Verejné osvetlenie na území Malohontu

Podrobnosti

27.05.2021

Sústavu verejného osvetlenia v území MAS Malohont tvoria rôzne druhy svetelných zdrojov. Najpočetnejšie sú zastúpené žiarivky (1 253 ks, 45 %) a zdroje LED (1 154 ks, 42 %)[1]. Zvyšných 13 % zdrojov tvoria sodíkové, ortuťové a halogenidové výbojky s nižším merným výkonom oproti zdrojom LED. Najväčší príkon medzi používanými svetelnými zdrojmi majú sodíkové výbojky 180 W.

Kompletne zrekonštruované verejné osvetlenie so zdrojmi LED majú obce Babinec (priebežne), Čerenčany (priebežne), Dražice (2017), Drienčany (2017), Horné Zahorany (2019), Hrušovo (2015), Kraskovo (2012), Lehota nad Rimavicou (2016), Potok (2019), Rimavská Baňa (2019), Rimavské Zalužany (2018), Rovné (2020) a Veľké Teriakovce (2017) a takmer kompletne obnovené verejné osvetlenie majú obce Hrachovo (2016) a Ožďany (2016). Takmer polovicu sústavy verejného osvetlenia vybavila zdrojmi LED obec Veľký Blh (2015) a čiastočná modernizácia so zdrojmi LED sa uskutočnila v meste Hnúšťa a obciach Klenovec, Kružno, Kyjatice, Padarovce a Rimavské Brezovo. Verejné osvetlenie vybavené kompaktnými žiarivkami je v prevádzke v obciach Kociha, Lipovec, Lukovištia, Nižný Skálnik, Španie Pole, Teplý Vrch a Vyšný Skálnik.

Zníženie spotreby elektriny vo verejnom osvetlení sa dosahuje najmä výmenou starých svetelných zdrojov za nové s vyšším merným výkonom pri výrazne dlhšej životnosti a účinnou reguláciou výkonu svetelných zdrojov v čase. Presné vyčíslenie úspory by stanovil svetelno-technický audit konkrétnej sústavy verejného osvetlenia a návrh jej komplexnej modernizácie. V prípade výmeny existujúcich zdrojov (iných ako LED) za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu, súčasnej úrovne svetelného toku a účinného riadenia výkonu) v obciach v MAS Malohont by celková úspora predstavovala 183,65 MWh/rok, t.j. 53 % ich súčasnej teoretickej (vypočítanej) potreby elektriny. Pri uplatnení regulácie výkonu všetkých sústav verejného osvetlenia (t.j. aj v tých, kde v nedávnej minulosti došlo k výmene pôvodných svetelných zdrojov za zdroje LED) by sa celková úspora zvýšila na 206,969 MWh/rok, t.j. 39 % celkovej súčasnej vypočítanej potreby elektriny vo všetkých obciach.

Podrobné informácie o verejnom osvetlení nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre územie MAS Malohont. 
 

[1] Treba upozorniť na to, že pravidlá financovania rekonštrukcie systémov verejného osvetľovania doteraz umožňovali najmä výmenu zastaraných svietidiel v zlom technickom stave a pôvodných zdrojov s nízkym merným výkonom za nové svetelné zdroje s výbornými technickými parametrami a podstatne dlhšou životnosťou (vrátane ich regulácie a náhrady inštalačných prvkov ako výložníkov, vedenia a rozvádzačov), nie zahusťovanie osvetľovacích telies a svetelných zdrojov v úsekoch s veľkými vzdialenosťami medzi nimi (nad 40 m). Z tohto dôvodu modernizácia síce priniesla značné zníženie spotreby elektriny a znamenala pomerne rýchlu ekonomickú návratnosť vynaložených prostriedkov, avšak často nezabezpečila súlad s požadovanými svetelno-technickými parametrami pre verejné osvetlenie. Ak by sa tieto parametre mali dosiahnuť, sústavy verejného osvetlenia by sa často museli doplniť novými stožiarmi so svietidlami, čo je nie vždy technicky jednoducho realizovateľné. V takýchto prípadoch by mohla značne klesnúť reálna úspora energie, dokonca by sa spotreba elektriny mohla po modernizácii ešte zvýšiť.

Budovy na území mesta Tisovec

Podrobnosti

27.05.2021

Celková ročná potreba energie na prevádzku budov (t.j. na ich vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov) na území mesta Tisovec vo východiskovom roku 2017 predstavovala 70 tisíc MWh. Ich komplexnou obnovou (najmä dôsledným zateplením) by sa dala znížiť až o 71 %. Ak by sa na tieto účely využila aj energia obnoviteľných zdrojov, úspory by boli ešte vyššie. Ak by sa to podarilo dosiahnuť, prevádzka budov by bola asi päťkrát lacnejšia oproti stavu v roku 2017.

