2,5-násobok tejto energie). Potenciál nízkopotenciálového tepla je teda 65 – 85 tisíc MWh ročne.

Využívaniu veternej energie na Slovensku zatiaľ stále bránia administratívne a legislatívne opatrenia, ale vláda avizuje, že súčasné podmienky sa zmenia. Na základe orientačného prieskumu veternosti na území MAS Cerovina a najmä vzhľadom na veľký podiel chránených území a ich ochranných pásiem, sa s využívaním veternej energie v budúcnosti zatiaľ neuvažuje.

Celkový potenciál obnoviteľných zdrojov energie, s ktorými zatiaľ nízkouhlíková stratégia na území MAS Cerovina uvažuje, sa teda pohybuje na úrovni 56 tisíc MWh ročne (čo je porovnateľné s optimalizovanou potrebou energie všetkých budov podľa scenára 1). Treba ale opäť upozorniť, že stratégia neriešila celý využiteľný energetický potenciál OZE a že elektrina vyrobiteľná na strechách existujúcich budov by iba čiastočne pokrývala potrebu elektriny v týchto budovách, zvyšok by sa predával do siete.

 

OZE Cerovina

 

Nízkouhlíková stratégia zatiaľ neuvažuje s využitím vodnej energie (najmä pre nedostatok dostupných údajov). Ak by sa dôsledne rešpektovali environmentálne kritériá, využitie vodnej energie by mohlo prispieť - podobne ako v prípade využívania iných obnoviteľných zdrojov - k posilňovaniu energetickej sebestačnosti regiónu aj k tvorbe príjmov do obecných rozpočtov. 


Podrobné informácie o potenciáli obnoviteľných zdrojov energie nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre územie MAS Cerovina.