Pre samosprávy a regióny, ktoré vsadili na udržateľnú energetiku

Projektové zámery na území MAS Malý Gemer

Z 24 projektových zámerov naplánovaných v obciach na území MAS Malý Gemer do cieľového roku 2025 sa 20 zámerov (83 %) týka rekonštrukcie budov. U zvyšných zámerov ide o rekonštrukciu sústav verejného osvetlenia (3 zámery), inštaláciu fotovoltických panelov na strechy budov (2 zámery) a vybudovanie nabíjacej stanice pre elektromobily (1 zámer). U 17 zámerov sa z dostupných informácií dala vypočítať úspora energie – celková plánovaná úspora dosiahnuteľná týmito zámermi predstavuje 74 % (1 426 MWh) oproti ich východiskovej ročnej potrebe energie. Úspora emisií sa z dostupných informácií dala spočítať pre 17 zámerov. Ich realizáciou by sa oproti východiskovému stavu ušetrilo 132 ton CO2 ročne. Realizácia zámerov by pozitívne ovplyvnila aj emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia.

Súhrnne ide iba o nepatrný príspevok k optimalizácii celkovej energetickej potreby a spotreby na území MAS Malý Gemer a takéto opatrenia bez vytvorenia systému koordinácie a plánovania regionálnej energetiky nemožno považovať za dostatočné a systémové. Treba ich vnímať predovšetkým ako opatrenia „prechodného obdobia“, pokým takýto systém v regióne vznikne.

 

NUS MalyGemer web 4

NUS MalyGemer web 6

Projektové zámery na území Malohontu

Z 39 projektových zámerov naplánovaných na území MAS Malohont do cieľového roku 2025 sa 33 zámerov (85 %) týka rekonštrukcie budov. Zvyšné 3 zámery sa týkajú rekonštrukcie verejného osvetlenia, 2 výstavby cyklotrás a 1 zámer predpokladá inštaláciu fotovoltického systému na krytie potreby elektriny ČOV. U 30 zámerov sa z dostupných informácií dal stanoviť potenciál úspory energie. Treba však upozorniť, že v prípade budov ide o potenciál úspory pre prípad ich komplexnej obnovy na úroveň scenára 1. Celková úspora dosiahnuteľná zámermi, ku ktorým existujú údaje, tak predstavuje vyše 4 732 MWh (81 %) oproti ich východiskovej ročnej potrebe energie (2017). Ich realizáciou by sa oproti východiskovému stavu ušetrilo ročne 596 ton CO2 a znížili by sa aj emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia.

Súhrnne však ide iba o malý príspevok k optimalizácii celkovej energetickej potreby a spotreby v území MAS Malohont a takéto opatrenia bez vytvorenia systému koordinácie a plánovania regionálnej energetiky nemožno považovať za dostatočné a systémové. Treba ich vnímať predovšetkým ako opatrenia „prechodného obdobia“, pokým takýto systém v regióne vznikne.


NUS Malohont web 4

NUS Malohont web 6

Projektové zámery na území NAS Cerovina

Z 35 projektových zámerov naplánovaných v obciach na území MAS Cerovina do cieľového roku 2025 sa 24 zámerov (69 %) týka rekonštrukcie budov. U zvyšných zámerov ide o rekonštrukciu sústav verejného osvetlenia (6 zámerov), inštaláciu fotovoltických panelov na strechy budov (2 zámery) a investície v oblasti dopravy (3 zámery). U 26 zámerov sa z dostupných informácií dala vypočítať úspora energie – celková plánovaná úspora dosiahnuteľná týmito zámermi predstavuje 79 % (4 641 MWh) oproti ich východiskovej ročnej potrebe energie. Úspora emisií sa z dostupných informácií dala spočítať pre 26 zámerov. Ich realizáciou by sa oproti východiskovému stavu ušetrilo 508 ton CO2 ročne. Realizácia zámerov by pozitívne ovplyvnila aj emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia.