Vďaka rozsiahlemu zberu údajov o všetkých administratívnych, školských a zdravotníckych budovách, bytovkách a rodinných domoch v meste Tisovec sa podarilo nielen vypočítať ich súčasnú energetickú potrebu, ale aj odhadnúť účinok rôznych scenárov obnovy budov. Keďže v meste nie je výraznejšie rozvinutý priemysel, práve obnova budov a rozumné využitie lokálnych obnoviteľných zdrojov rozhodne, do akej miery bude celý región energeticky sebestačný.

Všetky scenáre počítajú s komplexnou obnovou starších budov vrátane dôsledného zateplenia ich obvodového plášťa, strechy a podlahy, výmeny okien (ak nie sú vyhovujúce) a modernizácie vykurovacieho systému. Jednotlivé scenáre sa líšia najmä v miere využitia obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a prípravu teplej vody, pričom uvažujú so zariadeniami na využitie obnoviteľných zdrojov iba v rámci budov a iba na pokrytie ich vlastnej energetickej potreby. Prvý scenár predpokladá iba komplexnú obnovu budov, bez využitia obnoviteľných zdrojov. Okrem zateplenia by sa modernizoval existujúci spôsob vykurovania. V tomto prípade by zníženie energetickej potreby budov v meste Tisovec dosiahlo takmer 50 tisíc MWh (71 %). Mesto by tak ušetrilo na ich prevádzku takmer tri štvrtiny výdavkov. Druhý scenár predpokladá, že na všetky budovy, kde je to technicky možné, by sa inštaloval solárny systém na ohrev teplej vody. Tým by sa ušetrilo ďalších 2 tisíc MWh. V treťom scenári sa uvažuje s náhradou vykurovania a prípravy teplej vody tepelnými čerpadlami vo všetkých budovách, na ktorých je to technicky možné, čo by znamenalo ročnú úsporu 56 - 58 tisíc MWh (79 - 83 %).

Štvrtý scenár - bezuhlíkový – nadväzuje na tretí scenár. Ten predpokladá, že na všetky budovy, kde je to technicky možné, by sa inštalovali tepelné čerpadlá na vykurovanie a prípravu teplej vody. U zvyšných budov by sa vykurovanie fosílnymi palivami nahradilo drevom a polovica teplej vody by sa pripravovala solárne. V tomto prípade by energetické úspory boli o málo vyššie oproti tretiemu scenáru. Elektrina potrebná na pohon tepelných čerpadiel by sa však čiastočne dala pokryť z fotovoltických sústav umiestnených na strechách budov (viac v kapitole o potenciáli obnoviteľných zdrojov energie).

Za povšimnutie stojí fakt, že takmer 51 % z celkovej potreby energie v budovách v meste tvoria rodinné domy. Všetky ostatné budovy predstavujú zvyšných 49 % (7 % administratívne budovy, 6 % školské budovy, 3 % zdravotnícke zariadenia a 34 % bytové domy). Aj preto pri snahe znížiť celkovú energetickú náročnosť budov regiónu bude treba klásť veľký dôraz práve na hĺbkovú obnovu rodinných a bytových domov.

Budovanie kapacít pre rozvoj udržateľnej regionálnej energetiky

Podrobnosti

27.05.2021

Prvoradé systémové opatrenie podmieňujúce obrat všetkých území v okrese Rimavská Sobota od živelnosti v energetike k energetickej sebestačnosti je vytvorenie primeraných kapacít (najmä personálnych), ktoré budú zabezpečené administratívne, kompetenčne, finančne, technicky aj priestorovo a vybavené potrebnými zručnosťami, vedomosťami a informačným systémom. Preto je dôležité, aby sa samosprávy v tomto okrese aktívne angažovali v procese prípravy a vzniku tzv. regionálneho centra udržateľnej energetiky (RCUE). Poslaním RCUE bude podporovať optimalizáciu energetickej potreby a spotreby v subregiónoch a zvyšovať mieru ich energetickej sebestačnosti využívaním obnoviteľných zdrojov pri rešpektovaní kritérií environmentálnej udržateľnosti. Ide o úplne nové koordinačné a plánovacie kapacity pre samosprávy, ktoré v súčasnosti na Slovensku neexistujú.

Územnou pôsobnosťou RCUE budú strategicko-plánovacie regióny (t.j. subregióny), resp. územia mestského rozvoja. Okres Rimavská Sobota bude súčasťou subregiónu Gemer-Malohont (zahŕňajúci okresy Rimavská Sobota a Revúca), resp. Územia mestského rozvoja Rimavská Sobota. Na vytvorenie a činnosť RCUE by sa mali využiť prostriedky z EŠIF a štátneho rozpočtu.

