Pre samosprávy a regióny, ktoré vsadili na udržateľnú energetiku

Emisie v Zamagurí

Emisná bilancia vychádza z kvantifikácie východiskovej potreby, resp. spotreby palív a energie v území Zamaguria.

V sektore budov a verejného osvetlenia emisie CO2 predstavujú súčin energetickej hodnoty celkovej ročnej potreby palív/elektriny a príslušných emisných faktorov. V prípade budov však tento spôsob zahŕňa iba „prevádzkové emisie“, ktoré vznikajú pri ich prevádzke a údržbe, a zanedbáva „zabudované emisie“, ktoré vznikajú pri výrobe použitého stavebného materiálu, výstavbe, rekonštrukciách a demontáži budov (takéto emisie však môžu tvoriť až 67 % z celkových emisií v rámci celého životného cyklu budov). V budovách Zamaguria sa takto ročne vyprodukuje viac ako 12 tisíc ton CO2. Vďaka komplexnej obnove budov by sa dalo ušetriť až 67 % emisií CO2 a realizáciou bezuhlíkového scenára obnovy by sa ušetrilo dokonca až 87 % (množstvo emisií by sa znížilo na 1 600 t CO2 za rok).

Emisie budovy Zamagurie



Emisie z verejného osvetlenia vo východiskovom roku 2017 predstavujú 25 ton CO2. Po modernizácii všetkých sústav verejného osvetlenia by emisie klesli na 16,5 ton CO2 ročne.

 
Emisie VO Zamagurie

 


V sektore dopravy sa emisie vypočítajú ako súčin celkového počtu najazdených kilometrov vozidlami konkrétnej kategórie a príslušnými emisnými faktormi. Individuálna doprava vyprodukuje v Zamagurí ročne 1 866 ton CO2, oproti tomu verejná autobusová doprava iba 573 ton CO2.

Emisie doprava Zamagurie

 


Okrem emisií CO2 sú v nízkouhlíkových stratégiách hodnotené aj emisie znečisťujúcich látok v sektore budov a v sektore dopravy: oxidy dusíka (NOx), oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO2) a nemetánové organické prchavé látky (NM VOC) a tuhé znečisťujúce látky ako jemné prachové častice (PM10 s priemerom do 10 µm) a ultrajemné častice (PM2,5 s priemerom do 2,5 µm).


Podrobnejšie informácie nájdete v Nízkouhlíkovej stratégie pre región Zamaguria.

Doprava v Zamagurí

Aj keď emisie skleníkových plynov z dopravy neustále výrazne rastú a značne prispievajú k celkovým emisiám skleníkových plynov, na Slovensku sa doteraz sektor dopravy v regionálnych rozvojových stratégiách koncepčne neriešil. Regionálne stratégie sa väčšinou obmedzovali iba na stručný opis stavu cestnej siete a navrhované opatrenia sa sústreďovali najmä na jej sanáciu a ďalšie rozširovanie. Dôsledkom toho individuálny motorizmus stále posilňoval svoje dominantné postavenie v doprave. A spotreba fosílnych palív a produkcia emisií rástla.

Situácia v regionálnej doprave často pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky neatraktívna verejná doprava núti značnú časť ľudí používať autá. Tým rastie tlak na investície do výstavby a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úkor verejnej dopravy, čo súčasne znižuje rentabilitu verejnej dopravy. Nízkouhlíková stratégia pre Zamagurie túto prax mení. Podrobne hodnotí dostupnosť obcí verejnou dopravou a porovnáva spotrebu palív aj produkciu emisií vo verejnej a individuálnej doprave.

Analýza dostupnosti obcí verejnou dopravou potvrdila vyššie opísaný jav. Dobre dostupné sú obce nachádzajúce sa na hlavných ťahoch medzi regionálnymi centrami (Kežmarok, Stará Ľubovňa a Spišská Stará Ves). Do ostatných obcí treba zachádzať, pričom u väčšiny z nich sa to prejavuje výrazne nižšou frekvenciou spojov, vyšším počtom prestupov a dlhším časom prepravy. Dostupnosť do centier sa niektorých prípadoch komplikuje nielen tým, že prestupné spoje na seba nenadväzujú, ale aj veľkou vzdialenosťou zastávok od centra sídiel.