Súhrnne ide iba o nepatrný príspevok k optimalizácii celkovej energetickej potreby a spotreby na území MAS Cerovina a takéto opatrenia bez vytvorenia systému koordinácie a plánovania regionálnej energetiky nemožno považovať za dostatočné a systémové. Treba ich vnímať predovšetkým ako opatrenia „prechodného obdobia“, pokým takýto systém v regióne vznikne.

 

NUS Cerovina web 4

NUS Cerovina web 6

Verejné osvetlenie v meste Tisovec

Sústavu verejného osvetlenia v meste Tisovec a jeho mestskej časti Rimavská Píla tvoria rôzne druhy svetelných zdrojov. Najpočetnejšie sú zastúpené zdroje LED (597 ks, 93 %), čo svedčí o postupnej obnove verejného osvetlenia v Tisovci po roku 2010[1]. Zvyšných 7 % zdrojov tvoria žiarovky a kompaktné žiarivky s nižším merným výkonom oproti zdrojom LED. Najväčší príkon medzi používanými svetelnými zdrojmi majú LED svietidlá  44,5 W.

Počas prvej rekonštrukcie verejného osvetlenia realizovanej v meste Tisovec v roku 2018 boli pôvodné sodíkové výbojky nahradené kompaktnými žiarivkami. Posledná komplexná rekonštrukcia verejného osvetlenia podľa vyjadrenia zástupcov mesta sa uskutočnila v roku 2015. V roku 2020 LED svietidlá predstavovali až 93 % všetkých svetelných zdrojov sústavy verejného osvetlenia. 

Zníženie spotreby elektriny vo verejnom osvetlení sa dosahuje najmä výmenou starých svetelných zdrojov za nové s vyšším merným výkonom pri výrazne dlhšej životnosti a účinnou reguláciou výkonu svetelných zdrojov v čase. Presné vyčíslenie úspory by stanovil svetelno-technický audit konkrétnej sústavy verejného osvetlenia a návrh jej komplexnej modernizácie. V prípade výmeny existujúcich zdrojov (iných ako LED) za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu, súčasnej úrovne svetelného toku a účinného riadenia výkonu) na území mesta Tisovec by celková úspora predstavovala 6,3 MWh/rok, t.j. 67 % ich súčasnej teoretickej (vypočítanej) potreby elektriny, t.j. 9 % celkovej súčasnej vypočítanej potreby elektriny vo verejnom osvetlení pre mesto Tisovec.

NUS Tisovec web 3Podrobné informácie o verejnom osvetlení nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre mesto Tisovec. 
 

[1] Treba upozorniť na to, že pravidlá financovania rekonštrukcie systémov verejného osvetľovania doteraz umožňovali najmä výmenu zastaraných svietidiel v zlom technickom stave a pôvodných zdrojov s nízkym merným výkonom za nové svetelné zdroje s výbornými technickými parametrami a podstatne dlhšou životnosťou (vrátane ich regulácie a náhrady inštalačných prvkov ako výložníkov, vedenia a rozvádzačov), nie zahusťovanie osvetľovacích telies a svetelných zdrojov v úsekoch s veľkými vzdialenosťami medzi nimi (nad 40 m). Z tohto dôvodu modernizácia síce priniesla značné zníženie spotreby elektriny a znamenala pomerne rýchlu ekonomickú návratnosť vynaložených prostriedkov, avšak často nezabezpečila súlad s požadovanými svetelno-technickými parametrami pre verejné osvetlenie. Ak by sa tieto parametre mali dosiahnuť, sústavy verejného osvetlenia by sa často museli doplniť novými stožiarmi so svietidlami, čo je nie vždy technicky jednoducho realizovateľné. V takýchto prípadoch by mohla značne klesnúť reálna úspora energie, dokonca by sa spotreba elektriny mohla po modernizácii ešte zvýšiť.