- Podrobnosti
-
27.05.2021
Celková ročná potreba energie na prevádzku budov (t.j. na ich vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov) na území mesta Tisovec vo východiskovom roku 2017 predstavovala 70 tisíc MWh. Ich komplexnou obnovou (najmä dôsledným zateplením) by sa dala znížiť až o 71 %. Ak by sa na tieto účely využila aj energia obnoviteľných zdrojov, úspory by boli ešte vyššie. Ak by sa to podarilo dosiahnuť, prevádzka budov by bola asi päťkrát lacnejšia oproti stavu v roku 2017.
Vďaka rozsiahlemu zberu údajov o všetkých administratívnych, školských a zdravotníckych budovách, bytovkách a rodinných domoch v meste Tisovec sa podarilo nielen vypočítať ich súčasnú energetickú potrebu, ale aj odhadnúť účinok rôznych scenárov obnovy budov. Keďže v meste nie je výraznejšie rozvinutý priemysel, práve obnova budov a rozumné využitie lokálnych obnoviteľných zdrojov rozhodne, do akej miery bude celý región energeticky sebestačný.
Všetky scenáre počítajú s komplexnou obnovou starších budov vrátane dôsledného zateplenia ich obvodového plášťa, strechy a podlahy, výmeny okien (ak nie sú vyhovujúce) a modernizácie vykurovacieho systému. Jednotlivé scenáre sa líšia najmä v miere využitia obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a prípravu teplej vody, pričom uvažujú so zariadeniami na využitie obnoviteľných zdrojov iba v rámci budov a iba na pokrytie ich vlastnej energetickej potreby. Prvý scenár predpokladá iba komplexnú obnovu budov, bez využitia obnoviteľných zdrojov. Okrem zateplenia by sa modernizoval existujúci spôsob vykurovania. V tomto prípade by zníženie energetickej potreby budov v meste Tisovec dosiahlo takmer 50 tisíc MWh (71 %). Mesto by tak ušetrilo na ich prevádzku takmer tri štvrtiny výdavkov. Druhý scenár predpokladá, že na všetky budovy, kde je to technicky možné, by sa inštaloval solárny systém na ohrev teplej vody. Tým by sa ušetrilo ďalších 2 tisíc MWh. V treťom scenári sa uvažuje s náhradou vykurovania a prípravy teplej vody tepelnými čerpadlami vo všetkých budovách, na ktorých je to technicky možné, čo by znamenalo ročnú úsporu 56 - 58 tisíc MWh (79 - 83 %).
Štvrtý scenár - bezuhlíkový – nadväzuje na tretí scenár. Ten predpokladá, že na všetky budovy, kde je to technicky možné, by sa inštalovali tepelné čerpadlá na vykurovanie a prípravu teplej vody. U zvyšných budov by sa vykurovanie fosílnymi palivami nahradilo drevom a polovica teplej vody by sa pripravovala solárne. V tomto prípade by energetické úspory boli o málo vyššie oproti tretiemu scenáru. Elektrina potrebná na pohon tepelných čerpadiel by sa však čiastočne dala pokryť z fotovoltických sústav umiestnených na strechách budov (viac v kapitole o potenciáli obnoviteľných zdrojov energie).
Za povšimnutie stojí fakt, že takmer 51 % z celkovej potreby energie v budovách v meste tvoria rodinné domy. Všetky ostatné budovy predstavujú zvyšných 49 % (7 % administratívne budovy, 6 % školské budovy, 3 % zdravotnícke zariadenia a 34 % bytové domy). Aj preto pri snahe znížiť celkovú energetickú náročnosť budov regiónu bude treba klásť veľký dôraz práve na hĺbkovú obnovu rodinných a bytových domov.
- Podrobnosti
-
27.05.2021
Celková ročná potreba energie na prevádzku budov (t.j. na ich vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov) v 22 obciach MAS Malý Gemer vo východiskovom roku 2017 predstavovala 140 tisíc MWh. Ich komplexnou obnovou (najmä dôsledným zateplením) by sa dala znížiť až o 73 %. Ak by sa na tieto účely využila aj energia obnoviteľných zdrojov, úspory by boli ešte vyššie. Ak by sa to podarilo dosiahnuť, prevádzka budov by bola asi päťkrát lacnejšia oproti stavu v roku 2017.
Vďaka rozsiahlemu zberu údajov o všetkých administratívnych, školských a zdravotníckych budovách, bytovkách a rodinných domoch v regióne sa podarilo nielen vypočítať ich súčasnú energetickú potrebu, ale aj odhadnúť účinok rôznych scenárov obnovy budov. Keďže v regióne nie je výraznejšie rozvinutý priemysel, práve obnova budov a rozumné využitie lokálnych obnoviteľných zdrojov rozhodne, do akej miery bude celý región energeticky sebestačný.
Všetky scenáre počítajú s komplexnou obnovou starších budov vrátane dôsledného zateplenia ich obvodového plášťa, strechy a podlahy, výmeny okien (ak nie sú vyhovujúce) a modernizácie vykurovacieho systému. Jednotlivé scenáre sa líšia najmä v miere využitia obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a prípravu teplej vody, pričom uvažujú so zariadeniami na využitie obnoviteľných zdrojov iba v rámci budov a iba na pokrytie ich vlastnej energetickej potreby. Prvý scenár predpokladá iba komplexnú obnovu budov, bez využitia obnoviteľných zdrojov. Okrem zateplenia by sa modernizoval existujúci spôsob vykurovania. V tomto prípade by zníženie energetickej potreby budov na území MAS Malý Gemer dosiahlo takmer 102 tisíc MWh (73 %). Región by tak ušetril na ich prevádzku takmer tri štvrtiny výdavkov. Druhý scenár predpokladá, že na všetky budovy, kde je to technicky možné, by sa inštaloval solárny systém na ohrev teplej vody. Tým by sa ušetrilo ďalších 3 tisíc MWh. V treťom scenári sa uvažuje s náhradou vykurovania a prípravy teplej vody tepelnými čerpadlami vo všetkých budovách, na ktorých je to technicky možné, čo by znamenalo ročnú úsporu 113 - 118 tisíc MWh (81 - 84 %).
Štvrtý scenár - bezuhlíkový – nadväzuje na tretí scenár. Ten predpokladá, že na všetky budovy, kde je to technicky možné, by sa inštalovali tepelné čerpadlá na vykurovanie a prípravu teplej vody. U zvyšných budov by sa vykurovanie fosílnymi palivami nahradilo drevom a polovica teplej vody by sa pripravovala solárne. V tomto prípade by energetické úspory boli o málo vyššie oproti tretiemu scenáru. Elektrina potrebná na pohon tepelných čerpadiel by sa však čiastočne dala pokryť z fotovoltických sústav umiestnených na strechách budov (viac v kapitole o potenciáli obnoviteľných zdrojov energie).
Za povšimnutie stojí fakt, že takmer 80 % z celkovej potreby energie v budovách na území MAS Malý Gemer tvoria rodinné domy. Všetky ostatné budovy predstavujú zvyšných 20 % (7 % administratívne budovy, 3 % školské budovy, 1 % zdravotnícke zariadenia a 9 % bytové domy). Aj preto pri snahe znížiť celkovú energetickú náročnosť budov regiónu bude treba klásť veľký dôraz práve na hĺbkovú obnovu rodinných domov.