To všetko spôsobuje, že veľká časť ľudí uprednostňuje auto pred verejnou dopravou. Za 8 rokov (od roku 2010 do roku 2018) narástol počet áut v Zamagurí o 81 % (zo 762 na 1 378). Razantné znižovanie emisií si však vyžaduje presný opak – trvalý pokles intenzity osobnej automobilovej dopravy a rast využívania verejnej dopravy. Aj keď technologický pokrok vedie k určitému znižovaniu spotreby palív u jednotlivých vozidiel, celková spotreba a emisie v individuálnej doprave z dôvodu rýchleho rastu ich počtu z roka na rok stúpa. Preto je dôležité, aby sa prvoradou regionálnou prioritou v oblasti dopravy stalo znižovanie celkového počtu vozidiel. To sa však dá dosiahnuť len tak, že ľudia budú mať k dispozícii dobrú alternatívu – spoľahlivú, komfortnú, cenovo výhodnejšiu, frekventovanú a integrovanú verejnú dopravu a jednoduchú infraštruktúru pre bezmotorovú, cyklistickú a zdieľanú dopravu. Až druhoradé – aj keď tiež významné – by mali byť ďalšie opatrenia. Napríklad uplatňovaním zásad úspornej jazdy sa dá ušetriť 7 % pohonných hmôt, pričom na to netreba investovať ani cent. Náhrada benzínových alebo dieselových áut elektrickými má význam až po výraznej redukcii celkového počtu vozidiel a musí jej predchádzať výstavba nabíjacích staníc.

V reprezentatívnom prieskume verejnej mienky v Predmagurí a Zamagurí 13 % užívateľov osobných áut vyjadrilo ochotu prejsť z individuálnej na verejnú dopravu. Ak by k tomu došlo, a navyše štvrtina domácností by začala zdieľať autá a všetky zvyšné autá s benzínovými a naftovými motormi by sa nahradili elektromobilmi, ušetrilo by sa v oboch regiónoch až 82 % z celkovej spotreby energie v individuálnej doprave (to predstavuje 406 tisíc litrov benzínu a 457 tisíc litrov nafty spálenej v osobných autách obyvateľov oboch regiónoch každý rok, pričom by vznikla nová spotreba asi 1 500 MWh elektriny ročne).

Individualna doprava Zamagurie


Výrazné úspory sú možné aj vo verejnej doprave. Ak by vodiči jazdili úsporne, všetky súčasné dieselové autobusy by sa vymenili za elektrobusy a inštalovali by sa do nich úsporné technológie vrátane rekuperácie energie z brzdenia, ušetrilo by sa až 71 % z celkovej spotreby energie (vyše 221 tisíc litrov nafty, pričom by vznikla nová spotreba asi 750 MWh elektriny ročne).

Verejna doprava Zamagurie

Podrobné informácie o individuálnej aj verejnej doprave nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre región Zamaguria.

 

Verejné osvetlenie v Zamagurí

Sústavu verejného osvetlenia v obciach v Zamagurí tvoria rôzne druhy svetelných zdrojov. Najpočetnejšie sú zastúpené zdroje LED (466 ks, 53 %), čo svedčí o postupnej obnove verejného osvetlenia v Zamagurí po roku 2009. Zvyšných 28 % zdrojov tvoria sodíkové a halogenidové výbojky a kompaktné žiarivky s nižším merným výkonom oproti zdrojom LED. Najväčší príkon medzi používanými svetelnými zdrojmi majú halogenidové výbojky 86 W, resp. 70 W.

Zníženie spotreby elektriny vo verejnom osvetlení sa dosahuje najmä výmenou starých svetelných zdrojov za nové s vyšším merným výkonom pri výrazne dlhšej životnosti a účinnou reguláciou výkonu svetelných zdrojov v čase. Presné vyčíslenie úspory by stanovil svetelno-technický audit konkrétnej sústavy verejného osvetlenia a návrh jej komplexnej modernizácie. V prípade výmeny existujúcich zdrojov (iných ako LED) za zdroje LED (pri zachovaní ich počtu, súčasnej úrovne svetelného toku a účinného riadenia výkonu) v obciach v Zamagurí by celková úspora predstavovala 54,35 MWh/rok, t.j. 52 % ich súčasnej teoretickej (vypočítanej) potreby elektriny . Pri uplatnení regulácie výkonu všetkých sústav verejného osvetlenia (t.j. aj v tých, kde v nedávnej minulosti došlo k výmene pôvodných svetelných zdrojov za zdroje LED) by sa celková úspora zvýšila na 61,36 MWh/rok, t.j. 34 % celkovej súčasnej vypočítanej potreby elektriny vo všetkých obciach. 