RCUE by mali vykonávať najmä nasledujúce činnosti:

• Pripraviť a aktualizovať nízkouhlíkovú stratégiu pre celé spádové územie a monitorovať jej plnenie.
• Poskytovať podporu samosprávam vo svojej územnej pôsobnosti pri implementácii nízkouhlíkovej stratégie (vrátane harmonizácie zámerov, prípravy pilotných, strategických a spoločných projektov v subregióne, odbornej súčinnosti pri príprave individuálnych projektov, navrhovania miestnych regulatívov pre udržateľné využívanie obnoviteľných zdrojov energie atď.).
• Vyjadrovať sa k žiadostiam o podporu energetických projektov a zámerov z verejných fondov v danom území.
• Vytvoriť regionálny energetický informačný systém, aktualizovať ho a využívať.
• Podporovať prenos skúseností, informácií a dobrej praxe v rámci územia aj mimo neho.
• Poskytovať súčinnosť SIEA v rámci jej analytickej, metodickej, koordinačnej a informačnej činnosti a tiež samosprávnemu kraju.

RCUE by tak mali poskytovať vlastné a trvalé odborné kapacity pre rozvoj regionálnej energe­tiky. Zbavili by tak regióny nielen závislosti od komerčných konzultantov, ale umožnili by im aj s predstihom a komplexne pripravovať zásobník kvalitných projektov pripravený na realizáciu, ak sa naskytne vhodná príležitosť.

Treba upozorniť, že RCUE nebudú pre samosprávy zabezpečovať energetický manažment (správu majetku), ani projektový manažment (s možnou výnimkou v prípade spoločných a strategických projektov subregiónu). RCUE nebudú ani supľovať personál samospráv pri výkone bežných administratívnych činností.

Budovy na území Južného Gemera

Podrobnosti

27.05.2021

Celková ročná potreba energie na prevádzku budov (t.j. na ich vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov) v 15 obciach VSP Južný Gemer vo východiskovom roku 2017 predstavovala 108 tisíc MWh. Ich komplexnou obnovou (najmä dôsledným zateplením) by sa dala znížiť až o 72 %. Ak by sa na tieto účely využila aj energia obnoviteľných zdrojov, úspory by boli ešte vyššie. Ak by sa to podarilo dosiahnuť, prevádzka budov by bola asi päťkrát lacnejšia oproti stavu v roku 2017.

Vďaka rozsiahlemu zberu údajov o všetkých administratívnych, školských a zdravotníckych budovách, bytovkách a rodinných domoch v regióne sa podarilo nielen vypočítať ich súčasnú energetickú potrebu, ale aj odhadnúť účinok rôznych scenárov obnovy budov. Keďže v regióne nie je výraznejšie rozvinutý priemysel, práve obnova budov a rozumné využitie lokálnych obnoviteľných zdrojov rozhodne, do akej miery bude celý región energeticky sebestačný.

Všetky scenáre počítajú s komplexnou obnovou starších budov vrátane dôsledného zateplenia ich obvodového plášťa, strechy a podlahy, výmeny okien (ak nie sú vyhovujúce) a modernizácie vykurovacieho systému. Jednotlivé scenáre sa líšia najmä v miere využitia obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a prípravu teplej vody, pričom uvažujú so zariadeniami na využitie obnoviteľných zdrojov iba v rámci budov a iba na pokrytie ich vlastnej energetickej potreby. Prvý scenár predpokladá iba komplexnú obnovu budov, bez využitia obnoviteľných zdrojov. Okrem zateplenia by sa modernizoval existujúci spôsob vykurovania. V tomto prípade by zníženie energetickej potreby budov na území VSP Južný Gemer dosiahlo takmer 78 tisíc MWh (72 %). Región by tak ušetril na ich prevádzku takmer tri štvrtiny výdavkov. Druhý scenár predpokladá, že na všetky budovy, kde je to technicky možné, by sa inštaloval solárny systém na ohrev teplej vody. Tým by sa ušetrilo ďalších 3 tisíc MWh. V treťom scenári sa uvažuje s náhradou vykurovania a prípravy teplej vody tepelnými čerpadlami vo všetkých budovách, na ktorých je to technicky možné, čo by znamenalo ročnú úsporu 87 - 90 tisíc MWh (80 - 83 %).

Štvrtý scenár - bezuhlíkový – nadväzuje na tretí scenár. Ten predpokladá, že na všetky budovy, kde je to technicky možné, by sa inštalovali tepelné čerpadlá na vykurovanie a prípravu teplej vody. U zvyšných budov by sa vykurovanie fosílnymi palivami nahradilo drevom a polovica teplej vody by sa pripravovala solárne. V tomto prípade by energetické úspory boli o málo vyššie oproti tretiemu scenáru. Elektrina potrebná na pohon tepelných čerpadiel by sa však čiastočne dala pokryť z fotovoltických sústav umiestnených na strechách budov (viac v kapitole o potenciáli obnoviteľných zdrojov energie).

Za povšimnutie stojí fakt, že takmer 81 % z celkovej potreby energie v budovách na území VSP Južný Gemer tvoria rodinné domy. Všetky ostatné budovy predstavujú zvyšných 19 % (6 % administratívne budovy, 2 % školské budovy, 6 % zdravotnícke zariadenia a 6 % bytové domy). Aj preto pri snahe znížiť celkovú energetickú náročnosť budov regiónu bude treba klásť veľký dôraz práve na hĺbkovú obnovu rodinných domov.