- Podrobnosti
-
02.11.2020
Aj keď emisie skleníkových plynov z dopravy neustále výrazne rastú a značne prispievajú k celkovým emisiám skleníkových plynov, na Slovensku sa doteraz sektor dopravy v regionálnych rozvojových stratégiách koncepčne neriešil. Regionálne stratégie sa väčšinou obmedzovali iba na stručný opis stavu cestnej siete a navrhované opatrenia sa sústreďovali najmä na jej sanáciu a ďalšie rozširovanie. Dôsledkom toho individuálny motorizmus stále posilňoval svoje dominantné postavenie v doprave. A spotreba fosílnych palív a produkcia emisií rástla.
Situácia v regionálnej doprave často pripomína začarovaný kruh: zanedbávaná a užívateľsky neatraktívna verejná doprava núti značnú časť ľudí používať autá. Tým rastie tlak na investície do výstavby a rekonštrukcie cestnej infraštruktúry na úkor verejnej dopravy, čo súčasne znižuje rentabilitu verejnej dopravy. Nízkouhlíková stratégia pre Zamagurie túto prax mení. Podrobne hodnotí dostupnosť obcí verejnou dopravou a porovnáva spotrebu palív aj produkciu emisií vo verejnej a individuálnej doprave.
Analýza dostupnosti obcí verejnou dopravou potvrdila vyššie opísaný jav. Dobre dostupné sú obce nachádzajúce sa na hlavných ťahoch medzi regionálnymi centrami (Kežmarok, Stará Ľubovňa a Spišská Stará Ves). Do ostatných obcí treba zachádzať, pričom u väčšiny z nich sa to prejavuje výrazne nižšou frekvenciou spojov, vyšším počtom prestupov a dlhším časom prepravy. Dostupnosť do centier sa niektorých prípadoch komplikuje nielen tým, že prestupné spoje na seba nenadväzujú, ale aj veľkou vzdialenosťou zastávok od centra sídiel.
To všetko spôsobuje, že veľká časť ľudí uprednostňuje auto pred verejnou dopravou. Za 8 rokov (od roku 2010 do roku 2018) narástol počet áut v Zamagurí o 81 % (zo 762 na 1 378). Razantné znižovanie emisií si však vyžaduje presný opak – trvalý pokles intenzity osobnej automobilovej dopravy a rast využívania verejnej dopravy. Aj keď technologický pokrok vedie k určitému znižovaniu spotreby palív u jednotlivých vozidiel, celková spotreba a emisie v individuálnej doprave z dôvodu rýchleho rastu ich počtu z roka na rok stúpa. Preto je dôležité, aby sa prvoradou regionálnou prioritou v oblasti dopravy stalo znižovanie celkového počtu vozidiel. To sa však dá dosiahnuť len tak, že ľudia budú mať k dispozícii dobrú alternatívu – spoľahlivú, komfortnú, cenovo výhodnejšiu, frekventovanú a integrovanú verejnú dopravu a jednoduchú infraštruktúru pre bezmotorovú, cyklistickú a zdieľanú dopravu. Až druhoradé – aj keď tiež významné – by mali byť ďalšie opatrenia. Napríklad uplatňovaním zásad úspornej jazdy sa dá ušetriť 7 % pohonných hmôt, pričom na to netreba investovať ani cent. Náhrada benzínových alebo dieselových áut elektrickými má význam až po výraznej redukcii celkového počtu vozidiel a musí jej predchádzať výstavba nabíjacích staníc.
V reprezentatívnom prieskume verejnej mienky v Predmagurí a Zamagurí 13 % užívateľov osobných áut vyjadrilo ochotu prejsť z individuálnej na verejnú dopravu. Ak by k tomu došlo, a navyše štvrtina domácností by začala zdieľať autá a všetky zvyšné autá s benzínovými a naftovými motormi by sa nahradili elektromobilmi, ušetrilo by sa v oboch regiónoch až 82 % z celkovej spotreby energie v individuálnej doprave (to predstavuje 406 tisíc litrov benzínu a 457 tisíc litrov nafty spálenej v osobných autách obyvateľov oboch regiónoch každý rok, pričom by vznikla nová spotreba asi 1 500 MWh elektriny ročne).
Výrazné úspory sú možné aj vo verejnej doprave. Ak by vodiči jazdili úsporne, všetky súčasné dieselové autobusy by sa vymenili za elektrobusy a inštalovali by sa do nich úsporné technológie vrátane rekuperácie energie z brzdenia, ušetrilo by sa až 71 % z celkovej spotreby energie (vyše 221 tisíc litrov nafty, pričom by vznikla nová spotreba asi 750 MWh elektriny ročne).
Podrobné informácie o individuálnej aj verejnej doprave nájdete v Nízkouhlíkovej stratégii pre región Zamaguria.
- Podrobnosti
-
02.11.2020
Nízkouhlíková stratégia sa do praxe premietne vtedy, ak v regióne získa silnú legitimitu. Tú dosiahne vtedy, keď bude po nej v regióne dopyt a ak sa v nej „nájde“ každá obec. To ale neznamená vytvárať dlhé zoznamy netriedených snov a želaní a plánovať jednoduché akcie iba podľa toho, čo všetko sa dá stihnúť realizovať v aktuálnom volebnom období a bez ohľadu na ich energetický efekt. Naopak, účinný a legitímny zoznam plánovaných akcií môžu tvoriť iba také energetické zámery, ktoré vychádzajú zo zistení a záverov dobrej analýzy a prispejú k naplneniu konečného poslania nízkouhlíkovej stratégie – priblížiť región k bezuhlíkovej a energeticky sebestačnej budúcnosti. Aj keď u každého zámeru bude výška takéhoto príspevku iná, ich smer musí byť rovnaký.