Verejne osvetlenie Zamagurie

 

Podrobné informácie o verejnom osvetlení nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre región Zamaguria.

Budovy v Zamagurí

Súčasná ročná potreba energie na prevádzku budov v 13 obciach Zamaguria prevyšuje 90 tisíc MWh. Ich komplexnou obnovou (najmä dôsledným zateplením) by sa v nich dalo ušetriť až 71 % energie potrebnej na ich vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov. Ak by sa na tieto účely využila aj energia obnoviteľných zdrojov, úspory by boli ešte vyššie. Ak by sa to podarilo dosiahnuť, prevádzka budov by bola aspoň trikrát lacnejšia oproti dnešku.

Vďaka rozsiahlemu zberu údajov o všetkých administratívnych, školských a zdravotníckych budovách, bytovkách a rodinných domoch v regióne sa podarilo nielen vypočítať ich súčasnú energetickú potrebu, ale aj odhadnúť účinok rôznych scenárov obnovy budov. Keďže v regióne nie je výraznejšie rozvinutý priemysel, práve obnova budov a rozumné využitie lokálnych obnoviteľných zdrojov rozhodne, do akej miery bude celý región energeticky sebestačný.

Všetky scenáre počítajú s komplexnou obnovou starších budov vrátane dôsledného zateplenia ich obvodového plášťa, strechy a podlahy, výmeny okien (ak nie sú vyhovujúce) a modernizácie vykurovacieho systému. Jednotlivé scenáre sa líšia najmä v miere využitia obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a prípravu teplej vody, pričom uvažujú so zariadeniami na využitie obnoviteľných zdrojov iba v rámci budov a iba na pokrytie ich vlastnej energetickej potreby. Prvý scenár predpokladá iba komplexnú obnovu budov, bez využitia obnoviteľných zdrojov. Okrem zateplenia by sa modernizoval existujúci spôsob vykurovania. V tomto prípade by úspory energie dosiahli vyše 63 tisíc MWh, teda 70 % zo súčasnej potreby energie. Región by tak ušetril na ich prevádzku tri štvrtiny výdavkov. Druhý scenár predpokladá, že na všetky budovy, kde je to technicky možné, by sa inštaloval solárny systém na ohrev teplej vody. Tým by sa ušetrilo ďalších vyše 1 700 MWh (2 % z celkovej potreby energie). V treťom scenári sa uvažuje s náhradou vykurovania a prípravy teplej vody tepelnými čerpadlami vo všetkých budovách, na ktorých je to technicky možné, čo by znamenalo ročné úspory 72-74 tisíc MWh, teda 80 - 83 % oproti súčasnému stavu.

Štvrtý scenár - bezuhlíkový – nadväzuje na tretí scenár. Na všetky budovy, kde je to technicky možné, by sa inštalovali tepelné čerpadlá na vykurovanie a prípravu teplej vody. U zvyšných budov by sa vykurovanie fosílnymi palivami nahradilo drevom a polovica teplej vody by sa pripravovala solárne. V tomto prípade by energetické úspory boli iba nepatrne vyššie oproti tretiemu scenáru. Elektrina potrebná na pohon tepelných čerpadiel by sa však čiastočne dala pokryť z fotovoltických sústav umiestnených na strechách budov (viac v kapitole o potenciáli obnoviteľných zdrojov energie).

Za povšimnutie stojí fakt, že 74 % z celkovej potreby energie v budovách Zamaguria tvoria rodinné domy. Všetky ostatné budovy predstavujú zvyšných 26 % (7 % administratívne budovy, 4 % školské budovy, 2 % zdravotnícke zariadenia a 14 % bytové domy). Aj preto pri snahe znížiť energetickú náročnosť budov bude treba klásť veľký dôraz práve na obnovu rodinných domov.

 

Budovy Zamagurie

Podrobné informácie o budovách nájdete v Prílohe 1 Nízkouhlíkovej stratégie pre región Zamaguria.