Optimalizovať energetickú potrebu vo všetkých sledovaných oblastiach – v budovách, doprave, produkcii energie a vo verejnom osvetlení – a pokryť ju obnoviteľnými zdrojmi nebude jednoduché. Preto je dôležité, aby sa všetky plánované investície, opatrenia, zámery a projekty financované z verejných fondov, riadili zásadami dobrého hospodárenia a smerovali k uhlíkovej neutralite, najmä:
- Každý zámer (investičný a niekedy aj neinvestičný), ktorého realizácia ovplyvní celkovú energetickú bilanciu regiónu, je treba považovať za energetický. Znamená to, že pri všetkých zámeroch je potrebné posúdiť ich energetický a emisný efekt pred a po realizácii. Týka sa to rekonštrukcie budov, novej výstavby, rozširovania dopravnej infraštruktúry, využívania energetických zdrojov, výmeny vozového alebo strojového vybavenia, výstavby nových prevádzok a ďalších.
- Za prioritné by sa mali vždy považovať opatrenia, ktorých cieľom je znížiť konečnú energetickú potrebu a spotrebu regiónu. Každý projekt, ktorý zvýši existujúcu energetickú potrebu, je treba odborne posúdiť s maximálnou opatrnosťou. Platí to pre všetky sektory. Osobitne sa to týka zámerov, ktoré počítajú s využívaním fosílnych zdrojov energie (napr. nové budovy vykurované zemným plynom, nákup vozidiel na benzínový alebo dieselový pohon atď.).
- Pri rozhodovaní o rekonštrukcii a predlžovaní životnosti existujúcej infraštruktúry je potrebné pamätať na moderné trendy a očakávaný vývoj v danej oblasti a zbytočne nekonzervovať súčasný stav, ak jeho budúcnosť nie je udržateľná. To sa týka najmä cestnej infraštruktúry, ktorá pohlcuje značnú časť verejných financií, ale aj vodárenstva, sanitačnej infraštruktúry, vodozádržných opatrení a ďalších oblastí.
- Plánovanie investícií a rozpočtov by malo úplne alebo maximálne obmedziť zbytočné plytvanie palivami a energiou (napr. v prípade budovania nových atrakcií a zámerov zameraných na zábavu a voľnočasové aktivity). Každé nepotrebné plytvanie energiou (ale aj materiálom) predstavuje pre región záťaž, ktorej riešenie bude v budúcnosti stáť peniaze.
- Ekonomické hodnotenie investícií na lokálnej úrovni musí opustiť hlboko zakorenený stereotyp, podľa ktorého je hlavným rozhodovacím kritériom výška investície a možnosť pokryť čo najviac z nej z dotácií a grantov. Čoraz väčší význam v ekonomickom posudzovaní plánovaných zámerov (napr. výstavby budov, čistiarní odpadových vôd atď.) musia mať ich budúce prevádzkové náklady.
- Dôležité je zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky neumŕtvovali v projektoch s nízkou mierou využitia. Chronickým príkladom sú nákladné rekonštrukcie kultúrnych domov, ktoré sú iba sporadicky využívané. Súčasťou prípravy tohto typu investícií musí byť prevádzkový audit a záväzný plán zásadného zvýšenia miery ich vyťaženosti.
- Naopak, v regiónoch by sa mali uprednostňovať pilotné inovatívne projekty, ktoré prispievajú k zvyšovaniu miery energetickej a materiálovej sebestačnosti a pri ktorých je maximálne využitá svojpomoc (realizácia vlastnými kapacitami na báze lokálnej pracovnej sily a lokálnych materiálov) a ktoré majú silný replikačný potenciál.
- Podporovať by sa mali energeticky úsporné projekty, ktoré v sebe zároveň integrujú prvky využiteľné na osvetu, vzdelávanie a výskum s využitím inteligentného merania a regulácie.
- Žiadny v budúcnosti podporený projekt by nemal ohrozovať prírodné hodnoty regiónu a regeneračný potenciál jeho prostredia. Týka sa to lesov, biotopov, vodných zdrojov aj pôdy. Ochrana prírodného kapitálu je devízou každého regiónu, ktorej hodnota stúpa priamo úmerne k prehlbujúcim sa negatívnym prejavom zmeny klímy a ekonomickej nestability.
Nutnou podmienkou dodržiavania uvedených zásad a dobrého energetického plánovania, ktoré prinesie samosprávam aj celému regiónu úžitok, sú primerané kapacity. Ak má región využiť svoj potenciál úspor energie a obnoviteľných zdrojov a stabilizovať tak lokálnu ekonomiku, potrebuje osobitný kvalifikovaný personál, skúsenosti, techniku, financie a pružný informačný systém. Prieskum vykonaný v súvislosti s prípravou tejto stratégie ukázal, že v súčasnosti tieto kapacity regiónu úplne chýbajú. Vytvorenie a udržanie primeraných kapacít na koordináciu regionálnej energetiky je preto osobitným systémovým opatrením (Pozri časť o budovaní kapacít).
